.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Na Slovensko môže prísť v najbližších siedmich rokoch takmer 13 miliárd eur v podobe eurofondov. Je to balík schválený Európskou komisiou v rámci nového operačného Programu Slovensko na roky 2021 – 2027. Okrem toho je ešte k dispozícii šesť miliárd eur z Plánu obnovy. „Nie sme schopní to efektívne minúť,“ hovorí v rozhovore Anton Marcinčin, bývalý splnomocnenec vlády pre menej rozvinuté regióny.
Pripomína, že z posledného eurofondového obdobia, ktoré ešte stále dobieha, Slovensko minulo len 60 percent zdrojov. Otázne je tiež, či to prinesie potrebný benefit pre vyrovnávanie regionálnych rozdielov: „Keď sa pozrieme na regióny, tak sa nedá povedať, že by sme nejako pokročili v kohézii. Dokonca sa tá regionálna slabosť prejavuje už aj na národnej úrovni a prestali sme dobiehať zvyšok EÚ.“
Slovensko sa tak dostáva do situácie, že peňazí z Bruselu má dosť, ale chýba mu systém riadenia verejných investícií. Nedokáže zmysluplne prepájať peniaze z európskych štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu.
„Sme ako malé dieťa, ktoré stále dokola niečo skúša, ale nefunguje to. A tak isto aj naša Slovenská republika sa neustále snaží o efektívne využívanie eurofondov, ale stále to nejde, nečerpáme, nevyhodnocujeme, nemonitorujeme, nevieme, čo s tým. Vieme len to, že je z toho strašná kriminalita a prezamestnanosť v systéme. Je to príšerne drahé, stále to skúšame rovnako, ale ono to stále nefunguje,“ hovorí A. Marcinčin.
Pri novom programovom období už vicepremiérka Veronika Remišová sľubuje, že systém bude fungovať inak. Základom má byť decentralizácia, jednoduchosť a odbúranie zbytočnej byrokracie. Anton Marcinčin je skeptický, pretože rovnaké prísľuby tu boli aj v minulosti.
„Tomu už neverí nikto. Ľudia sú frustrovaní a myslia si, že v Bratislave sme sa museli všetci zblániť a uprednostňujú radšej iné zdroje, napríklad aj komerčné pôžičky.“
Regióny majú byť slovenskou politickou prioritou a v novom sedemročnom programovom období sú na nich vyčlenené zhruba dve miliardy eur. Po prepočítaní na jednotlivé župy a mestá to však vychádza len na sumu zhruba 40 miliónov eur ročne na jeden celok.
„To je veľmi málo vzhľadom na župné rozpočty. Určite by to nestačilo na nejaký väčší sofistikovaný projekt. A tak si povedzme, načo máme takú zložitú schému, keď na konci dňa o nič nejde?“
Čo treba urobiť na zlepšenie čerpania eurofondov? A v čom spočíva príčina zaostávania regiónov? Odpovede ponúka Anton Marcinčin v priloženom videorozhovore. Diskusiu organizuje SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.
