>
Zahraničná politika
>
Ako Poľsko prekrúca právny štát a prečo nepožiada Frontex o pomoc

Ako Poľsko prekrúca právny štát a prečo nepožiada Frontex o pomoc

Eva Mihočková, 15.11.2021
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Strážay: Zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine by vôbec nebolo jednoduché

Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.

Putinov režim v Rusku začal zlyhávať a ďalší puč môže prísť

Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.

Ak chcete vidieť ekocídu, choďte sa pozrieť na Ukrajinu

Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.

Spolupráca s Ukrajinou by mohla priniesť aj rozvoj nemocníc a podnikania

Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.

Drsné podmienky hranice s Ukrajinou niektorých policajtov Frontexu prekvapili

Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.

Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť sa už dlhé roky prie s Európskou komisiou o podstatu poľskej justičnej reformy. Vláda vo Varšave hovorí o nutnosti zbaviť systém sudcov zo starej éry, ale Brusel to vníma ako nepatričné zasahovanie vládnej moci do nezávislosti súdnictva. 

Predmetom sporu sa stala najmä novozriadená disciplinárna komora Najvyššieho súdu, ktorá má riešiť prehrešky sudcov. Podľa europoslanca Michala Šimečku (Progresívne Slovensko) je skutočným cieľom tejto komory čistiť poľskú justíciu od vláde nepohodlných sudcov. 

„Poľský minister spravodlivosti má možnosť dosadzovať do tejto disciplinárnej komory svojich vlastných ľudí a cez nich potom stíhať ktoréhokoľvek sudcu nielen za nejaké reálne prehrešky, ale za obsah ich súdnych rozhodnutí,“ hovorí M. Šimečka vo videorozhovore pre Zahraničnú politiku. 

Je presvedčený, že takto sa stráca nezávislosť poľského súdnictva od vládnej moci, čo je základný princíp právneho štátu definovaný v teórii, ale aj v mnohých európskych judikátoch. Poľsko svoj spor s Európskou úniou ešte vyostrilo rozhodnutím ústavného súdu vo Varšave, že niektoré články zakladajúcich zmlúv EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou a odmietol uznať zaužívaný princíp nadradenosti európskeho práva nad právnymi poriadkami členských štátov.

Následne prišla reakcia v podobe uznesenia Európskeho parlamentu, podľa ktorého poľský ústavný súd nie je právoplatný a kvalifikovaný na výklad poľskej ústavy.

„Členovia poľského ústavného súdu sú dosadení politici PiS. Jedna sudkyňa je dokonca blízka priateľka Kaczyńskeho, má politické vyjadrenia a útočí na opozíciu. Aj ESĽP skonštatoval, že spôsob, ako bol poľský ústavný súd vytvorený, ho robí nelegitímnym,“ vysvetľuje europoslanec Šimečka.

V rozhovore vysvetľuje, že Poľsko sa v skutočnosti nesnaží otvoriť veľkú tému vzťahu komunitárneho práva a legislatívy členských štátov. Skutočným motívom je podľa M. Šimečku snaha poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť ovládnuť poľskú justíciu a odstrániť všetky prekážky, ktoré jej do cesty kladie Brusel. 

„To je ako keď niekto niečo ukradne v obchode, policajti ho chytia a on začne hovoriť, že aj tak ide o tovar, ktorý poškodzuje životné prostredie a vykorisťuje ľudí. V tej chvíli si asi nepoviete, že je to človek, ktorý chce debatovať o podstate kapitalizmu, ale poviete si, že je to zlodej. Takže Poliaci teraz nechcú otvárať nejakú veľkú tému, ale robia to len zo svojich vlastných mocenských dôvodov.“

Poľsko však zároveň žiada o európsku politickú podporu pri snahe riešiť vážnu migračnú krízu na hraniciach s Bieloruskom. V tvrdých podmienkach tam uviazli tisíce ilegálnych migrantov, ktorí sa snažia dostať na územie EÚ. Michal Šimečka upozorňuje, že na takéto situácie vytvorila EÚ vlastnú pohraničnú stráž Frontex, ktorú by teraz Poľsko mohlo pozvať na svoje územie. Prečo tak nerobí sa dozviete vo videorozhovore, ktorý vznikol s podporou nadácie Friedrich Ebert Stiftung.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii: