.svg)
Zdroj: Facebook: Rastislav KáčerEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.
Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Slovensko si v roku 2023 pripomína 30 rokov svojej štátnosti a budovania nezávislej zahraničnej politiky. Zároveň ho čaká predvolebná kampaň, v ktorej bude zrejme dominovať zahraničná politika, pomoc Ukrajine a vzťah k Rusku. Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer sa domnieva, že krajina stojí na križovatke:
„Tentokrát to bude horšie ako v roku 1998, pretože situácia je dramatickejšia. V roku 1998 nebola naša voľba až taká fatálna. Dnes nám hrozí totálna kontrarevolúcia hodnôt a priklonenie sa na stranu vojnového agresora – Ruska. V roku 1998 to bolo tiež na hrane, ale neboli sme vo vojnovom stave a nemali sme kompletne rozbité susedské vzťahy. Dnes je úroveň rizík oveľa horšia, ako aj agresivita spoločnosti,“ hovorí R. Káčer v rozhovore.
Ak by nová vláda skĺzla na cestu vládnutia v štýle Viktora Orbána, ako to avizuje Robert Fico, tak by podľa šéfa slovenskej diplomacie Európska únia nemala so Slovenskom toľko trpezlivosti ako s Maďarskom.
„Orbán ešte stále ťaží z kapitálu, ktorý si vybudoval v minulosti, keď mal imidž demokratického liberálneho politika 90-tych rokov, ktorý strihal drôty pre nemeckých utečencov na Západ. Slovensko je iný prípad. My sme mali od začiatku imidž zlého žiaka, v roku 1993 sme odchádzali zo spoločného štátu s Čechmi ako ten, kto rozbil Československo, následne sme boli mečiarovská krajina s túžbou po autokracii, potom sme to napravili a stal sa z nás tatranský tiger. Ale keby sme to teraz pokazili, tak už nikto s nami nebude mať trpezlivosť,“ hovorí R. Káčer.
Slovensko by sa podľa neho dostalo do horšej izolácie ako Viktor Orbán a oveľa rýchlejšie by prišlo aj o európske zdroje. V rámci NATO by sa stalo len tolerovanou krajinou, s ktorou by nikto nemal žiadne sympatie.
„Podceňovať dnes to, čo môže s krajinou urobiť Robert Fico, je rovnako nebezpečné, ako keď v roku 1948 niektorí podcenili Klementa Gottwalda a umožnili mu ústavnou cestou uchopiť moc. Dnes nejde o nič menej ako o to, že máme na dosah možnosť demokratickej kontrarevolúcie a priklonenie sa k autoritárnemu Rusku.“
Minister dodáva, že EÚ a NATO sú garantom nášho zahranično-politického ukotvenia len do tej miery, do akej je krajina dôveryhodný partner. „To nie sú mechanizmy garantované automaticky na veky vekov. NATO nás nebude brániť proti našej vôli. Ak by sme mali vládu otvorene kolaborujúcu s Putinom, tak strácame všetko, čo sme tam mali.“
Politické strany hlásajúce proruské postoje sa vezú na vlne antiamerikanizmu, ktorý sami podnecujú. Aké sú však korene tohto fenoménu? Prečo ešte krátko po vzniku samostatnej republiky bolo populárne mať rád Ameriku a globálny Západ, zatiaľ čo dnes mnohí takéto sympatie už radšej verejne nepriznávajú?
„Čiastočne za to môžu USA samé a čiastočne za to môže ruská propaganda. Amerika urobila veľa zahranično-politických chýb, arogantných rozhodnutí, necenila si spojenectvá a sama sa odklonila od Európy, vysvetľuje R. Káčer. Ako sa on sám dnes pozerá napríklad na inváziu do Iraku, sa dozviete v priloženom videorozhovore.
Rozhovor organizovala Paneurópska vysoká škola v spolupráci s SFPA, s podporou Nadácie SPP a mediálnym partnerom denníkom Sme. Prepis vznikol pri príležitosti konania Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky, ktorá sa uskutoční 27. marca.
