.svg)
Zdroj: Facebook/Frontex, the European Border and Coast Guard AgencyEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Slovensko-ukrajinská hranica zažívala minulý rok nápor utečencov a tak Slovensko požiadalo o pomoc policajtov zo zahraničia v rámci európskej agentúry pre pohraničnú stráž Frontex. „Cítime sa ako členský štát EÚ a chceme využívať všetky možnosti, ktoré nám z toho vyplývajú,“ hovorí v rozhovore riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký.
Na Slovensko tak prišlo už 128 mužov a žien v uniforme zo všetkých členských štátov EÚ s rôznymi špecializáciami – cestné doklady, hraničný dozor, kradnuté vozidlá, pašovanie zbraní a pod. „Ich prítomnosť má pre nás veľkú výhodu – nielenže nám pomáhajú, ale na domácej pôde získavame aj skúsenosti z iných krajín, teda čo a ako robia oni pri ostrahe hraníc,“ vysvetľuje Gucký a približuje, čo bolo pre niektorých zahraničných vojakov skutočne výzvou.
„Všimol som si, že niektorí policajti z Frontexu radi sedávajú na hraničnom priechode, je to taká lukratívna práca. Lenže my máme problém aj na zelenej hranici. Tak som urobil nejaké zmeny a požiadal som, aby títo príslušníci v spoločných hliadkach s našimi policajtami vykonávali hraničný dozor, pretože v tej dobe sa k nám cez zelenú hranicu snažili dostať ukrajinskí muži v obave pred mobilizáciou.
Lenže na severnej časti našej hranice s Ukrajinou je to celkom slušná horská turistika a keď máte robiť takýto výstup trikrát denne, tak to nie je také jednoduché. Máme tam aj techniku ako štvorkolky a motorky, ale niekedy sa v hustom lesnom teréne musí robiť aj pešia služba a nie každý je s tým stotožnený. Keď niekto celý život robí na letisku v Štokholme alebo v Prahe a zrazu mu poviete, aby sa vyštveral hore na kopec, tak on povie – jasné, dajte mi mercedes a idem. Ale tak to úplne nefunguje.“
Do zahraničných misií Frontexu sa však zapájajú aj slovenskí policajti, ktorí zasa chodia slúžiť na vonkajšiu Schengenskú hranicu do Maďarska alebo na Balkán. Aj oni tam čelia špecifickým výzvam, ktoré však majú úplne iný bezpečnostný charakter.
Detaily uvádza Robert Gucký v priloženom videorozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a štátnym rozpočtom SR. Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, SFPA, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
