.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Pred rokom 2020 pracovalo systémom homeoffice len päť percent pracovníkov. Po nástupe koronakrízy je to už 40 percent. Mnoho ľudí vymenilo kanceláriu za vlastnú obývačku a výsledkom je, že sa začali stierať rozdiely medzi prácou a súkromím. To si u mnohých vyberá svoju daň na rodinnom živote a duševnom zdraví.
„Je množstvo ľudí, ktorým to výrazne zmenilo život. Je ťažké vysvetliť deťom, že mama musí teraz pracovať a byť pripojená, keď na to doteraz neboli zvyknuté,“ hovorí europoslankyňa za stranu Smer Monika Beňová vo videorozhovore pre Zahraničnú politiku.
Preto viaceré európske krajiny vrátane Slovensku už zaviedli do svojich právnych systémov právo na odpojenie. V praxi to znamená, že zamestnávateľ môže vyžadovať od svojho zamestnanca na homeoffice výkon pracovných povinností len v presne vymedzenom čase. Rovnakú legislatívu teraz prijíma aj Európsky parlament.
„Nepôjde o duplicitnú úpravu. Európsky parlament je tu pre všetkých občanov EÚ a stále existujú krajiny, kde právo na odpojenie ešte nie je upravené v národnej legislatíve. Preto bude definované na európskej úrovni ako základné právo, ktoré bude platiť rovnako v celej Únii. Ide len o minimálnu harmonizáciu,“ vysvetľuje europoslankyňa.
Vo videorozhovore zároveň vysvetľuje, či právo na odpojenie nebude znamenať stratu časovej flexibility zamestnancov pracujúcich z domu, ktorí sa v čase koronakrízy potrebujú zároveň postarať o deti, ktoré nemôžu chodiť do školy.
Počas pandémie enormne narástol aj sektor digitálnych platforiem, najmä donáškových služieb. Na európskej úrovni sa už pripravuje legislatíva, ktorá má zabezpečiť ich pracovníkom minimálnu sociálnu ochranu. Podľa septembrového uznesenia Európskeho parlamentu by mali mať podobnú ochranu ako zamestnanci a to bez ohľadu na ich pracovný status.
„Naša ambícia je, aby títo ľudia mali minimálne nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu. Ale sme na tenkom ľade, lebo vieme, že sociálna politika je v kompetencii národných štátov. Ale môžeme sa pokúsiť aspoň o harmonizáciu nejakých oblastí, kde by platili nejaké minimálne parametre,“ vysvetľuje Monika Beňová.
Europoslankyňa v rozhovore reaguje aj na kritiku spoločnosti UBER, podľa ktorej bude takáto legislatíva škodlivá, pretože pripraví pracovníkov digitálnych platforiem o flexibilitu. Monika Beňová zároveň komentovala nastavenie európskej minimálnej mzdy i možnosti, ako by mohla EÚ vstúpiť do zmierňovania dopadov zdražovania plynu a elektriny spoločným nákupom komodít na energetickom trhu. Viac sa dozviete vo videorozhovore.
