.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Obyvatelia pohraničných oblastí na východnom Slovensku dobre poznajú bzučiaci zvuk dronov, ktoré najmä večer a v noci pašujú cez hranicu kontraband. Najčastejšie sú to cigarety, ktoré sú pomerne ľahké a jednoduché na manipuláciu.
„Hlavný dôvod masívneho rozšírenia dronov sú technológie. Kedysi boli dostupné len pre armádne využitie a dnes ich bežne na automatizované lety využívajú ľudia. Taký dron si viete poskladať aj doma,“ približuje Jozef Rodina z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Jeho kolega František Duchoň dodáva, že malé drony, aké pašeráci využívajú, môžu bez obmedzenia lietať takmer hodinu a odniesť môžu štandardne až 25 kilogramový náklad. Tieto údaje sa však líšia podľa typu stroja a odchýlky môžu byť značné. Aké možnosti majú pohraničníci na ich odchytenie?
„Drony je možné odchytiť mechanicky, keď do vzduchu vzlietne iný „antidron“, ktorý priamo fyzicky odchytí, alebo zhodí pašerácky stroj. Možné je aj zneškodniť ho elektronicky pomocou signálu, ale na ilegálnu činnosť sa dron dá upraviť tak, aby bol úplne hluchý a slepý a zakročiť elektronicky potom nie je možné,“ vysvetľuje F. Duchoň.
Obaja vedci potvrdzujú, že vývoj je dnes motivovaný najmä ich vojenským využitím a ide intenzívne dopredu. „Hlavná funkcionalita budúcnosti je, že nebudú piloti. Dron dostane iba misiu, čo má urobiť. Napríklad, aby prehľadával určité územie, zaisťoval konkrétne informácie a operátor už vôbec nebude potrebný. Let bude plne autonómny,“ hovorí J. Rodina.
Veľký potenciál má aj civilné využitie autonómnych lietajúcich strojov. Vo viacerých krajinách už bežne nahrádzajú kuriérov, napríklad v USA, Írsku, Austrálii, či Izraeli. „V Tel Avive už bežne drony urobia za jeden víkend viac ako tisíc letov s donáškou pizze, zmrzliny, čohokoľvek, čo si ľudia objednajú. Izraelci na to majú riadenú letovú prevádzku ako pri lietadlách,“ približuje F. Duchoň.
Podobne by to mohlo fungovať aj na Slovensku. Slovenská technická univerzita v konzorciu s Žilinskou univerzitou, súkromným a neziskovým sektorom získali počas kovidovej pandémie projekt na vývoj bezpilotnej letky dronov, ktorá bude schopná na základe centrálneho informačného systému prevážať biologické vzorky aj v mestskom prostredí. Takýto systém by mal komerčné uplatnenie aj v prípade iných typov donášok.
„Prekážkou biznisového využitia dronov na Slovensku je hlavne legislatíva. Už dva – tri roky sme ako krajina pozadu s implementáciou európskych pravidiel pre drony a preto takéto veci sa u nás ešte ani netestujú. My to už vieme robiť, ale keď chceme naše systémy otestovať, musíme lietať len na uzavretom letisku,“ dodáva F. Duchoň.
Viac o tom, aké sú dnes možnosti využitia dronov a kam smeruje ich vývoj sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a štátnym rozpočtom SR.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, SFPA, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
