>
Zahraničná politika
>
Aj pracovníci online platforiem musia mať nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu

Aj pracovníci online platforiem musia mať nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu

Eva Mihočková, 07.11.2021

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Pred rokom 2020 pracovalo systémom homeoffice len päť percent pracovníkov. Po nástupe koronakrízy je to už 40 percent. Mnoho ľudí vymenilo kanceláriu za vlastnú obývačku a výsledkom je, že sa začali stierať rozdiely medzi prácou a súkromím. To si u mnohých vyberá svoju daň na rodinnom živote a duševnom zdraví. 

„Je množstvo ľudí, ktorým to výrazne zmenilo život. Je ťažké vysvetliť deťom, že mama musí teraz pracovať a byť pripojená, keď na to doteraz neboli zvyknuté,“ hovorí europoslankyňa za stranu Smer Monika Beňová vo videorozhovore pre Zahraničnú politiku. 

Preto viaceré európske krajiny vrátane Slovensku už zaviedli do svojich právnych systémov právo na odpojenie. V praxi to znamená, že zamestnávateľ môže vyžadovať od svojho zamestnanca na homeoffice výkon pracovných povinností len v presne vymedzenom čase. Rovnakú legislatívu teraz prijíma aj Európsky parlament. 

„Nepôjde o duplicitnú úpravu. Európsky parlament je tu pre všetkých občanov EÚ a stále existujú krajiny, kde právo na odpojenie ešte nie je upravené v národnej legislatíve. Preto bude definované na európskej úrovni ako základné právo, ktoré bude platiť rovnako v celej Únii. Ide len o minimálnu harmonizáciu,“ vysvetľuje europoslankyňa. 

Vo videorozhovore zároveň vysvetľuje, či právo na odpojenie nebude znamenať stratu časovej flexibility zamestnancov pracujúcich z domu, ktorí sa v čase koronakrízy potrebujú zároveň postarať o deti, ktoré nemôžu chodiť do školy.

Počas pandémie enormne narástol aj sektor digitálnych platforiem, najmä donáškových služieb. Na európskej úrovni sa už pripravuje legislatíva, ktorá má zabezpečiť ich pracovníkom minimálnu sociálnu ochranu. Podľa septembrového uznesenia Európskeho parlamentu by mali mať podobnú ochranu ako zamestnanci a to bez ohľadu na ich pracovný status. 

„Naša ambícia je, aby títo ľudia mali minimálne nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu. Ale sme na tenkom ľade, lebo vieme, že sociálna politika je v kompetencii národných štátov. Ale môžeme sa pokúsiť aspoň o harmonizáciu nejakých oblastí, kde by platili nejaké minimálne parametre,“ vysvetľuje Monika Beňová.

Europoslankyňa v rozhovore reaguje aj na kritiku spoločnosti UBER, podľa ktorej bude takáto legislatíva škodlivá, pretože pripraví pracovníkov digitálnych platforiem o flexibilitu. Monika Beňová zároveň komentovala nastavenie európskej minimálnej mzdy i možnosti, ako by mohla EÚ vstúpiť do zmierňovania dopadov zdražovania plynu a elektriny spoločným nákupom komodít na energetickom trhu. Viac sa dozviete vo videorozhovore.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii