>
Zahraničná politika
>
Ako drony menia pravidlá hry na hranici (i v biznise)

Ako drony menia pravidlá hry na hranici (i v biznise)

Eva Mihočková, 09.05.2023
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Geist: Neočakávam zvrátenie zelenej politiky EÚ. Väčšina opatrení už je schválená

Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.

Zahraničná politika v roku 2023: Debata autorov Ročenky

Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Obyvatelia pohraničných oblastí na východnom Slovensku dobre poznajú bzučiaci zvuk dronov, ktoré najmä večer a v noci pašujú cez hranicu kontraband. Najčastejšie sú to cigarety, ktoré sú pomerne ľahké a jednoduché na manipuláciu.

„Hlavný dôvod masívneho rozšírenia dronov sú technológie. Kedysi boli dostupné len pre armádne využitie a dnes ich bežne na automatizované lety využívajú ľudia. Taký dron si viete poskladať aj doma,“ približuje Jozef Rodina z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. 

Jeho kolega František Duchoň dodáva, že malé drony, aké pašeráci využívajú, môžu bez obmedzenia lietať takmer hodinu a odniesť môžu štandardne až 25 kilogramový náklad. Tieto údaje sa však líšia podľa typu stroja a odchýlky môžu byť značné. Aké možnosti majú pohraničníci na ich odchytenie?

„Drony je možné odchytiť mechanicky, keď do vzduchu vzlietne iný „antidron“, ktorý priamo fyzicky odchytí, alebo zhodí pašerácky stroj. Možné je aj zneškodniť ho elektronicky pomocou signálu, ale na ilegálnu činnosť sa dron dá upraviť tak, aby bol úplne hluchý a slepý a zakročiť elektronicky potom nie je možné,“ vysvetľuje F. Duchoň.

Obaja vedci potvrdzujú, že vývoj je dnes motivovaný najmä ich vojenským využitím a ide intenzívne dopredu. „Hlavná funkcionalita budúcnosti je, že nebudú piloti. Dron dostane iba misiu, čo má urobiť. Napríklad, aby prehľadával určité územie, zaisťoval konkrétne informácie a operátor už vôbec nebude potrebný. Let bude plne autonómny,“ hovorí J. Rodina. 

Veľký potenciál má aj civilné využitie autonómnych lietajúcich strojov. Vo viacerých krajinách už bežne nahrádzajú kuriérov, napríklad v USA, Írsku, Austrálii, či Izraeli. „V Tel Avive už bežne drony urobia za jeden víkend viac ako tisíc letov s donáškou pizze, zmrzliny, čohokoľvek, čo si ľudia objednajú. Izraelci na to majú riadenú letovú prevádzku ako pri lietadlách,“ približuje F. Duchoň.

Podobne by to mohlo fungovať aj na Slovensku. Slovenská technická univerzita v konzorciu s Žilinskou univerzitou, súkromným a neziskovým sektorom získali počas kovidovej pandémie projekt na vývoj bezpilotnej letky dronov, ktorá bude schopná na základe centrálneho informačného systému prevážať biologické vzorky aj v mestskom prostredí. Takýto systém by mal komerčné uplatnenie aj v prípade iných typov donášok. 

„Prekážkou biznisového využitia dronov na Slovensku je hlavne legislatíva. Už dva – tri roky sme ako krajina pozadu s implementáciou európskych pravidiel pre drony a preto takéto veci sa u nás ešte ani netestujú. My to už vieme robiť, ale keď chceme naše systémy otestovať, musíme lietať len na uzavretom letisku,“ dodáva F. Duchoň.

Viac o tom, aké sú dnes možnosti využitia dronov a kam smeruje ich vývoj sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a štátnym rozpočtom SR.

Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, SFPA, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).