.svg)
Zdroj: Facebook/Frontex, the European Border and Coast Guard AgencyEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Slovensko-ukrajinská hranica zažívala minulý rok nápor utečencov a tak Slovensko požiadalo o pomoc policajtov zo zahraničia v rámci európskej agentúry pre pohraničnú stráž Frontex. „Cítime sa ako členský štát EÚ a chceme využívať všetky možnosti, ktoré nám z toho vyplývajú,“ hovorí v rozhovore riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký.
Na Slovensko tak prišlo už 128 mužov a žien v uniforme zo všetkých členských štátov EÚ s rôznymi špecializáciami – cestné doklady, hraničný dozor, kradnuté vozidlá, pašovanie zbraní a pod. „Ich prítomnosť má pre nás veľkú výhodu – nielenže nám pomáhajú, ale na domácej pôde získavame aj skúsenosti z iných krajín, teda čo a ako robia oni pri ostrahe hraníc,“ vysvetľuje Gucký a približuje, čo bolo pre niektorých zahraničných vojakov skutočne výzvou.
„Všimol som si, že niektorí policajti z Frontexu radi sedávajú na hraničnom priechode, je to taká lukratívna práca. Lenže my máme problém aj na zelenej hranici. Tak som urobil nejaké zmeny a požiadal som, aby títo príslušníci v spoločných hliadkach s našimi policajtami vykonávali hraničný dozor, pretože v tej dobe sa k nám cez zelenú hranicu snažili dostať ukrajinskí muži v obave pred mobilizáciou.
Lenže na severnej časti našej hranice s Ukrajinou je to celkom slušná horská turistika a keď máte robiť takýto výstup trikrát denne, tak to nie je také jednoduché. Máme tam aj techniku ako štvorkolky a motorky, ale niekedy sa v hustom lesnom teréne musí robiť aj pešia služba a nie každý je s tým stotožnený. Keď niekto celý život robí na letisku v Štokholme alebo v Prahe a zrazu mu poviete, aby sa vyštveral hore na kopec, tak on povie – jasné, dajte mi mercedes a idem. Ale tak to úplne nefunguje.“
Do zahraničných misií Frontexu sa však zapájajú aj slovenskí policajti, ktorí zasa chodia slúžiť na vonkajšiu Schengenskú hranicu do Maďarska alebo na Balkán. Aj oni tam čelia špecifickým výzvam, ktoré však majú úplne iný bezpečnostný charakter.
Detaily uvádza Robert Gucký v priloženom videorozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a štátnym rozpočtom SR. Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, SFPA, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
