>
Zahraničná politika
>
Ako Poľsko prekrúca právny štát a prečo nepožiada Frontex o pomoc

Ako Poľsko prekrúca právny štát a prečo nepožiada Frontex o pomoc

Eva Mihočková, 15.11.2021
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť sa už dlhé roky prie s Európskou komisiou o podstatu poľskej justičnej reformy. Vláda vo Varšave hovorí o nutnosti zbaviť systém sudcov zo starej éry, ale Brusel to vníma ako nepatričné zasahovanie vládnej moci do nezávislosti súdnictva. 

Predmetom sporu sa stala najmä novozriadená disciplinárna komora Najvyššieho súdu, ktorá má riešiť prehrešky sudcov. Podľa europoslanca Michala Šimečku (Progresívne Slovensko) je skutočným cieľom tejto komory čistiť poľskú justíciu od vláde nepohodlných sudcov. 

„Poľský minister spravodlivosti má možnosť dosadzovať do tejto disciplinárnej komory svojich vlastných ľudí a cez nich potom stíhať ktoréhokoľvek sudcu nielen za nejaké reálne prehrešky, ale za obsah ich súdnych rozhodnutí,“ hovorí M. Šimečka vo videorozhovore pre Zahraničnú politiku. 

Je presvedčený, že takto sa stráca nezávislosť poľského súdnictva od vládnej moci, čo je základný princíp právneho štátu definovaný v teórii, ale aj v mnohých európskych judikátoch. Poľsko svoj spor s Európskou úniou ešte vyostrilo rozhodnutím ústavného súdu vo Varšave, že niektoré články zakladajúcich zmlúv EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou a odmietol uznať zaužívaný princíp nadradenosti európskeho práva nad právnymi poriadkami členských štátov.

Následne prišla reakcia v podobe uznesenia Európskeho parlamentu, podľa ktorého poľský ústavný súd nie je právoplatný a kvalifikovaný na výklad poľskej ústavy.

„Členovia poľského ústavného súdu sú dosadení politici PiS. Jedna sudkyňa je dokonca blízka priateľka Kaczyńskeho, má politické vyjadrenia a útočí na opozíciu. Aj ESĽP skonštatoval, že spôsob, ako bol poľský ústavný súd vytvorený, ho robí nelegitímnym,“ vysvetľuje europoslanec Šimečka.

V rozhovore vysvetľuje, že Poľsko sa v skutočnosti nesnaží otvoriť veľkú tému vzťahu komunitárneho práva a legislatívy členských štátov. Skutočným motívom je podľa M. Šimečku snaha poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť ovládnuť poľskú justíciu a odstrániť všetky prekážky, ktoré jej do cesty kladie Brusel. 

„To je ako keď niekto niečo ukradne v obchode, policajti ho chytia a on začne hovoriť, že aj tak ide o tovar, ktorý poškodzuje životné prostredie a vykorisťuje ľudí. V tej chvíli si asi nepoviete, že je to človek, ktorý chce debatovať o podstate kapitalizmu, ale poviete si, že je to zlodej. Takže Poliaci teraz nechcú otvárať nejakú veľkú tému, ale robia to len zo svojich vlastných mocenských dôvodov.“

Poľsko však zároveň žiada o európsku politickú podporu pri snahe riešiť vážnu migračnú krízu na hraniciach s Bieloruskom. V tvrdých podmienkach tam uviazli tisíce ilegálnych migrantov, ktorí sa snažia dostať na územie EÚ. Michal Šimečka upozorňuje, že na takéto situácie vytvorila EÚ vlastnú pohraničnú stráž Frontex, ktorú by teraz Poľsko mohlo pozvať na svoje územie. Prečo tak nerobí sa dozviete vo videorozhovore, ktorý vznikol s podporou nadácie Friedrich Ebert Stiftung.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii: