>
Zahraničná politika
>
Ako Slovensko využije miliardy z plánu obnovy?

Ako Slovensko využije miliardy z plánu obnovy?

Juraj Sýkora, 06.05.2021
Ako Slovensko využije miliardy z plánu obnovy

Juraj Sýkora

Je výskumný pracovník SFPA. Špecializuje sa na svetovú ekonomiku a bezpečnostnú politiku. Je absolventom odboru Medzinárodné ekonomické vzťahy na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Rusko už oficiálne nie je pre NATO partner, ale hrozba

Severoatlantická aliancia sa počas summitu v Madride adaptovala na novú bezpečnostnú situáciu vo svete prijatím aktualizovanej strategickej koncepcie. Posilňuje svoju odolnosť voči hybridným útokom, ktoré môžu aktivovať článok 5 a zriaďuje aj miliardový Inovačný fond.

Vojenský potenciál NATO sa po vstupe Fínska a Švédska značne zvýši

Vyššia kyberbezpečnosť, vedenie vojny v arktických podmienkach i sofistikované obranné spôsobilosti - to všetko môže priniesť vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, o ktorý obe krajiny požiadali. V ceste im stojí len Turecko.

Šance na oživenie Iránskej jadrovej dohody sú veľmi priaznivé

Vojna na Ukrajine zásadne zmenila medzinárodnú politiku a dnes sú šance na uzavretie Iránskej jadrovej dohody väčšie ako začiatkom tohto roka. Rokovania sú náročné, ale dnes je hlavný vyjednávač EÚ v Teheráne, aby vyjednal posledné úskalia brániace dosiahnutiu dohody.

Aké má Ukrajina šance brániť sa proti ruskej invázii?

Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Moskva do bojov nasadila konvenčné balistické a riadené rakety, v teréne sú tanky i výsadkári. Západ by mal na potrestanie ruskej agresie a ochranu Ukrajiny urobiť oveľa viac. Mohlo by Rusko reagovať použitím jadrových zbraní?


Na stole je devastačná zbraň proti Rusku, ale bolela by aj Západ

Prípadnú ruskú agresivitu voči Ukrajine by mohla veľmi efektívne odvrátiť reálna hrozba naozaj bolestivých ekonomických sankcií. Azda najsilnejšou z nich je odstrihnutie Ruska od finančnej transakčnej siete SWIFT. Následky by boli devastačné.

V roku 2020 sa po negociáciách v Bruseli dohodlo 27 krajín Európskej únie na kritériách Plánu obnovy, ktorý mala každý krajina vypracovať a odoslať do Bruselu do konca apríla. O tom, o aký dokument sa jedná, aké sú podmienky financovania a ako prebiehala tvorba slovenského Plánu obnovy  diskutoval Patrik Kováč s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy Ministerstva financií SR Líviou Vašákovou.

V čom spočíva obnova Slovenska?

Nie je prekvapením, že v spoločnosti vládne názor, že Plán obnovy je nástroj na stimuláciu oblastí ekonomiky, ktoré boli poškodené pandémiou. Tomuto postoju prihráva aj samotný názov dokumentu. Podľa Lívie Vašákovej však Plán obnovy neposkytuje rýchle peniaze, ktoré by sa mali minúť na najviac pandémiou postihnuté časti ekonomiky akými sú turizmus, kultúra alebo podpora nástroju kurzarbeit. Na obnovu spomenutých oblastí prišli financie už minulý rok z fondu REACT-EU a tie slúžili na rýchle použitie bez signifikantných reforiem.

Plán obnovy má naopak jasne stanovené kritériá, ktorých cieľom je dosiahnuť zelenú a digitálnu obnovu a taktiež podporiť reformy, ktoré Európska komisia dlhodobo odporúča aj Slovensku. Je pravdou, že obnova a reformy financované z Plánu obnovy pomôžu aj najviac postihnutým oblastiam ekonomiky, ale hlavným cieľom je prechod na hospodárstvo, ktoré nebude založené len na priamych zahraničných investíciách a na lacnej pracovnej sile, ktorej podiel je na Slovensku čoraz nižší.

Slovenský Plán obnovy pozostáva zo 60 reforiem a investícií v hodnote približne 6,6 miliardy eur, ktoré  plánuje Slovensko realizovať do roku 2026, a to v oblastiach zelenej ekonomiky, vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, zdravia a verejnej správy/digitalizácie.

Lívia Vašáková v diskusii povedala, že ak má byť plán ako celok úspešný, najdôležitejšími reformami sú také, ktoré sú naviazané na vysoké investície. Jedná sa napríklad aj o optimalizáciu siete nemocníc, ktorá je na Slovensku známa ako stratifikácia. Reforma by mala zahŕňať výstavbu nových nemocníc a modernizáciu starých, pričom by sa niektoré nemocnice mali transformovať na iné typy zariadení, čo môže vyvolať vlnu kritiky medzi občanmi.

 Podobná situácia nastáva pri súdnej mape, ktorá má docieliť objektívnejšie, nezávislejšie a odbornejšie súdnictvo na Slovensku. Ďalšie dôležité reformy sú v oblasti školstva, kde je chystaná kurikulárna reforma a reforma vysokých škôl. V oblasti zelených investícií ide o reformu verejnej dopravy, osobnej dopravy a o jednotný nástroj pre majiteľov rodinných domov.

Financovanie reforiem

Na samotné reformy budú musieť subjekty najprv získať peniaze a efektívne ich využiť. Čerpanie eurofondov je na Slovensku často spájané s neefektívnym financovaním, korupciou a predraženými projektami. Plán obnovy však nefunguje na rovnakom systéme a je v záujme všetkých aktérov, aby sa naň podobná stigma nevzťahovala.

Slovensko, ako aj iné členské štáty, nebude musieť dokladovať faktúry pre Európsku komisiu ale bude preukazovať, že plní dohodnuté míľniky a ciele. Môže sa jednať napríklad o prijatie určitého zákona, vytvorenie platformy alebo inštitúcie. Európska komisia bude požadovať aj informácie o kvantitatívnych cieľoch, ako napríklad počet kilometrov zrekonštruovanej železničnej trate, obnovených domov alebo postavených škôlok.

Lívia Vašáková tvrdí, že vo vnútri krajiny by sme si mali nastaviť omnoho podrobnejší monitoring a vytvoriť viac míľnikov a cieľov, prostredníctvom ktorých by sme dokázali identifikovať možné komplikácie a promptne ich vyriešiť. Pre ilustráciu na príklade môžeme využiť ponúkaný cieľ stanovený voči komisii a tým je rekonštrukcia alebo nová výstavba určitého počtu nemocničných lôžok. V tomto prípade by vnútroštátnymi míľnikmi mali byť napríklad začiatok verejného obstarávania, získanie územného rozhodnutia a získanie stavebného povolenia. Má ísť teda o fragmentáciu celkového míľniku na jeho vnútroštátne definované časti, ktoré poskytnú včasné varovanie. Čo je však ešte dôležitejšie je nastavenie všetkých procesov tak, aby boli sústredené na cieľ projektu. To znamená spraviť čo najjednoduchší a pri tom transparentný systém financovania a plnenia projektu, ktorý nebude odrádzať subjekty od zapojenia sa do aktivít Plánu obnovy.

Slovenský Plán obnovy obsahuje aj komponent, ktorý bude realizovať rezort diplomacie. Reformy definované v komponente 10 Plánu obnovy sa týkajú lákania a udržania talentov. Cieľom je prílev zahraničných pracovníkov (ako aj Slovákov žijúcich v zahraničí) na Slovensko, ktorí sa následne budú podieľať na tvorbe hodnôt. Reforma si kladie za finálny cieľ zvýšenie podielu kvalifikovaných ľudí zo zahraničia na celkovom počte pracujúcich z 0,5% na 1%. Podľa Lívie Vašákovej je tento bod veľmi podstatný, keďže Slovensko potrebuje “mozgy“, ktoré budú realizovať tuzemské investície, vymýšľali reformy a inovácie. Takýmto spôsobom by sa Slovensko mohlo stať atraktívnou krajinou pre občanov iných štátov ako aj pre samotných Slovákov.

Tvorba slovenského Plánu obnovy

Príprava Plánu obnovy začala v auguste až v septembri minulého roka za účasti odborníkov na jednotlivé témy a vychádzala z podkladového dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, ktorý bol zhodnotený ako dobré reformné menu pre samotný Plán obnovy. Nasledovali rokovania s rezortami, ktoré sú vykonávatelia reforiem a teda musia súhlasiť s návrhmi a paralelne prebiehali aj diskusie so zástupcami koaličných strán za cieľom politickej zhody na pripravovanom dokumente.

Zástupcovia rezortov a koaličných strán museli svoje návrhy prispôsobiť kritériám, ktoré určila Európska komisia. Tá deklarovala, že najmenej 20% financií musí byť alokovaných na digitálnu transformáciu a 37% na boj proti klimatickým zmenám. Práve podmienka boja proti klimatických zmenám bola detailne vymedzená, a to definovaním, akou hodnotou vybrané opatrenie pomáha v boji proti klimatickým zmenám. Okrem hlavných kritérií museli byť pokryté aj odporúčania Európskej komisie, kam patrili napríklad školské reformy, kvalita verejnej správy, ale aj iné oblasti, ktoré Slovensko mohlo ale nemuselo zahrnúť do svojho Plánu obnovy.

Aj napriek pomerne krátkemu času tvorby si Slovensko vymieňalo informácie a inšpirácie v rámci krajín V4, ale aj s Francúzskom, ktoré bolo v tom čase s Plánom obnovy najviac popredu. Lívia Vašáková tvrdí, že sa Slovensku v procese tvorby darilo a teda neexistovalo veľa krajín, od ktorých by mohlo čerpať informácie. Dokonca aj Európska komisia testovala určité postupy na Slovensku, keďže malo vyšší progres. Do predposledného týždňa pred termínom odovzdania stihlo poslať svoj Plán obnovy len Portugalsko, ďalších 12 krajín to stihlo v poslednom týždni. Zvyšok krajín poslalo alebo bude musieť poslať svoj plán neskôr.

Z kvantitatívneho hľadiska návrhy porovnával bruselský think-tank Bruegel, ktorý skúmal okrem iného aj počet komponentov a strán. Podľa Lívie Vašákovej je Slovensko niekde v strede, teda má aj priemerný počet strán aj komponentov.

Plány by mali byť v oblastiach digitalizácie a zelenej transformácie podobné, avšak krajiny môžu mať iné národné priority, ktoré vyplývajú z ich nedostatkov v určitých oblastiach. Lívia Vašáková si myslí, že spoločnými témami bude školstvo a najmä zdravotníctvo, keďže pandémia odhalila defektné body a nepripravenosť zdravotníckych systémov. Či sú plány jednotlivých štátov vypracované v súlade s dohodnutými kritériami zistia krajiny až o mesiac od Európskej komisie v hodnotiacich úsudkoch.


Text vznikol v nadväznosti na diskusiu „Ako Slovensko využije miliardy z plánu obnovy?“, ktorú usporiadala Zahraničná politika 3. mája 2021 v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a MZVEZ SR. Diskusiu s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy Ministerstva financií SR Líviou Vašákovou moderoval analytik SFPA Patrik Kováč.

Záznam z diskusie: