.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Slovensko dlhodobo prehliadalo a podceňovalo Ukrajinu ako chudobnejšieho partnera. „Skôr sme na nich pozerali z vysoka a dlho sme ich vnímali podobne, ako Rakúšania nás, Slovákov, keď padla železná opona,“ hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Na východnej hranici to však bolo trochu iné. „Cezhraničné aktivity začali už dávno, ale vždy to bola iniciatíva aktívnych úradníkov, trebárs projekt Karpatský euroregión, ale naozaj za tým stála skôr elita.“
Rozvoj vzájomných vzťahov a aktivít s Ukrajinou na regionálnej úrovni má pritom veľký potenciál pozdvihnúť menej rozvinuté oblasti prešovského a košického kraja. „Problém východného Slovenska je práve uzavretosť hranice s Ukrajinou, ktorá je tvrdá a nepriepustná. To je jeden z dôvodov zaostávania tých oblastí,“ vysvetľuje Duleba.
Rozvoj menších miest a dedín takmer vždy závisí od vzdialenosti k tzv. prirodzeným centrám rozvoja, čo sú veľké mestá s dobrou infraštruktúrou a ekonomikou. „Užhorod a Mukačevo sú relatívne veľké mestá na naše pomery a sú rovno na hranici. Mohli by plniť funkciu prirodzených centier rozvoja aj pre slovenské prihraničné regióny. Je tam veľký potenciál,“ hovorí Duleba.
Lenže významnejšie možnosti spoločných rozvojových aktivít, napríklad cez formu Európskych zoskupení územnej spolupráce, sa zatiaľ nevyužívajú a spolupráca je chaotická. „Máme veľké zdroje z EÚ, ktoré by sa dali využívať, len je nutné, aby to malo jedného pána, niekoho, kto by určil priority a celé by to koordinoval.“
Ako príklad uvádza Alexander Duleba sektor poskytovania zdravotných služieb – „môžeme spojiť nemocnice z viacerých slovenských a ukrajinských regiónov a urobíme pre ne spoločný rozvojový projekt na najbližších 10 rokov z hľadiska ich technického i personálneho vybavenia. Európska únia má komunitárne programy, z ktorých môže takéto projekty financovať.“
Pre bežných ľudí by to znamenalo kvalitnejšiu a hlavne dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť.
„Ak žijete neďaleko ukrajinskej hranice a viete, že v Užhorode majú v nemocnici špičkové vybavenie na operáciu srdca, tak prečo by ste tam nešli?“
Čo všetko by takáto slovensko-ukrajinská cezhraničná spolupráca mohla priniesť a čo aktuálne bráni jej rozvoju sa dozviete v priloženom rozhovore s Alexandrom Dulebom.
Rozhovor realizujeme v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
