Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.
Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť sa už dlhé roky prie s Európskou komisiou o podstatu poľskej justičnej reformy. Vláda vo Varšave hovorí o nutnosti zbaviť systém sudcov zo starej éry, ale Brusel to vníma ako nepatričné zasahovanie vládnej moci do nezávislosti súdnictva.
Predmetom sporu sa stala najmä novozriadená disciplinárna komora Najvyššieho súdu, ktorá má riešiť prehrešky sudcov. Podľa europoslanca Michala Šimečku (Progresívne Slovensko) je skutočným cieľom tejto komory čistiť poľskú justíciu od vláde nepohodlných sudcov.
„Poľský minister spravodlivosti má možnosť dosadzovať do tejto disciplinárnej komory svojich vlastných ľudí a cez nich potom stíhať ktoréhokoľvek sudcu nielen za nejaké reálne prehrešky, ale za obsah ich súdnych rozhodnutí,“ hovorí M. Šimečka vo videorozhovore pre Zahraničnú politiku.
Je presvedčený, že takto sa stráca nezávislosť poľského súdnictva od vládnej moci, čo je základný princíp právneho štátu definovaný v teórii, ale aj v mnohých európskych judikátoch. Poľsko svoj spor s Európskou úniou ešte vyostrilo rozhodnutím ústavného súdu vo Varšave, že niektoré články zakladajúcich zmlúv EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou a odmietol uznať zaužívaný princíp nadradenosti európskeho práva nad právnymi poriadkami členských štátov.
Následne prišla reakcia v podobe uznesenia Európskeho parlamentu, podľa ktorého poľský ústavný súd nie je právoplatný a kvalifikovaný na výklad poľskej ústavy.
„Členovia poľského ústavného súdu sú dosadení politici PiS. Jedna sudkyňa je dokonca blízka priateľka Kaczyńskeho, má politické vyjadrenia a útočí na opozíciu. Aj ESĽP skonštatoval, že spôsob, ako bol poľský ústavný súd vytvorený, ho robí nelegitímnym,“ vysvetľuje europoslanec Šimečka.
V rozhovore vysvetľuje, že Poľsko sa v skutočnosti nesnaží otvoriť veľkú tému vzťahu komunitárneho práva a legislatívy členských štátov. Skutočným motívom je podľa M. Šimečku snaha poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť ovládnuť poľskú justíciu a odstrániť všetky prekážky, ktoré jej do cesty kladie Brusel.
„To je ako keď niekto niečo ukradne v obchode, policajti ho chytia a on začne hovoriť, že aj tak ide o tovar, ktorý poškodzuje životné prostredie a vykorisťuje ľudí. V tej chvíli si asi nepoviete, že je to človek, ktorý chce debatovať o podstate kapitalizmu, ale poviete si, že je to zlodej. Takže Poliaci teraz nechcú otvárať nejakú veľkú tému, ale robia to len zo svojich vlastných mocenských dôvodov.“
Poľsko však zároveň žiada o európsku politickú podporu pri snahe riešiť vážnu migračnú krízu na hraniciach s Bieloruskom. V tvrdých podmienkach tam uviazli tisíce ilegálnych migrantov, ktorí sa snažia dostať na územie EÚ. Michal Šimečka upozorňuje, že na takéto situácie vytvorila EÚ vlastnú pohraničnú stráž Frontex, ktorú by teraz Poľsko mohlo pozvať na svoje územie. Prečo tak nerobí sa dozviete vo videorozhovore, ktorý vznikol s podporou nadácie Friedrich Ebert Stiftung.