>
Zahraničná politika
>
Aj pracovníci online platforiem musia mať nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu

Aj pracovníci online platforiem musia mať nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu

Eva Mihočková, 07.11.2021

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Pred rokom 2020 pracovalo systémom homeoffice len päť percent pracovníkov. Po nástupe koronakrízy je to už 40 percent. Mnoho ľudí vymenilo kanceláriu za vlastnú obývačku a výsledkom je, že sa začali stierať rozdiely medzi prácou a súkromím. To si u mnohých vyberá svoju daň na rodinnom živote a duševnom zdraví. 

„Je množstvo ľudí, ktorým to výrazne zmenilo život. Je ťažké vysvetliť deťom, že mama musí teraz pracovať a byť pripojená, keď na to doteraz neboli zvyknuté,“ hovorí europoslankyňa za stranu Smer Monika Beňová vo videorozhovore pre Zahraničnú politiku. 

Preto viaceré európske krajiny vrátane Slovensku už zaviedli do svojich právnych systémov právo na odpojenie. V praxi to znamená, že zamestnávateľ môže vyžadovať od svojho zamestnanca na homeoffice výkon pracovných povinností len v presne vymedzenom čase. Rovnakú legislatívu teraz prijíma aj Európsky parlament. 

„Nepôjde o duplicitnú úpravu. Európsky parlament je tu pre všetkých občanov EÚ a stále existujú krajiny, kde právo na odpojenie ešte nie je upravené v národnej legislatíve. Preto bude definované na európskej úrovni ako základné právo, ktoré bude platiť rovnako v celej Únii. Ide len o minimálnu harmonizáciu,“ vysvetľuje europoslankyňa. 

Vo videorozhovore zároveň vysvetľuje, či právo na odpojenie nebude znamenať stratu časovej flexibility zamestnancov pracujúcich z domu, ktorí sa v čase koronakrízy potrebujú zároveň postarať o deti, ktoré nemôžu chodiť do školy.

Počas pandémie enormne narástol aj sektor digitálnych platforiem, najmä donáškových služieb. Na európskej úrovni sa už pripravuje legislatíva, ktorá má zabezpečiť ich pracovníkom minimálnu sociálnu ochranu. Podľa septembrového uznesenia Európskeho parlamentu by mali mať podobnú ochranu ako zamestnanci a to bez ohľadu na ich pracovný status. 

„Naša ambícia je, aby títo ľudia mali minimálne nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu. Ale sme na tenkom ľade, lebo vieme, že sociálna politika je v kompetencii národných štátov. Ale môžeme sa pokúsiť aspoň o harmonizáciu nejakých oblastí, kde by platili nejaké minimálne parametre,“ vysvetľuje Monika Beňová.

Europoslankyňa v rozhovore reaguje aj na kritiku spoločnosti UBER, podľa ktorej bude takáto legislatíva škodlivá, pretože pripraví pracovníkov digitálnych platforiem o flexibilitu. Monika Beňová zároveň komentovala nastavenie európskej minimálnej mzdy i možnosti, ako by mohla EÚ vstúpiť do zmierňovania dopadov zdražovania plynu a elektriny spoločným nákupom komodít na energetickom trhu. Viac sa dozviete vo videorozhovore.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii