>
Zahraničná politika
>
OECD neodporúča prijať Krajniakov rodičovský bonus

OECD neodporúča prijať Krajniakov rodičovský bonus

Eva Mihočková, 19.01.2022
Zdroj: MZV SR

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Drsné podmienky hranice s Ukrajinou niektorých policajtov Frontexu prekvapili

Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.

Ako drony menia pravidlá hry na hranici (i v biznise)

Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

Môžu sa stať radikáli nevyhnutnými politickými partnermi?

Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.

Aký bol rok 2022 podľa autorov Ročenky zahraničnej politiky?

Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.

Zahraničná politika je v zajatí domácich udalostí

Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vydala Ekonomický prehľad Slovenska za rok 2021, čo je pravidelná hodnotiaca správa OECD. Poskytuje dôležitú spätnú väzbu pre jednotlivé sektorové politiky a expertné podnety na ich ďalšie smerovanie. 

OECD oceňuje Slovensko za „ohromujúci pokrok v raste ekonomiky, vytváraní pracovných miest, zvyšovaní príjmov a zvyšovaní životnej úrovne občanov,“ v čase pred pandémiou Covid-19. Koronakríza znamenala ranu pre slovenské hospodárstvo, ale podľa organizácie má krajina aj naďalej „veľký potenciál a veľa príležitostí vrátiť sa na dráhu silného rastu, väčšieho počtu pracovných miest a vyšších miezd.“ Má to však niekoľko podmienok. 

Slovensko musí podľa OECD predovšetkým zrýchliť tempo očkovania, pripraviť sa na starnutie obyvateľstva, prehodnotiť niektoré štrukturálne reformy a znížiť mieru korupcie. Ak by sa slovenská vláda chcela dôsledne riadiť odporúčaniami OECD, musela by zmeniť dôležité časti dôchodkovej reformy ministra práce Milana Krajniaka i daňovej revolúcie ministra financií Igora Matoviča.

Zvýšte zaočkovanosť!

Slovensko patrí medzi európske krajiny s najnižšou mierou zaočkovanosti proti Covid-19. Miera vakcinácie na Slovensku je až o 25 percentuálnych bodov nižšia ako je priemer EÚ. OECD to hodnotí ako veľkú výzvu pre slovenskú vládu, pretože práve pretrvávajúca pandémia koronavírusu zostáva najväčším rizikom pre oživenie ekonomického rastu.

„Šírenie dezinformácií je špeciálnym problémom najmä v tomto regióne strednej Európy. Viem, že slovenská vláda sa veľmi snaží zvýšiť úroveň vakcinácie cez rôzne formy finančnej motivácie. Ale myslím si, že v tomto smere je mimoriadne dôležité, aby sa politici zjednotili a hovorili jednotne,“ uviedol generálny tajomník OECD Mathias Cormann počas panelovej diskusie so zástupcami slovenskej vlády na pôde ministerstva zahraničných vecí v Bratislave 13. januára 2022.

Hodnotiaca správa OECD v tejto súvislosti dodáva, že slovenská vláda bude musieť prísť s novými, lepšími a inovatívnymi spôsobmi, ako prekonať váhavosť v súvislosti s očkovaním, okrem iného lepšou komunikáciou, opatreniami proti šíreniu dezinformácií a zlepšením dôvery.

Krajniakov bonus

Medzi najväčšie riziká ďalšieho vývoja Slovenska patrí rýchle starnutie obyvateľstva. Podľa OECD podiel obyvateľstva v produktívnom veku sa v priebehu nasledujúcich 30 rokov zníži približne o 20 percent, zatiaľ čo podiel obyvateľstva vo veku 65 rokov a viac sa zdvojnásobí.

To bude znamenať obrovský tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo a systém dlhodobej starostlivosti. Negatívny efekt prestarnutej populácie bude umocnený aj na príjmovej strane štátneho rozpočtu, keďže menej aktívnej pracovnej sily bude viesť k nižším daňovo-odvodovým výnosom. 

„Očakáva sa, že výdavky na dôchodky budú rásť rýchlejšie ako vo väčšine krajín EÚ, čiastočne v dôsledku nízkeho efektívneho veku odchodu do dôchodku,“ uvádza hodnotiaca správa. 

Tlak starnutia obyvateľstva na verejné financie by preto mala zmierniť reforma dôchodkového systému, ktorú aktuálne predstavilo ministerstvo práce pod vedením Milana Krajniaka. OECD pozitívne vníma návrh, aby sa dôchodkový vek opäť prepojil s priemerným očakávaným vekom dožitia. 

Už v roku 2040 by toto opatrenie v podobe odstránenia dôchodkového stropu malo mať pozitívny vplyv na verejné financie vo výške 0,8 percenta HDP a v roku 2070 až 2,2 percenta HDP. Rovnako pozitívne je vnímaný aj návrh na pomalšie zvyšovanie aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čo by spôsobilo pomalší rast novopriznávaných dôchodkov. V roku 2040 by to malo priniesť úsporu 0,1 percenta HDP a v roku 2070 až 0,6 percenta HDP.

Negatívne hodnotenie od OECD však získal návrh na zavedenie rodičovského bonusu, čo je priorita ministra práce Milana Krajniaka. Podľa organizácie by takéto opatrenie malo negatívny vplyv na verejné financie Sociálnej poisťovne 0,5 percenta HDP už v nasledujúcom roku a následne kontinuálne každý rok 0,6 percenta HDP.

Preto OECD vo svojej správe odporúča „prehodnotiť plánované zavedenie rodičovského príspevku.“ Úspory zo zrušenia vekového stropu na odchod do dôchodku by však mali byť také významné, že celkovo by Krajniakova reforma mala znamenať kumulatívnu úsporu v roku 2040 o 0,6 percenta HDP.

Štátny tajomník ministerstva práce Boris Ažaltovič reagoval na výhrady organizácie počas panelovej diskusie s generálnym tajomníkom OECD Mathiasom Cormannom. Zdôraznil, že v navrhovanej reforme sa nachádzajú opatrenia s pozitívnym i negatívnym vplyvom na verejné financie. „Dôchodkovú reformu treba vnímať ako komplexné opatrenie, ktoré vychádza z programového vyhlásenia vlády,“ uviedol B. Ažaltovič na pôde MZV SR.

Dane inak

OECD upozorňuje, že daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku sa za poslednú dekádu zvýšilo a spočíva najmä na vysokých odvodoch. Kritizuje vysoké zaťaženie práce a to najmä pri nízkopríjmových osobách, čo by sa malo zmeniť. 

Celkovo OECD odporúča „posunúť daňový mix smerom k majetkovým a environmentálnym daniam.“ Takto postavený systém by bol zároveň odolnejší voči budúcemu negatívnemu vplyvu starnutia obyvateľstva. Medzi odporúčaniami organizácie je tiež zavedenie „explicitnej uhlíkovej dane v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje EU-ETS.“

V predstavenej daňovej revolúcii Igora Matoviča sa však takéto opatrenia nenachádzajú. Minister financií navrhol len novú „milionársku daň“ vo výške 0,1 percenta z majetku nad milión eur. 

Podľa Igora Matoviča by však táto daň mala slúžiť skôr na to, aby mal štát informácie o majetku bohatých ľudí a jej vplyv na štátny rozpočet nebude významný. Podľa OECD by však štát mal zvýšiť svoje príjmy práve z majetkových daní, pričom pri dani z nehnuteľností by sa malo vychádzať z cenových máp. 

„Dane z nehnuteľností založené na aktualizovaných cenových mapách by mohli pomôcť zvýšiť výnosy bez nutnosti zvyšovania daňových sadzieb. Zdaňovanie majetku by tak bolo spravodlivejšie a znížila by sa aj cenová volatilita,“ dodáva OECD.