.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Pred rokom 2020 pracovalo systémom homeoffice len päť percent pracovníkov. Po nástupe koronakrízy je to už 40 percent. Mnoho ľudí vymenilo kanceláriu za vlastnú obývačku a výsledkom je, že sa začali stierať rozdiely medzi prácou a súkromím. To si u mnohých vyberá svoju daň na rodinnom živote a duševnom zdraví.
„Je množstvo ľudí, ktorým to výrazne zmenilo život. Je ťažké vysvetliť deťom, že mama musí teraz pracovať a byť pripojená, keď na to doteraz neboli zvyknuté,“ hovorí europoslankyňa za stranu Smer Monika Beňová vo videorozhovore pre Zahraničnú politiku.
Preto viaceré európske krajiny vrátane Slovensku už zaviedli do svojich právnych systémov právo na odpojenie. V praxi to znamená, že zamestnávateľ môže vyžadovať od svojho zamestnanca na homeoffice výkon pracovných povinností len v presne vymedzenom čase. Rovnakú legislatívu teraz prijíma aj Európsky parlament.
„Nepôjde o duplicitnú úpravu. Európsky parlament je tu pre všetkých občanov EÚ a stále existujú krajiny, kde právo na odpojenie ešte nie je upravené v národnej legislatíve. Preto bude definované na európskej úrovni ako základné právo, ktoré bude platiť rovnako v celej Únii. Ide len o minimálnu harmonizáciu,“ vysvetľuje europoslankyňa.
Vo videorozhovore zároveň vysvetľuje, či právo na odpojenie nebude znamenať stratu časovej flexibility zamestnancov pracujúcich z domu, ktorí sa v čase koronakrízy potrebujú zároveň postarať o deti, ktoré nemôžu chodiť do školy.
Počas pandémie enormne narástol aj sektor digitálnych platforiem, najmä donáškových služieb. Na európskej úrovni sa už pripravuje legislatíva, ktorá má zabezpečiť ich pracovníkom minimálnu sociálnu ochranu. Podľa septembrového uznesenia Európskeho parlamentu by mali mať podobnú ochranu ako zamestnanci a to bez ohľadu na ich pracovný status.
„Naša ambícia je, aby títo ľudia mali minimálne nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu. Ale sme na tenkom ľade, lebo vieme, že sociálna politika je v kompetencii národných štátov. Ale môžeme sa pokúsiť aspoň o harmonizáciu nejakých oblastí, kde by platili nejaké minimálne parametre,“ vysvetľuje Monika Beňová.
Europoslankyňa v rozhovore reaguje aj na kritiku spoločnosti UBER, podľa ktorej bude takáto legislatíva škodlivá, pretože pripraví pracovníkov digitálnych platforiem o flexibilitu. Monika Beňová zároveň komentovala nastavenie európskej minimálnej mzdy i možnosti, ako by mohla EÚ vstúpiť do zmierňovania dopadov zdražovania plynu a elektriny spoločným nákupom komodít na energetickom trhu. Viac sa dozviete vo videorozhovore.
