>
Zahraničná politika
>
Putinov režim v Rusku začal zlyhávať a ďalší puč môže prísť

Putinov režim v Rusku začal zlyhávať a ďalší puč môže prísť

Eva Mihočková, 26.06.2023

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Prioritou skutočnej ľavice sú verejné služby, nie len dávky a dôchodky

Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.

Brusel musí ukázať viac emócií, inak vyhrajú populisti a dezinformátori

Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.

Česká vláda sa otriasa a Babiš rastie. Ako to ovplyvní V4?

Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.

Suverénne na všetky strany – kde stojí Slovensko v zahraničnej politike?

Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.

Európska sociálna demokracia odmieta rétoriku Smeru a Hlasu

Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.

V sobotu 24. júna sa vzbúrila žoldnierska Vagnerova skupina pod vedením Jevgenija Prigožina a 25-tisíc ozbrojených mužov sa spolu s ťažkou technikou vydalo smerom na Moskvu. Vyzeralo to ako ozbrojený puč s cieľom zvrhnúť vedenie v Kremli, ale napokon sa kolóna stiahla a Prigožin odišiel do Bieloruska. Detaily v rozhovore vysvetľuje analytik SFPA Alexander Duleba.

Čo sa to vlastne v Rusku v sobotu stalo? Bol to pokus o prevrat alebo fraška?
Ja to nazývam začiatkom zlyhávania Putinovho režimu v Rusku v dôsledku agresie voči Ukrajine. Osobne som očakával, že to príde trochu neskôr, ale toto je prvá lastovička a po nej budú nasledovať ďalšie. 

Ako si to máme predstaviť? Rusko je na kraji občianskej vojny alebo pádu Putina?
Rusko je v situácii, keď stále viac ľudí v armáde, biznise i vo verejnosti si uvedomuje, že táto vojna nemá zmysel. Prigožin ozvučil všetky ich argumenty a zároveň vyvrátil tvrdenia, že Ukrajina neexistuje ani ako národ ani ako krajina. Najdôležitejšia vec, ktorá zostane po tomto puči je, že Prigožin ozvučil politický program, ktorý je opozičný voči Putinovi v otázkach vojny na Ukrajine.

To znamená čo presne? Pretože Prigožin nie je žiadny mierotvorca…
Určite nie. Jeho k tomuto kroku dohnali objektívne okolnosti a jeho osobné záujmy. Prigožinovi už išlo o krk. Mal ambíciu byť v Rusku hlavnou tvárou tej vojny, lenže dostal sa do konfliktu s ministerstvom obrany i náčelníkom generálneho štábu a Putin sa priklonil na ich stranu. Stalo sa to asi pred dvoma týždňami, keď vyšiel dekrét, aby všetci členovia súkromných armád podpísali kontrakty s ministerstvom obrany. V tej chvíli Prigožin pochopil, že Putin ho vyhodil. Potom už bola len otázka času, kedy mu zlomia väz. 

Aký alternatívny plán pre vojnu na Ukrajine má Prigožin?
To, že vojna je nezmyselná a treba ju ukončiť. Režim v Rusku sa nezmení, vrátane mocenského a majetkového status quo. Týždeň pred pučom v podstate nepriamo povedal, že je pripravený rokovať s Ukrajincami o mieri a hraniciach z roku 1991. To je najdôležitejší odkaz tejto avantúry. Všetko ostatné je druhoradé. Od soboty existuje reálna alternatíva voči Putinovi a jeho programu vojny. Zaujímavé je tiež vnímať, ako vlastne obsadil Rostov nad Donom alebo Voronež – bez jediného výstrelu. Nikto sa mu nepostavil na odpor, ľudia mu dokonca tlieskali.

Prigožin zrejme očakával, že sa k nemu niekto pridá – či už silové zložky alebo obyvateľstvo. Ale to sa nestalo.
Nevieme úplne presne povedať, či sa to stalo alebo nestalo. Jemu v prvom rade išlo o osobnú bezpečnosť a zachovanie osobných majetkov. Keď dostal nejaké záruky, tak to zrejme bolo pre neho výhodnejšie ako ísť obsadzovať osemmiliónovú Moskvu. Zvážil si všetky pre a proti a prijal ponuku ukončiť to.

Aké to bude mať celé následky pre režim a Putina?
Zásadne otriasol Putinovou autoritou. Veď to sledovalo celé Rusko. Ešte ráno Putin vystúpil a verejne rečnil o zrade a nutnosti potrestania vinníkov. Večer bolo zrazu všetko inak a Rusi sa dozvedeli, že Putin ustúpil a ešte mu to aj sprostredkoval prezident inej krajiny (Lukašenko). To je absurdné. Ukázalo sa, že Putin neriadi krajinu, nemá ju plne pod kontrolou. Teraz má na výber – pokračovať ďalej v nezmyselnej vojne a naraziť na ďalší podobný puč, prípadne niečo oveľa horšie, alebo sa v roku 2024 po prezidentských voľbách udeje riadené odovzdanie moci niekomu s Prigožinovým programom. 

To znie celkom pozitívne pre Ukrajinu aj Západ.
Nuž, o čom inom by to malo byť? Všetci uvideli, že kráľ je nahý a vymyká sa mu z rúk systém, ktorý dlhé roky budoval vrátane trhu súkromných armád. Teraz je jasné, že ten trh zlyháva, rovnako, ako môže zlyhať aj trh spravodajských služieb pod tlakom situácie na Ukrajine.

Prečo Putin proti Prigožinovi tvrdo nezakročil?
Armáda je nasadená na Ukrajine a Putinovi zostala len polícia. Ukrajinci by boli veľmi radi, keby Rusi stiahli časť armády späť domov, ale Prigožin mal aj tak náskok a pred Moskvou by ho nechytili. V hlavnom meste by ho čakala len polícia, ktorá vie akurát tak rozháňať demonštrácie a mlátiť neozbrojených ľudí obuškami. V strete s ozbrojenou armádou by ťažko uspeli.

Putin stratil tvár, čo pre diktátorov väčšinou znamená pád.
Áno. A teraz je dôležité, ako to celé vyhodnotí ruská verejnosť. Rusi doteraz verili, že majú najlepšiu armádu na svete a ukázalo sa, že to nie je pravda. Taktiež verili mýtu o Putinovi ako neomylnom vodcovi, ktorý má všetko pevne v rukách a zrazu vidia, že to tak nie je. Takže uvidíme, ako sa to vyvinie ďalej. Každopádne, na stole je alternatívny politický program a rastúca nespokojnosť Rusov s vojnou na Ukrajine. Pretože to nič dobré Rusom neprináša a oni si čoraz viac budú klásť otázku, prečo tam vlastne ich krajina bojuje a na čo je to dobré.

  • Alexander Duleba je vedúcim výskumným pracovníkom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA). Za profesora bol inaugurovaný v roku 2019 na Masarykovej univerzite v Brne. V rokoch 1993-1995 pracoval ako analytik Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri MZV SR. Od roku 1995 pracuje v RC SFPA a vedie výskumný program Východná Európa. Od roku 2010 pôsobí i ako vysokoškolský pedagóg na Inštitúte politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.