.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Slovensko dlhodobo prehliadalo a podceňovalo Ukrajinu ako chudobnejšieho partnera. „Skôr sme na nich pozerali z vysoka a dlho sme ich vnímali podobne, ako Rakúšania nás, Slovákov, keď padla železná opona,“ hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Na východnej hranici to však bolo trochu iné. „Cezhraničné aktivity začali už dávno, ale vždy to bola iniciatíva aktívnych úradníkov, trebárs projekt Karpatský euroregión, ale naozaj za tým stála skôr elita.“
Rozvoj vzájomných vzťahov a aktivít s Ukrajinou na regionálnej úrovni má pritom veľký potenciál pozdvihnúť menej rozvinuté oblasti prešovského a košického kraja. „Problém východného Slovenska je práve uzavretosť hranice s Ukrajinou, ktorá je tvrdá a nepriepustná. To je jeden z dôvodov zaostávania tých oblastí,“ vysvetľuje Duleba.
Rozvoj menších miest a dedín takmer vždy závisí od vzdialenosti k tzv. prirodzeným centrám rozvoja, čo sú veľké mestá s dobrou infraštruktúrou a ekonomikou. „Užhorod a Mukačevo sú relatívne veľké mestá na naše pomery a sú rovno na hranici. Mohli by plniť funkciu prirodzených centier rozvoja aj pre slovenské prihraničné regióny. Je tam veľký potenciál,“ hovorí Duleba.
Lenže významnejšie možnosti spoločných rozvojových aktivít, napríklad cez formu Európskych zoskupení územnej spolupráce, sa zatiaľ nevyužívajú a spolupráca je chaotická. „Máme veľké zdroje z EÚ, ktoré by sa dali využívať, len je nutné, aby to malo jedného pána, niekoho, kto by určil priority a celé by to koordinoval.“
Ako príklad uvádza Alexander Duleba sektor poskytovania zdravotných služieb – „môžeme spojiť nemocnice z viacerých slovenských a ukrajinských regiónov a urobíme pre ne spoločný rozvojový projekt na najbližších 10 rokov z hľadiska ich technického i personálneho vybavenia. Európska únia má komunitárne programy, z ktorých môže takéto projekty financovať.“
Pre bežných ľudí by to znamenalo kvalitnejšiu a hlavne dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť.
„Ak žijete neďaleko ukrajinskej hranice a viete, že v Užhorode majú v nemocnici špičkové vybavenie na operáciu srdca, tak prečo by ste tam nešli?“
Čo všetko by takáto slovensko-ukrajinská cezhraničná spolupráca mohla priniesť a čo aktuálne bráni jej rozvoju sa dozviete v priloženom rozhovore s Alexandrom Dulebom.
Rozhovor realizujeme v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
