.svg)
Zdroj: Facebook: Rastislav KáčerEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Slovensko si v roku 2023 pripomína 30 rokov svojej štátnosti a budovania nezávislej zahraničnej politiky. Zároveň ho čaká predvolebná kampaň, v ktorej bude zrejme dominovať zahraničná politika, pomoc Ukrajine a vzťah k Rusku. Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer sa domnieva, že krajina stojí na križovatke:
„Tentokrát to bude horšie ako v roku 1998, pretože situácia je dramatickejšia. V roku 1998 nebola naša voľba až taká fatálna. Dnes nám hrozí totálna kontrarevolúcia hodnôt a priklonenie sa na stranu vojnového agresora – Ruska. V roku 1998 to bolo tiež na hrane, ale neboli sme vo vojnovom stave a nemali sme kompletne rozbité susedské vzťahy. Dnes je úroveň rizík oveľa horšia, ako aj agresivita spoločnosti,“ hovorí R. Káčer v rozhovore.
Ak by nová vláda skĺzla na cestu vládnutia v štýle Viktora Orbána, ako to avizuje Robert Fico, tak by podľa šéfa slovenskej diplomacie Európska únia nemala so Slovenskom toľko trpezlivosti ako s Maďarskom.
„Orbán ešte stále ťaží z kapitálu, ktorý si vybudoval v minulosti, keď mal imidž demokratického liberálneho politika 90-tych rokov, ktorý strihal drôty pre nemeckých utečencov na Západ. Slovensko je iný prípad. My sme mali od začiatku imidž zlého žiaka, v roku 1993 sme odchádzali zo spoločného štátu s Čechmi ako ten, kto rozbil Československo, následne sme boli mečiarovská krajina s túžbou po autokracii, potom sme to napravili a stal sa z nás tatranský tiger. Ale keby sme to teraz pokazili, tak už nikto s nami nebude mať trpezlivosť,“ hovorí R. Káčer.
Slovensko by sa podľa neho dostalo do horšej izolácie ako Viktor Orbán a oveľa rýchlejšie by prišlo aj o európske zdroje. V rámci NATO by sa stalo len tolerovanou krajinou, s ktorou by nikto nemal žiadne sympatie.
„Podceňovať dnes to, čo môže s krajinou urobiť Robert Fico, je rovnako nebezpečné, ako keď v roku 1948 niektorí podcenili Klementa Gottwalda a umožnili mu ústavnou cestou uchopiť moc. Dnes nejde o nič menej ako o to, že máme na dosah možnosť demokratickej kontrarevolúcie a priklonenie sa k autoritárnemu Rusku.“
Minister dodáva, že EÚ a NATO sú garantom nášho zahranično-politického ukotvenia len do tej miery, do akej je krajina dôveryhodný partner. „To nie sú mechanizmy garantované automaticky na veky vekov. NATO nás nebude brániť proti našej vôli. Ak by sme mali vládu otvorene kolaborujúcu s Putinom, tak strácame všetko, čo sme tam mali.“
Politické strany hlásajúce proruské postoje sa vezú na vlne antiamerikanizmu, ktorý sami podnecujú. Aké sú však korene tohto fenoménu? Prečo ešte krátko po vzniku samostatnej republiky bolo populárne mať rád Ameriku a globálny Západ, zatiaľ čo dnes mnohí takéto sympatie už radšej verejne nepriznávajú?
„Čiastočne za to môžu USA samé a čiastočne za to môže ruská propaganda. Amerika urobila veľa zahranično-politických chýb, arogantných rozhodnutí, necenila si spojenectvá a sama sa odklonila od Európy, vysvetľuje R. Káčer. Ako sa on sám dnes pozerá napríklad na inváziu do Iraku, sa dozviete v priloženom videorozhovore.
Rozhovor organizovala Paneurópska vysoká škola v spolupráci s SFPA, s podporou Nadácie SPP a mediálnym partnerom denníkom Sme. Prepis vznikol pri príležitosti konania Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky, ktorá sa uskutoční 27. marca.
