.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Európski lídri sa zatiaľ neodhodlali uvaliť embargo na obchod s ruským plynom a ropou. Stále tak z EÚ odchádza do Moskvy denne približne jedna miliarda eur ako platba za ruské suroviny. Európske krajiny sa pripravujú na odstrihnutie od týchto dodávok v rôznych časových horizontoch.
Všeobecný výhľad je, že EÚ ukončí odber ruského plynu do roku 2027. Taliansko však už má konkrétny plán, ako to urobiť do troch rokov. Nemci si s Katarom dohadujú konkrétne dodávky skvapalneného plynu a nemecký priemysel prepočítava, koľko energie sa dá v ktorých segmentoch ušetriť.
„Každý si musí urobiť domácu úlohu sám. Slovensko len hovorí o európskej solidarite, ale nepočuli sme ešte žiadny plán zo strany slovenského ministerstva hospodárstva podobný tomu, čo pripravujú Taliani alebo Nemci,“ hovorí v rozhovore Karel Hirman z SFPA.
Kriticky poukazuje aj na fakt, že na severo-východe Slovenska stále nie je dokončený prepojovací plynovod s Poľskom, hoci Poliaci svoju časť prác na druhej strane hranice už urobili. „To je náš problém – meškáme. Rozdávame úlohy na všetky strany, ale neplníme si tie svoje. Tak sa na nás potom pozerajú aj európski partneri,“ dodáva K. Hirman.
Aké má dnes Európa možnosti získať alternatívne zdroje plynu a ako dlho by Slovensko vydržalo fungovať v prípade, že by sa dodávky z Ruska zastavili okamžite, vysvetľuje Karel Hirman v rozhovore s Evou Mihočkovou.
