>
Zahraničná politika
>
Slovensko môžu zaplaviť miliardy z eurofondov. Ako to pomôže regiónom?

Slovensko môžu zaplaviť miliardy z eurofondov. Ako to pomôže regiónom?

Eva Mihočková, 16.12.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Geist: Neočakávam zvrátenie zelenej politiky EÚ. Väčšina opatrení už je schválená

Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.

Zahraničná politika v roku 2023: Debata autorov Ročenky

Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Na Slovensko môže prísť v najbližších siedmich rokoch takmer 13 miliárd eur v podobe eurofondov. Je to balík schválený Európskou komisiou v rámci nového operačného Programu Slovensko na roky 2021 – 2027. Okrem toho je ešte k dispozícii šesť miliárd eur z Plánu obnovy. „Nie sme schopní to efektívne minúť,“ hovorí v rozhovore Anton Marcinčin, bývalý splnomocnenec vlády pre menej rozvinuté regióny.

Pripomína, že z posledného eurofondového obdobia, ktoré ešte stále dobieha, Slovensko minulo len 60 percent zdrojov. Otázne je tiež, či to prinesie potrebný benefit pre vyrovnávanie regionálnych rozdielov: „Keď sa pozrieme na regióny, tak sa nedá povedať, že by sme nejako pokročili v kohézii. Dokonca sa tá regionálna slabosť prejavuje už aj na národnej úrovni a prestali sme dobiehať zvyšok EÚ.“

Slovensko sa tak dostáva do situácie, že peňazí z Bruselu má dosť, ale chýba mu systém riadenia verejných investícií. Nedokáže zmysluplne prepájať peniaze z európskych štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu. 

„Sme ako malé dieťa, ktoré stále dokola niečo skúša, ale nefunguje to. A tak isto aj naša Slovenská republika sa neustále snaží o efektívne využívanie eurofondov, ale stále to nejde, nečerpáme, nevyhodnocujeme, nemonitorujeme, nevieme, čo s tým. Vieme len to, že je z toho strašná kriminalita a prezamestnanosť v systéme. Je to príšerne drahé, stále to skúšame rovnako, ale ono to stále nefunguje,“ hovorí A. Marcinčin.

Pri novom programovom období už vicepremiérka Veronika Remišová sľubuje, že systém bude fungovať inak. Základom má byť decentralizácia, jednoduchosť a odbúranie zbytočnej byrokracie. Anton Marcinčin je skeptický, pretože rovnaké prísľuby tu boli aj v minulosti.

„Tomu už neverí nikto. Ľudia sú frustrovaní a myslia si, že v Bratislave sme sa museli všetci zblániť a uprednostňujú radšej iné zdroje, napríklad aj komerčné pôžičky.“

Regióny majú byť slovenskou politickou prioritou a v novom sedemročnom programovom období sú na nich vyčlenené zhruba dve miliardy eur. Po prepočítaní na jednotlivé župy a mestá to však vychádza len na sumu zhruba 40 miliónov eur ročne na jeden celok.

„To je veľmi málo vzhľadom na župné rozpočty. Určite by to nestačilo na nejaký väčší sofistikovaný projekt. A tak si povedzme, načo máme takú zložitú schému, keď na konci dňa o nič nejde?“

Čo treba urobiť na zlepšenie čerpania eurofondov? A v čom spočíva príčina zaostávania regiónov? Odpovede ponúka Anton Marcinčin v priloženom videorozhovore. Diskusiu organizuje SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.