.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Obyvatelia pohraničných oblastí na východnom Slovensku dobre poznajú bzučiaci zvuk dronov, ktoré najmä večer a v noci pašujú cez hranicu kontraband. Najčastejšie sú to cigarety, ktoré sú pomerne ľahké a jednoduché na manipuláciu.
„Hlavný dôvod masívneho rozšírenia dronov sú technológie. Kedysi boli dostupné len pre armádne využitie a dnes ich bežne na automatizované lety využívajú ľudia. Taký dron si viete poskladať aj doma,“ približuje Jozef Rodina z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Jeho kolega František Duchoň dodáva, že malé drony, aké pašeráci využívajú, môžu bez obmedzenia lietať takmer hodinu a odniesť môžu štandardne až 25 kilogramový náklad. Tieto údaje sa však líšia podľa typu stroja a odchýlky môžu byť značné. Aké možnosti majú pohraničníci na ich odchytenie?
„Drony je možné odchytiť mechanicky, keď do vzduchu vzlietne iný „antidron“, ktorý priamo fyzicky odchytí, alebo zhodí pašerácky stroj. Možné je aj zneškodniť ho elektronicky pomocou signálu, ale na ilegálnu činnosť sa dron dá upraviť tak, aby bol úplne hluchý a slepý a zakročiť elektronicky potom nie je možné,“ vysvetľuje F. Duchoň.
Obaja vedci potvrdzujú, že vývoj je dnes motivovaný najmä ich vojenským využitím a ide intenzívne dopredu. „Hlavná funkcionalita budúcnosti je, že nebudú piloti. Dron dostane iba misiu, čo má urobiť. Napríklad, aby prehľadával určité územie, zaisťoval konkrétne informácie a operátor už vôbec nebude potrebný. Let bude plne autonómny,“ hovorí J. Rodina.
Veľký potenciál má aj civilné využitie autonómnych lietajúcich strojov. Vo viacerých krajinách už bežne nahrádzajú kuriérov, napríklad v USA, Írsku, Austrálii, či Izraeli. „V Tel Avive už bežne drony urobia za jeden víkend viac ako tisíc letov s donáškou pizze, zmrzliny, čohokoľvek, čo si ľudia objednajú. Izraelci na to majú riadenú letovú prevádzku ako pri lietadlách,“ približuje F. Duchoň.
Podobne by to mohlo fungovať aj na Slovensku. Slovenská technická univerzita v konzorciu s Žilinskou univerzitou, súkromným a neziskovým sektorom získali počas kovidovej pandémie projekt na vývoj bezpilotnej letky dronov, ktorá bude schopná na základe centrálneho informačného systému prevážať biologické vzorky aj v mestskom prostredí. Takýto systém by mal komerčné uplatnenie aj v prípade iných typov donášok.
„Prekážkou biznisového využitia dronov na Slovensku je hlavne legislatíva. Už dva – tri roky sme ako krajina pozadu s implementáciou európskych pravidiel pre drony a preto takéto veci sa u nás ešte ani netestujú. My to už vieme robiť, ale keď chceme naše systémy otestovať, musíme lietať len na uzavretom letisku,“ dodáva F. Duchoň.
Viac o tom, aké sú dnes možnosti využitia dronov a kam smeruje ich vývoj sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a štátnym rozpočtom SR.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, SFPA, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
