.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Európski lídri sa zatiaľ neodhodlali uvaliť embargo na obchod s ruským plynom a ropou. Stále tak z EÚ odchádza do Moskvy denne približne jedna miliarda eur ako platba za ruské suroviny. Európske krajiny sa pripravujú na odstrihnutie od týchto dodávok v rôznych časových horizontoch.
Všeobecný výhľad je, že EÚ ukončí odber ruského plynu do roku 2027. Taliansko však už má konkrétny plán, ako to urobiť do troch rokov. Nemci si s Katarom dohadujú konkrétne dodávky skvapalneného plynu a nemecký priemysel prepočítava, koľko energie sa dá v ktorých segmentoch ušetriť.
„Každý si musí urobiť domácu úlohu sám. Slovensko len hovorí o európskej solidarite, ale nepočuli sme ešte žiadny plán zo strany slovenského ministerstva hospodárstva podobný tomu, čo pripravujú Taliani alebo Nemci,“ hovorí v rozhovore Karel Hirman z SFPA.
Kriticky poukazuje aj na fakt, že na severo-východe Slovenska stále nie je dokončený prepojovací plynovod s Poľskom, hoci Poliaci svoju časť prác na druhej strane hranice už urobili. „To je náš problém – meškáme. Rozdávame úlohy na všetky strany, ale neplníme si tie svoje. Tak sa na nás potom pozerajú aj európski partneri,“ dodáva K. Hirman.
Aké má dnes Európa možnosti získať alternatívne zdroje plynu a ako dlho by Slovensko vydržalo fungovať v prípade, že by sa dodávky z Ruska zastavili okamžite, vysvetľuje Karel Hirman v rozhovore s Evou Mihočkovou.
