.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Slovensko dlhodobo prehliadalo a podceňovalo Ukrajinu ako chudobnejšieho partnera. „Skôr sme na nich pozerali z vysoka a dlho sme ich vnímali podobne, ako Rakúšania nás, Slovákov, keď padla železná opona,“ hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Na východnej hranici to však bolo trochu iné. „Cezhraničné aktivity začali už dávno, ale vždy to bola iniciatíva aktívnych úradníkov, trebárs projekt Karpatský euroregión, ale naozaj za tým stála skôr elita.“
Rozvoj vzájomných vzťahov a aktivít s Ukrajinou na regionálnej úrovni má pritom veľký potenciál pozdvihnúť menej rozvinuté oblasti prešovského a košického kraja. „Problém východného Slovenska je práve uzavretosť hranice s Ukrajinou, ktorá je tvrdá a nepriepustná. To je jeden z dôvodov zaostávania tých oblastí,“ vysvetľuje Duleba.
Rozvoj menších miest a dedín takmer vždy závisí od vzdialenosti k tzv. prirodzeným centrám rozvoja, čo sú veľké mestá s dobrou infraštruktúrou a ekonomikou. „Užhorod a Mukačevo sú relatívne veľké mestá na naše pomery a sú rovno na hranici. Mohli by plniť funkciu prirodzených centier rozvoja aj pre slovenské prihraničné regióny. Je tam veľký potenciál,“ hovorí Duleba.
Lenže významnejšie možnosti spoločných rozvojových aktivít, napríklad cez formu Európskych zoskupení územnej spolupráce, sa zatiaľ nevyužívajú a spolupráca je chaotická. „Máme veľké zdroje z EÚ, ktoré by sa dali využívať, len je nutné, aby to malo jedného pána, niekoho, kto by určil priority a celé by to koordinoval.“
Ako príklad uvádza Alexander Duleba sektor poskytovania zdravotných služieb – „môžeme spojiť nemocnice z viacerých slovenských a ukrajinských regiónov a urobíme pre ne spoločný rozvojový projekt na najbližších 10 rokov z hľadiska ich technického i personálneho vybavenia. Európska únia má komunitárne programy, z ktorých môže takéto projekty financovať.“
Pre bežných ľudí by to znamenalo kvalitnejšiu a hlavne dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť.
„Ak žijete neďaleko ukrajinskej hranice a viete, že v Užhorode majú v nemocnici špičkové vybavenie na operáciu srdca, tak prečo by ste tam nešli?“
Čo všetko by takáto slovensko-ukrajinská cezhraničná spolupráca mohla priniesť a čo aktuálne bráni jej rozvoju sa dozviete v priloženom rozhovore s Alexandrom Dulebom.
Rozhovor realizujeme v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
