.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Slovensko dlhodobo prehliadalo a podceňovalo Ukrajinu ako chudobnejšieho partnera. „Skôr sme na nich pozerali z vysoka a dlho sme ich vnímali podobne, ako Rakúšania nás, Slovákov, keď padla železná opona,“ hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Na východnej hranici to však bolo trochu iné. „Cezhraničné aktivity začali už dávno, ale vždy to bola iniciatíva aktívnych úradníkov, trebárs projekt Karpatský euroregión, ale naozaj za tým stála skôr elita.“
Rozvoj vzájomných vzťahov a aktivít s Ukrajinou na regionálnej úrovni má pritom veľký potenciál pozdvihnúť menej rozvinuté oblasti prešovského a košického kraja. „Problém východného Slovenska je práve uzavretosť hranice s Ukrajinou, ktorá je tvrdá a nepriepustná. To je jeden z dôvodov zaostávania tých oblastí,“ vysvetľuje Duleba.
Rozvoj menších miest a dedín takmer vždy závisí od vzdialenosti k tzv. prirodzeným centrám rozvoja, čo sú veľké mestá s dobrou infraštruktúrou a ekonomikou. „Užhorod a Mukačevo sú relatívne veľké mestá na naše pomery a sú rovno na hranici. Mohli by plniť funkciu prirodzených centier rozvoja aj pre slovenské prihraničné regióny. Je tam veľký potenciál,“ hovorí Duleba.
Lenže významnejšie možnosti spoločných rozvojových aktivít, napríklad cez formu Európskych zoskupení územnej spolupráce, sa zatiaľ nevyužívajú a spolupráca je chaotická. „Máme veľké zdroje z EÚ, ktoré by sa dali využívať, len je nutné, aby to malo jedného pána, niekoho, kto by určil priority a celé by to koordinoval.“
Ako príklad uvádza Alexander Duleba sektor poskytovania zdravotných služieb – „môžeme spojiť nemocnice z viacerých slovenských a ukrajinských regiónov a urobíme pre ne spoločný rozvojový projekt na najbližších 10 rokov z hľadiska ich technického i personálneho vybavenia. Európska únia má komunitárne programy, z ktorých môže takéto projekty financovať.“
Pre bežných ľudí by to znamenalo kvalitnejšiu a hlavne dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť.
„Ak žijete neďaleko ukrajinskej hranice a viete, že v Užhorode majú v nemocnici špičkové vybavenie na operáciu srdca, tak prečo by ste tam nešli?“
Čo všetko by takáto slovensko-ukrajinská cezhraničná spolupráca mohla priniesť a čo aktuálne bráni jej rozvoju sa dozviete v priloženom rozhovore s Alexandrom Dulebom.
Rozhovor realizujeme v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
