>
Zahraničná politika
>
Na stole je devastačná zbraň proti Rusku, ale bolela by aj Západ

Na stole je devastačná zbraň proti Rusku, ale bolela by aj Západ

Juraj Sýkora, 05.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Juraj Sýkora

Je výskumný pracovník SFPA. Špecializuje sa na svetovú ekonomiku a bezpečnostnú politiku. Je absolventom odboru Medzinárodné ekonomické vzťahy na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Šance na oživenie Iránskej jadrovej dohody sú veľmi priaznivé

Vojna na Ukrajine zásadne zmenila medzinárodnú politiku a dnes sú šance na uzavretie Iránskej jadrovej dohody väčšie ako začiatkom tohto roka. Rokovania sú náročné, ale dnes je hlavný vyjednávač EÚ v Teheráne, aby vyjednal posledné úskalia brániace dosiahnutiu dohody.

Aké má Ukrajina šance brániť sa proti ruskej invázii?

Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Moskva do bojov nasadila konvenčné balistické a riadené rakety, v teréne sú tanky i výsadkári. Západ by mal na potrestanie ruskej agresie a ochranu Ukrajiny urobiť oveľa viac. Mohlo by Rusko reagovať použitím jadrových zbraní?


Dovoz jadrových zbraní na Slovensko je absurdná myšlienka

Niektorí odporcovia obrannej zmluvy s USA sa proti nej snažia bojovať aj šírením poplašných správ, že Američania by mohli následne priviezť na Slovensko jadrové zbrane. Túto predstavu je možné pomerne jednoducho vyvrátiť faktickými argumentmi.

Ako skrotiť jadrové zbrojenie? USA majú aj strategickú nevýhodu.

Riziko nukleárneho konfliktu bolo za posledné roky vyššie ako počas studenej vojny. Znížiť ho má zmluva o kontrole jadrových zbraní New START, ktorá zaväzuje USA a Rusko nezvyšovať svoj jadrový arzenál nad provízie povolené v zmluve. 


Ako Slovensko využije miliardy z plánu obnovy?

V roku 2020 sa po negociáciách v Bruseli dohodlo 27 krajín Európskej únie na kritériách Plánu obnovy, ktorý mala každý krajina vypracovať a odoslať do Bruselu do konca apríla. O tom, o aký dokument sa jedná, aké sú podmienky financovania a ako prebiehala tvorba slovenského Plánu obnovy diskutoval Patrik Kováč s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy Ministerstva financií SR Líviou Vašákovou.

Celý západný svet s napätím sleduje vývoj situácie medzi Ruskom a Ukrajinou a bezpečnostní analytici sa začínajú vyjadrovať čoraz neistejšie k podobe vyvrcholenia konfliktu. Najčastejšie je analyzovaný stav ruskej a ukrajinskej armády, možnosti konkrétnej formy pomoci západného sveta, teda najmä NATO a USA, do konfliktu, ako aj možné sankcie voči Rusku. Na stole je však jedna veľmi závažná ekonomická sankcia, ktorá by výrazne zatriasla ruskou ekonomikou a ovplyvnila celosvetový obchod. Je ňou odstrihnutie Ruska od Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication (SWIFT). 

SWIFT nemá alternatívu

Ak by niečo malo ilustrovať svetovú prepojenosť a silu globalizácie, bol by to práve SWIFT. Je to európska spoločnosť sídliaca v Belgicku, ktorá prevádzkuje a riadi globálnu sieť prostredníctvom ktorej sa denne uskutoční približne 42.5 milióna transakcií. Služby SWIFTU využíva viac ako 11 000 svetových bánk a finančných inštitúcií na rýchle a bezpečné uskutočnenie medzinárodných, ale aj vnútroštátnych transakcií.  

Práve postavenie SWIFTu a jeho dôležitosť pre medzinárodný obchod robí vrásky na čele aj úradníkom v Kremli. USA a európske krajiny totižto začali zvažovať takzvanú nuclear option, teda odstrihnutie Ruska od siete SWIFT. 

Takýto krok by bol pre ruskú ekonomiku priam devastačný, keďže k SWIFTu neexistuje žiadna celosvetovo uznávaná alternatíva a teda by Rusko nemohlo uskutočňovať zahraničné transakcie. Podiel zahraničného obchodu na ruskom HDP tvorí približne 46% a pozostáva najmä z exportu ropy a plynu. Pri odstrihnutí Ruska od transakčnej siete by Rusko nemohlo prijímať platby za export tovarov a služieb, čo by ochromilo ekonomiku. 

Slabá náplasť

Na druhej strane, Rusko už podobnej výzve, aj keď v menšom rozsahu, čelilo a to po anexii Krymu v roku 2014, kedy boli vybrané ruské banky odstrihnuté od služieb Visa a Mastercard. Pre minimalizovanie následkov Rusko vytvorilo systém Национальная Система Платежных Карт, teda Národný systém platobných kárt, ktorý mal substituovať práve služby spoločností Visa a Mastercard. 

Cez Mir, ako bol tento systém dômyselne pomenovaný, v súčasnosti prejde približne 24% všetkých domácich platieb a je populárny najmä medzi dôchodcami, pracovníkmi verejných sektorov a poberateľmi dávok. 

Podľa oficiálnej stránky Mir používa tento systém aj 12 ďalších krajín. Podľa Carnegie Moscow však plne funguje len v Arménsku a v častiach Gruzínska a v ďalších 10 krajinách funguje obmedzene. Systém Mir môže síce v relatívne malej miere fungovať v Rusku a pár rozvojových krajinách, určite však nemôže nahradiť celosvetovo využívaný SWIFT. 

Devastačné následky

Priame následky odstrihnutia od režimu SWIFT by ekonómovia mohli menovať dlho. Znemožnenie Rusku používať systém SWIFT by de facto odrezalo Rusko od možnosti zapájať sa do svetového obchodu. 

Nedostatok tovarov by popri iných faktoroch zvýšil infláciu v krajine a v priebehu týždňov by sa rapídne devalvovala mena. S tým by sa centrálna banka mohla snažiť bojovať napríklad zvýšením úrokových mier, ale to by spôsobilo len ďalšie zníženie úrovne investícií a teda ďalšie prilievanie oleja do ohňa. 

Veľmi bolestivým následkom pre Rusko by bol odlev zahraničných investorov, ktorých by len ťažko presvedčili aby ostali v krajine odrezanej od obchodných operácií. Rusko je jedným z najväčším príjemcom zahraničných investícií v regióne, čiže takýto odlev by znamenal ďalší zásah pre ekonomiku. 

Dvojsečná zbraň

Takýto krok by nebol bolestivý len pre Rusko a aj preto sa o ňom hovorí ako o nuclear option. Odstrihnutie Ruska od SWIFTu je totižto dvojsečná zbraň. Podpredseda ruského Federálneho zhromaždenia Nikolai Zhuravlev priznal, že ak by bolo Rusko od SWIFTu odstavené, nevedeli by prijímať zahraničnú menu. 

Poznamenal však aj to, že Európske krajiny tým pádom nedostanú žiadny plyn a ani ďalšie ruské exportné položky. Rusko je najväčší exportér plynu do Európy a teda znemožnenie Rusku prijímať platby za produkt by viedlo k jeho pozastaveniu. 

Na tento krok by doplatilo vo veľkej miere aj USA a Nemecko, keďže ich banky najviac využívajú SWIFT na komunikáciu s ruskými bankami. 

Ak by však malo byť zatlačenie na Rusko prostredníctvom SWIFT účinné, muselo by byť koordinované medzi jeho najdôležitejšími obchodnými partnermi. Preto britský premiér Boris Johnson komunikuje s jeho americkým náprotivkom Joe Bidenom o odstrihnutí Ruska od siete. Citlivosť a následky kroky vyvolávajú aj ambivalentné vyjadrenia. 

Kým americký prezident hovorí o tom, že táto možnosť je stále na stole, nemecké vládne zdroje údajne hovoria o tom, že západné vlády od takejto myšlienky upustili

Jedno je však isté. Ak by Rusko skutočne zaútočilo na Ukrajinu, okrem iných možností by bolo odrezanie od SWIFT devastujúce pre Ruskú ekonomiku. V súčasnom prepojenom svete by týmto krokom trpel aj západný svet a teda je považovaný až za jednu z posledných možností. Ekonomické sankcie sú však v súčasnosti jedny z najčastejších krokov pre „potrestanie“ agresorov. Preto sa slová amerického prezidenta o sankciách, „aké ešte neboli“, môžu preniesť do centra fungovania zahraničného obchodu.