.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Európski lídri sa zatiaľ neodhodlali uvaliť embargo na obchod s ruským plynom a ropou. Stále tak z EÚ odchádza do Moskvy denne približne jedna miliarda eur ako platba za ruské suroviny. Európske krajiny sa pripravujú na odstrihnutie od týchto dodávok v rôznych časových horizontoch.
Všeobecný výhľad je, že EÚ ukončí odber ruského plynu do roku 2027. Taliansko však už má konkrétny plán, ako to urobiť do troch rokov. Nemci si s Katarom dohadujú konkrétne dodávky skvapalneného plynu a nemecký priemysel prepočítava, koľko energie sa dá v ktorých segmentoch ušetriť.
„Každý si musí urobiť domácu úlohu sám. Slovensko len hovorí o európskej solidarite, ale nepočuli sme ešte žiadny plán zo strany slovenského ministerstva hospodárstva podobný tomu, čo pripravujú Taliani alebo Nemci,“ hovorí v rozhovore Karel Hirman z SFPA.
Kriticky poukazuje aj na fakt, že na severo-východe Slovenska stále nie je dokončený prepojovací plynovod s Poľskom, hoci Poliaci svoju časť prác na druhej strane hranice už urobili. „To je náš problém – meškáme. Rozdávame úlohy na všetky strany, ale neplníme si tie svoje. Tak sa na nás potom pozerajú aj európski partneri,“ dodáva K. Hirman.
Aké má dnes Európa možnosti získať alternatívne zdroje plynu a ako dlho by Slovensko vydržalo fungovať v prípade, že by sa dodávky z Ruska zastavili okamžite, vysvetľuje Karel Hirman v rozhovore s Evou Mihočkovou.
