.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Michael Köhler, generálny riaditeľ DG ECHO uvádza, že v oblasti humanitárnej pomoci má EÚ momentálne otvorených 25 projektov pre Ukrajinu a Moldavsko. „Pokrývajú široké potreby ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou, museli opustiť svoje domovy a nemajú čo jesť,“ hovorí v rozhovore, ktorý poskytol pri príležitosti jeho účasti na medzinárodnej konferencii Ambrela Development Forum 24. mája 2022.
Na podujatí sa zúčastnilo viac ako stoštyridsať expertov na medzinárodný rozvoj z viac ako dvadsiatich krajín. Analyzovali dôsledky humanitárnej krízy, ktorú spustila vojna na Ukrajine a hľadali riešenia pre celý humanitárny a rozvojový sektor.
Celkové škody na vojnou zničenej Ukrajine sa odhadujú až na 600 miliárd dolárov a svet začína hľadať zdroje na ich financovanie. Európska komisia navrhla vznik platformy na rekonštrukciu krajiny s názvom „RebuildUkraine“ a je pripravená vyčleniť na pomoc Ukrajine ďalšie peniaze.
„Zdroje dodatočného financovania ešte nie sú úplne jasné. Môže ísť o nové príspevky členských krajín, presuny v rámci európskych programov, ale aj o nové úvery, ktoré by si EÚ požičala na finančných trhoch. Je to len otázka politickej vôle,“ približuje M. Köhler.
DG ECHO bežne spolupracuje s mimovládkami a alokuje cez ne až 45% zdrojov. V prípade Ukrajiny je to však aktuálne menej ako 30%. „Pred vypuknutím vojny Ukrajina nebola prijímateľom humanitárnej pomoci, takže tam mimovládky tohto druhu neboli aktívne. Ale teraz už navyšujú svoje kapacity a môžu sa aktívnejšie zapájať.“
Riaditeľ DG ECHO avizuje v rozhovore zmeny, ktorými má prejsť európska humanitárna pomoc. Už štyridsať rokov sa poskytuje rovnako, hoci svet sa mení a ukazuje potrebu zmeniť spôsob, akým medzinárodné organizácie a EÚ intervenujú v oblastiach zasiahnutých vojnou alebo prírodnou katastrofou.
„Musíme sa sústrediť na prevenciu a budovať domáce kapacity, aby bola naša pomoc poskytovaná skutočne lokálne. Je dôležité riešiť viac ako len jedlo a prístrešie. To je nutné najmä v prvých mesiacoch po vypuknutí krízy, ale my sa musíme pozerať viac do budúcnosti,“ hovorí Michael Köhler.
Ako príklad uviedol vlastný rozhovor s ženou z utečeneckého tábora v Jemene. Nežiadala o viac jedla alebo lepšie ubytovanie, ale o prácu pre jej manžela, aby mohol uživiť rodinu. „Vytváranie pracovných miest nie je tradičnou súčasťou humanitárnej pomoci. My sa však musíme dívať na vytváranie dlhodobých štruktúr, na poskytovanie finančných zdrojov na dlhé obdobie a poskytovať pomoc čo najviac na lokálnej úrovni.“
Viac o nových prioritách DG ECHO i možnostiach slovenských mimovládok podieľať sa na európskych programoch sa dozviete v priloženom rozhovore.
