.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
V EÚ sa zrodila dohoda na novej smernici, ktorá určuje kvóty na zastúpenie žien vo vedení veľkých firiem obchodovaných na burze od roku 2026. Ide o dlho pripravovanú legislatívu, ktorú roky blokovali viaceré, najmä konzervatívne krajiny. Expertka na rodovú rovnosť z Ministerstva spravodlivosti SR Oľga Pietruchová vysvetľuje, že prielom v rokovaniach umožnilo francúzske predsedníctvo a zmena vlády v Berlíne.
„Maďari a Poliaci to naďalej odmietajú, ale nemajú silu to zablokovať úplne, pretože smernica sa schvaľuje kvalifikovanou väčšinou. Ale zmenil sa postoj Nemecka, ktorý bol dohodobo negatívny. Nemci sa stavali proti antidiskriminačnej legislatíve, ktorá sa vzťahovala na súkromné spoločnosti. Teraz sa zmenila politická garnitúra v Berlíne a k tomu nastúpilo aj francúzske predsedníctvo v Rade, pre ktoré to bola dôležitá téma. To sú dva kľúčové momenty, ktoré umožnili zmenu,“ vysvetľuje O. Pietruchová, ktorá má na ministerstve spravodlivosti v rámci odboru ľudských práv v kompetencii rodovú rovnosť a domáce násilie.
Spočiatku bolo aj Slovensko v tábore krajín, ktoré predmetnú smernicu o kvótach na ženy odmietalo. Teraz svoju pozíciu zmiernilo v súlade so zmenou nemeckého postoja. Slovenský zástupca vo Výbore stálych predstaviteľov členských krajín v Bruseli (Coreper) však ruku za smernicu nezdvihol.
„Na Coreperi sa Slovensko pri hlasovaní o návrhu smernice o kvótach zdržalo. Najprv sme boli proti, teraz to vyzerá tak, že sme neutrálni. Teším sa, že nie sme aspoň v tábore odporcov s Maďarmi a Poliakmi,“ hovorí O. Pietruchová.
V rozhovore pre SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung ďalej približuje, ako by mohlo uplatňovanie kvót na ženy fungovať na Slovensku, čo v tomto smere vyčíta Európskej komisii a aká je podstata ďalších dvoch pripravovaných smerníc o platových rozdieloch medzi pohlaviami a o domácom násilí.
