Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.
Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Slovensku po voľbách hrozí demokratická kontrarevolúcia a priklonenie sa k vojnovému agresorovi Rusku - hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore vysvetľuje, prečo by EÚ so Slovenskom nemala toľko trpezlivosti ako má dnes s Orbánovým Maďarskom a kde ležia korene slovenského antiamerikanizmu.
Obyvatelia pohraničných oblastí na východnom Slovensku dobre poznajú bzučiaci zvuk dronov, ktoré najmä večer a v noci pašujú cez hranicu kontraband. Najčastejšie sú to cigarety, ktoré sú pomerne ľahké a jednoduché na manipuláciu.
„Hlavný dôvod masívneho rozšírenia dronov sú technológie. Kedysi boli dostupné len pre armádne využitie a dnes ich bežne na automatizované lety využívajú ľudia. Taký dron si viete poskladať aj doma,“ približuje Jozef Rodina z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Jeho kolega František Duchoň dodáva, že malé drony, aké pašeráci využívajú, môžu bez obmedzenia lietať takmer hodinu a odniesť môžu štandardne až 25 kilogramový náklad. Tieto údaje sa však líšia podľa typu stroja a odchýlky môžu byť značné. Aké možnosti majú pohraničníci na ich odchytenie?
„Drony je možné odchytiť mechanicky, keď do vzduchu vzlietne iný „antidron“, ktorý priamo fyzicky odchytí, alebo zhodí pašerácky stroj. Možné je aj zneškodniť ho elektronicky pomocou signálu, ale na ilegálnu činnosť sa dron dá upraviť tak, aby bol úplne hluchý a slepý a zakročiť elektronicky potom nie je možné,“ vysvetľuje F. Duchoň.
Obaja vedci potvrdzujú, že vývoj je dnes motivovaný najmä ich vojenským využitím a ide intenzívne dopredu. „Hlavná funkcionalita budúcnosti je, že nebudú piloti. Dron dostane iba misiu, čo má urobiť. Napríklad, aby prehľadával určité územie, zaisťoval konkrétne informácie a operátor už vôbec nebude potrebný. Let bude plne autonómny,“ hovorí J. Rodina.
Veľký potenciál má aj civilné využitie autonómnych lietajúcich strojov. Vo viacerých krajinách už bežne nahrádzajú kuriérov, napríklad v USA, Írsku, Austrálii, či Izraeli. „V Tel Avive už bežne drony urobia za jeden víkend viac ako tisíc letov s donáškou pizze, zmrzliny, čohokoľvek, čo si ľudia objednajú. Izraelci na to majú riadenú letovú prevádzku ako pri lietadlách,“ približuje F. Duchoň.
Podobne by to mohlo fungovať aj na Slovensku. Slovenská technická univerzita v konzorciu s Žilinskou univerzitou, súkromným a neziskovým sektorom získali počas kovidovej pandémie projekt na vývoj bezpilotnej letky dronov, ktorá bude schopná na základe centrálneho informačného systému prevážať biologické vzorky aj v mestskom prostredí. Takýto systém by mal komerčné uplatnenie aj v prípade iných typov donášok.
„Prekážkou biznisového využitia dronov na Slovensku je hlavne legislatíva. Už dva – tri roky sme ako krajina pozadu s implementáciou európskych pravidiel pre drony a preto takéto veci sa u nás ešte ani netestujú. My to už vieme robiť, ale keď chceme naše systémy otestovať, musíme lietať len na uzavretom letisku,“ dodáva F. Duchoň.
Viac o tom, aké sú dnes možnosti využitia dronov a kam smeruje ich vývoj sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a štátnym rozpočtom SR.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, SFPA, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).