.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Európski lídri sa zatiaľ neodhodlali uvaliť embargo na obchod s ruským plynom a ropou. Stále tak z EÚ odchádza do Moskvy denne približne jedna miliarda eur ako platba za ruské suroviny. Európske krajiny sa pripravujú na odstrihnutie od týchto dodávok v rôznych časových horizontoch.
Všeobecný výhľad je, že EÚ ukončí odber ruského plynu do roku 2027. Taliansko však už má konkrétny plán, ako to urobiť do troch rokov. Nemci si s Katarom dohadujú konkrétne dodávky skvapalneného plynu a nemecký priemysel prepočítava, koľko energie sa dá v ktorých segmentoch ušetriť.
„Každý si musí urobiť domácu úlohu sám. Slovensko len hovorí o európskej solidarite, ale nepočuli sme ešte žiadny plán zo strany slovenského ministerstva hospodárstva podobný tomu, čo pripravujú Taliani alebo Nemci,“ hovorí v rozhovore Karel Hirman z SFPA.
Kriticky poukazuje aj na fakt, že na severo-východe Slovenska stále nie je dokončený prepojovací plynovod s Poľskom, hoci Poliaci svoju časť prác na druhej strane hranice už urobili. „To je náš problém – meškáme. Rozdávame úlohy na všetky strany, ale neplníme si tie svoje. Tak sa na nás potom pozerajú aj európski partneri,“ dodáva K. Hirman.
Aké má dnes Európa možnosti získať alternatívne zdroje plynu a ako dlho by Slovensko vydržalo fungovať v prípade, že by sa dodávky z Ruska zastavili okamžite, vysvetľuje Karel Hirman v rozhovore s Evou Mihočkovou.
