>
Zahraničná politika
>
Slovensko môžu zaplaviť miliardy z eurofondov. Ako to pomôže regiónom?

Slovensko môžu zaplaviť miliardy z eurofondov. Ako to pomôže regiónom?

Eva Mihočková, 16.12.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Európa vstúpila do roku 2023 zomknutá. Riešiť bude energie a vojnu na Ukrajine

Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.

Štefanec: „Len sa nezačnime s Američanmi pretekať v dotovaní priemyslu!“

Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.

Summit COP 27: Sklamanie aj úspech chudobných

„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?

Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.

Minister Káčer: Vojna na Ukrajine ovládla VZ OSN. Bolo to až surreálne

„Rusko túto vojnu už prehralo - morálne i politicky,“ hovorí v rozhovore minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer. Približuje, ako bolo cítiť izoláciu Moskvy v zákulisí rokovania VZ OSN a aké to môže mať následky. Otvorene dodáva, že v otázke Ukrajiny cíti európsku jednotu. Možno jednotu mínus jeden…

Na Slovensko môže prísť v najbližších siedmich rokoch takmer 13 miliárd eur v podobe eurofondov. Je to balík schválený Európskou komisiou v rámci nového operačného Programu Slovensko na roky 2021 – 2027. Okrem toho je ešte k dispozícii šesť miliárd eur z Plánu obnovy. „Nie sme schopní to efektívne minúť,“ hovorí v rozhovore Anton Marcinčin, bývalý splnomocnenec vlády pre menej rozvinuté regióny.

Pripomína, že z posledného eurofondového obdobia, ktoré ešte stále dobieha, Slovensko minulo len 60 percent zdrojov. Otázne je tiež, či to prinesie potrebný benefit pre vyrovnávanie regionálnych rozdielov: „Keď sa pozrieme na regióny, tak sa nedá povedať, že by sme nejako pokročili v kohézii. Dokonca sa tá regionálna slabosť prejavuje už aj na národnej úrovni a prestali sme dobiehať zvyšok EÚ.“

Slovensko sa tak dostáva do situácie, že peňazí z Bruselu má dosť, ale chýba mu systém riadenia verejných investícií. Nedokáže zmysluplne prepájať peniaze z európskych štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu. 

„Sme ako malé dieťa, ktoré stále dokola niečo skúša, ale nefunguje to. A tak isto aj naša Slovenská republika sa neustále snaží o efektívne využívanie eurofondov, ale stále to nejde, nečerpáme, nevyhodnocujeme, nemonitorujeme, nevieme, čo s tým. Vieme len to, že je z toho strašná kriminalita a prezamestnanosť v systéme. Je to príšerne drahé, stále to skúšame rovnako, ale ono to stále nefunguje,“ hovorí A. Marcinčin.

Pri novom programovom období už vicepremiérka Veronika Remišová sľubuje, že systém bude fungovať inak. Základom má byť decentralizácia, jednoduchosť a odbúranie zbytočnej byrokracie. Anton Marcinčin je skeptický, pretože rovnaké prísľuby tu boli aj v minulosti.

„Tomu už neverí nikto. Ľudia sú frustrovaní a myslia si, že v Bratislave sme sa museli všetci zblániť a uprednostňujú radšej iné zdroje, napríklad aj komerčné pôžičky.“

Regióny majú byť slovenskou politickou prioritou a v novom sedemročnom programovom období sú na nich vyčlenené zhruba dve miliardy eur. Po prepočítaní na jednotlivé župy a mestá to však vychádza len na sumu zhruba 40 miliónov eur ročne na jeden celok.

„To je veľmi málo vzhľadom na župné rozpočty. Určite by to nestačilo na nejaký väčší sofistikovaný projekt. A tak si povedzme, načo máme takú zložitú schému, keď na konci dňa o nič nejde?“

Čo treba urobiť na zlepšenie čerpania eurofondov? A v čom spočíva príčina zaostávania regiónov? Odpovede ponúka Anton Marcinčin v priloženom videorozhovore. Diskusiu organizuje SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.