.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
V EÚ sa zrodila dohoda na novej smernici, ktorá určuje kvóty na zastúpenie žien vo vedení veľkých firiem obchodovaných na burze od roku 2026. Ide o dlho pripravovanú legislatívu, ktorú roky blokovali viaceré, najmä konzervatívne krajiny. Expertka na rodovú rovnosť z Ministerstva spravodlivosti SR Oľga Pietruchová vysvetľuje, že prielom v rokovaniach umožnilo francúzske predsedníctvo a zmena vlády v Berlíne.
„Maďari a Poliaci to naďalej odmietajú, ale nemajú silu to zablokovať úplne, pretože smernica sa schvaľuje kvalifikovanou väčšinou. Ale zmenil sa postoj Nemecka, ktorý bol dohodobo negatívny. Nemci sa stavali proti antidiskriminačnej legislatíve, ktorá sa vzťahovala na súkromné spoločnosti. Teraz sa zmenila politická garnitúra v Berlíne a k tomu nastúpilo aj francúzske predsedníctvo v Rade, pre ktoré to bola dôležitá téma. To sú dva kľúčové momenty, ktoré umožnili zmenu,“ vysvetľuje O. Pietruchová, ktorá má na ministerstve spravodlivosti v rámci odboru ľudských práv v kompetencii rodovú rovnosť a domáce násilie.
Spočiatku bolo aj Slovensko v tábore krajín, ktoré predmetnú smernicu o kvótach na ženy odmietalo. Teraz svoju pozíciu zmiernilo v súlade so zmenou nemeckého postoja. Slovenský zástupca vo Výbore stálych predstaviteľov členských krajín v Bruseli (Coreper) však ruku za smernicu nezdvihol.
„Na Coreperi sa Slovensko pri hlasovaní o návrhu smernice o kvótach zdržalo. Najprv sme boli proti, teraz to vyzerá tak, že sme neutrálni. Teším sa, že nie sme aspoň v tábore odporcov s Maďarmi a Poliakmi,“ hovorí O. Pietruchová.
V rozhovore pre SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung ďalej približuje, ako by mohlo uplatňovanie kvót na ženy fungovať na Slovensku, čo v tomto smere vyčíta Európskej komisii a aká je podstata ďalších dvoch pripravovaných smerníc o platových rozdieloch medzi pohlaviami a o domácom násilí.
