.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Umelá inteligencia môže ohrozovať demokraciu a slobodné voľby. Voliči sa totiž často rozhodujú predovšetkým na základe emócií a práve na tie sa zameriavajú algoritmy sociálnych sietí. „Ak niekto dokáže manipulovať vaše emócie, tak to už nie je slobodná voľba,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Približuje, ako legislatíva môže regulovať umelú inteligenciu.
Predstava strany Právo a spravodlivosť o suverénnej politike voči Bruselu v Poľsku neuspela. Voliči si zvolili proeurópsku alternatívu Donalda Tuska. Politológ Juraj Marušiak vysvetľuje, že očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by teraz bolo naivné a strategické ciele bývalej vlády PiS v zahraničnej politike sú v podstate rovnaké ako pri Občianskej platforme.
Parlamentné voľby v Poľsku prinesú krajine zásadnú politickú zmenu. Víťazom sa stala vládna strana Právo a Spravodlivosť, ale vládu zrejme zostaví opozícia pod vedením Občianskej koalície Donalda Tuska. Šéfredaktor portálu Visegrad Insight Wojciech Przybylski vysvetľuje, ako sa zmení poľská politika.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Európski lídri sa zatiaľ neodhodlali uvaliť embargo na obchod s ruským plynom a ropou. Stále tak z EÚ odchádza do Moskvy denne približne jedna miliarda eur ako platba za ruské suroviny. Európske krajiny sa pripravujú na odstrihnutie od týchto dodávok v rôznych časových horizontoch.
Všeobecný výhľad je, že EÚ ukončí odber ruského plynu do roku 2027. Taliansko však už má konkrétny plán, ako to urobiť do troch rokov. Nemci si s Katarom dohadujú konkrétne dodávky skvapalneného plynu a nemecký priemysel prepočítava, koľko energie sa dá v ktorých segmentoch ušetriť.
„Každý si musí urobiť domácu úlohu sám. Slovensko len hovorí o európskej solidarite, ale nepočuli sme ešte žiadny plán zo strany slovenského ministerstva hospodárstva podobný tomu, čo pripravujú Taliani alebo Nemci,“ hovorí v rozhovore Karel Hirman z SFPA.
Kriticky poukazuje aj na fakt, že na severo-východe Slovenska stále nie je dokončený prepojovací plynovod s Poľskom, hoci Poliaci svoju časť prác na druhej strane hranice už urobili. „To je náš problém – meškáme. Rozdávame úlohy na všetky strany, ale neplníme si tie svoje. Tak sa na nás potom pozerajú aj európski partneri,“ dodáva K. Hirman.
Aké má dnes Európa možnosti získať alternatívne zdroje plynu a ako dlho by Slovensko vydržalo fungovať v prípade, že by sa dodávky z Ruska zastavili okamžite, vysvetľuje Karel Hirman v rozhovore s Evou Mihočkovou.
