>
Zahraničná politika
>
Čelíme najväčšej surovinovej kríze od roku 1973 a stúpa riziko globálnych nepokojov

Čelíme najväčšej surovinovej kríze od roku 1973 a stúpa riziko globálnych nepokojov

Eva Mihočková, 12.03.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Na Ukrajine zomierajú nevinní civilisti i vojaci a konflikt si zrejme vyžiada obete aj v štátoch, ktoré sú vzdialené stovky kilometrov ďaleko. Viacerým africkým krajinám hrozí hladomor, pretože sú závislé na dovoze obilnín z Ukrajiny a Ruska. Po ukrajinských poliach však jazdia tanky a obchod s Ruskom obmedzujú sankcie. 

Konflikt spôsobil prudký rast cien ropy, plynu a drahých kovov, ktoré sa využívajú vo výrobe čipov a batérií do elektromobilov. Mnohé dodávky sú nedostupné, pretože fabriky na Ukrajine a v Rusku zastavili výrobu a chýbajú aj dopravné trasy. Takéto silné hospodárske šoky často v minulosti viedli k revolúciám, nepokojom a migračným krízam.

Chýbajú dodávky, hrozí krach

Západ sa v reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu snaží ekonomicky izolovať Rusko a zbaviť sa energetickej závislosti na Moskve. Globalizovaný svet 21. storočia je však natoľko dodávateľsky prepojený, že následky tejto oprávnenej politiky budú ďalekosiahle a globálne.

Analytická jednotka The Economist Group (EIU) predpokladá, že najvýraznejšie pocítime následky vojny na vysokých cenách komodít. Globálna inflácia by tento rok mala prekročiť úroveň šiestich percent. Trhy sú v neistote, vypadnú kľúčové dodávky surovín z Ukrajiny i Ruska a obchodovanie s mnohými ruskými partnermi znemožnia sankcie. 

„Ruská invázia na Ukrajinu globálne odštartovala najväčší komoditný šok od roku 1973 a jeden z najhorších výpadkov dodávok obilnín od prvej svetovej vojny,“ uvádza The Economist.

Aj Medzinárodný menový fond varuje, že „ak bude konflikt ďalej eskalovať, vzniknú devastačné ekonomické škody.“ 

Podľa EIU by sa ceny ropy mali udržať na úrovni viac ako sto amerických dolárov za barel dovtedy, kým sa neskončí ozbrojený konflikt na Ukrajine. Cena plynu už dnes láme rekordy a tento rok by mala stúpnuť ešte minimálne o 50%. 

Ropa zvyšuje ceny benzínu a nafty, čo sa prelieva do zvýšených nákladov domácností, logistiky i výroby. Európa sa pripravuje na odstrihnutie od ruského plynu, čo bude obrovská technická i finančná záťaž. Plyn je kľúčovou komoditou pre veľkú časť priemyslu, vykurovanie domácností a slúži aj ako dôležitá súčasť energetického mixu v prechodnom období smerom k bezuhlíkovej ekonomike.

Európski lídri sa výhľadovo dohodli na úplnom odstavení ruského plynu do roku 2027, ale k okamžitému zastaveniu toku môže pristúpiť aj Moskva. Preto sa Európa horúčkovito snaží nájsť alternatívne zdroje a naplniť plynové zásobníky skvapalneným plynom z iných oblastí, čo však podľa rôznych odhadov môže stáť až 70 miliárd eur. 

Vzniká tým obrovský tlak na verejné zdroje a očakávania, že štáty budú aspoň čiastočne kompenzovať domácnostiam a podnikom prudko rastúce náklady. To však môže predstavovať neúmernú záťaž na verejné financie vyčerpané nákladmi na dva roky pandémie koronavírusu. 

Výsledkom môže byť ohrozenie fiškálnej stability už aj tak vysoko zadĺžených krajín, prípadne ich bankrot. Sprievodným javom v takýchto obdobiach býva nárast radikalizmu a zvýšená popularita extrémnych politických názorov, čo sa prejavilo aj po vypuknutí globálnej finančnej krízy po roku 2008. V kombinácii s agresívnou ruskou politikou to môže byť veľmi nebezpečná situácia pre stabilitu celej Európy.

Hrozí hlad a nepokoje

Obe strany konfliktu sú zároveň najvýznamnejšími hráčmi na globálnom potravinovom trhu. Ukrajina je najväčším svetovým producentom slnečnicového oleja a Rusko je na druhom mieste. Obe krajiny zároveň produkujú takmer tretinu svetového objemu pšenice. 

Vojnou zmietaná Ukrajina nemusí byť schopná tento rok zasiať, zožať a exportovať úrodu. Riziko bude o to vyššie, čím dlhšie bude konflikt trvať a čím hlbšie na západ budú postupovať ruské vojská. Problémom môže byť aj vývoz potravinového exportu, keďže z dôvodu vojny Ukrajina pozastavila komerčnú lodnú dopravu cez Čierne more.

Trhy už reagujú a cena pšenice je najvyššia za posledných štrnásť rokov. Potravinová agentúra OSN varuje, že ceny potravín by v tomto roku mohli stúpnuť až o 20%, čo umocní podvýživu v mnohých krajinách najmä rozvojového sveta. Svetový potravinový program OSN oznámil, že počet ľudí ohrozených hladom vo svete vzrástol z 27 miliónov v roku 2019 na 44 miliónov v roku 2022.

Najzraniteľnejšie sú Egypt, Alžírsko, Kamerun, Nigéria a Jemen, ktoré do veľkej miery závisia od dovozu obilnín z Ukrajiny. Práve v týchto krajinách hrozí cenový šok a nedostatok potravín, čo môže viesť k hladovaniu časti populácie. Významným odberateľom ukrajinských obilnín je aj Turecko, čiastočne i Indonézia a India.

Poľnohospodársku produkciu negatívne ovplyvní aj nedostatok hnojív a nárast ich cien. Jedným z najväčších producentov tejto komodity je Rusko, na ktoré sú uvalené masívne sankcie. Situáciu komplikuje aj nárast cien plynu a ropy, ktoré sú kľúčovými surovinami pri výrobe dusíkatých hnojín ako je močovina.

Nedostupnosť potravín, chudoba a hlad viedli v minulosti k mnohým sociálnym nepokojom, ktoré sa ďalej šírili vo vlnách. Príkladom je aj Arabská jar z roku 2010, ktorú podľa mnohých analytikov podnietila aj nespokojnosť s vysokými cenami potravín. V Egypte v tom čase vzrástla cena chleba o 37% a situácia sa aktuálne opakuje. Vojna na Ukrajine zvýši náklady Egypta na dovoz pšenice o 955 miliónov amerických dolárov. 

Hlad, zlá sociálna situácia a nepokoje spúšťajú vo svete migračné vlny, ktoré dajú do pohybu milióny utečencov i ekonomických migrantov, ako to Európa zažila v roku 2015. V čase vojenského konfliktu na Ukrajine a nutnosti riešiť jeho ekonomické i humanitárne následky na európskej pôde by to však bola pre EÚ oveľa väčšia záťaž. 

Ohrozená elektromobilita

Výpadky dodávok nastanú aj pri drahých kovoch, ktoré sú nevyhnutné napríklad pri výrobe mikročipov a batérií do elektromobilov. Rusko je tretím najväčším producentom niklu na svete a jeho cena už prudko vzrástla. Rovnako dôležitý je aj ruský export hliníka, titánu, paládia, neónu a xenónu, ktorý je teraz ohrozený a pod tlakom zdražovania.

„To bude mať vážne následky pre viaceré priemyselné odvetvia po celom svete, najmä pre automobilový priemysel,“ uvádza EIU. Dodávateľskú krízu umocňujú aj výpadky na ukrajinskej strane. Ako vypočítal Reuters, dve ukrajinské fabriky Ingas a Cryoin pokrývajú približne polovicu svetovej produkcie polovodičového neónu, ktorý sa používa pri výrobe čipov. Obe museli prerušiť výrobu a jej obnovenie je v nedohľadne.

Výpadky v dodávkach ešte viac umocnia už dlhšie prebiehajúcu čipovú krízu, ktorá negatívne ovplyvňuje výrobu v oblasti elektroniky, automobilov, lietadiel a ďalších high-tech produktov. Prispieva k rastu inflácie a nedostatku produktov.

Obzvlášť pod tlakom sa ocitla výroba elektromobilov, ktorá je dôležitou súčasťou európskej stratégie prechodu na bezemisnú ekonomiku. Ako informuje portál Clean Energy Wire, výroba batérií do elektromobilov je ohrozená, pretože je závislá na ruskom nikle. Podľa údajov Global Data akékoľvek sankcie uvalené na dovoz tejto suroviny zvýšia ceny elektromobilov a ohrozia proces dekarbonizácie.

Čína by sa mohla pokúsiť využiť situáciu vo svoj prospech. Čínski výrobcovia batérií do elektromobilov by mohli výhodne odkúpiť ruský nikel a zintenzívniť vlastnú produkciu na úkor európskej konkurencie. Zvýšili by tak svoje globálne postavenie a mohli by posilniť aj svoj vplyv v Európe, ak by začali na starý kontinent dodávať nedostatkové komponenty.

Do hry by mohli vstúpiť aj ďalší ázijskí hráči, najmä Indonézia a Filipíny. Na ich území sa tiež nachádza ťažba niklu a mohli by ho ponúknuť európskym odberateľom. Dlhá doprava by však znamenala zvýšené finančné i environmentálne náklady a podľa Global Data je aj indonézska a filipínska produkcia niklu v rukách čínskych firiem.