>
Zahraničná politika
>
Aký bol rok 2022 podľa autorov Ročenky zahraničnej politiky?

Aký bol rok 2022 podľa autorov Ročenky zahraničnej politiky?

Eva Mihočková, 28.03.2023

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Strážay: Zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine by vôbec nebolo jednoduché

Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.

Putinov režim v Rusku začal zlyhávať a ďalší puč môže prísť

Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.

Ak chcete vidieť ekocídu, choďte sa pozrieť na Ukrajinu

Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.

Spolupráca s Ukrajinou by mohla priniesť aj rozvoj nemocníc a podnikania

Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.

Drsné podmienky hranice s Ukrajinou niektorých policajtov Frontexu prekvapili

Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.

Slovensko sa v uplynulom roku stalo premiantom v poskytovaní pomoci humanitárnej i vojenskej pomoci Ukrajine. Celkovo v prepočte na osobu je na jedenástom mieste na svete. „Vojenská pomoc zo strany Slovenska, ak započítame aj dodanie migov, sa približuje k pol miliarde eur. Ukrajine sme poslali muníciu hneď na druhý deň, ako začala ruská vojenská invázia,“ uvádza analytik SFPA Alexander Duleba. 

Veľký politický význam malo najmä dodanie systému protivzdušnej obrany S-300. Slovensko tým nastavilo trend, ktorého sa následne chytili aj ďalší. „Dovtedy vnímali spojenci poskytovanie ťažkej vojenskej techniky ukrajinským zložkám ako tabu. V tom čase sa aj Česi odhodlali dodať Ukrajincom tanky a spolu sme sa tak stali prvými dvoma krajinami, ktoré dodali na Ukrajinu ťažkú bojovú techniku. To prelomilo ľady a postupne sa začali pridávať aj ďalší,“ hovorí A. Duleba.

Pripomína, že aktuálne je situácia podobná v prípade odovzdania bojových stíhačiek. „Opäť sme spolu s Poliakmi prvými, ktorí Ukrajine pomôžu týmto spôsobom.“

Práve pomoc Ukrajine sa stala dôvodom rozkolu medzi inak tradičnými spojencami Poľskom a Maďarskom. „Neochota vojensky podporovať Kyjev vrazila klin medzi Varšavu a Budapešť, čo malo vplyv na celú regionálnu spoluprácu,“ vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. „Dnes to naozaj vyzerá skôr na formát V3+1. Z politického hľadiska tak môžeme povedať, že V4 hybernuje a čaká na lepšie časy.“

Netreba však hneď zatracovať perspektívu a význam V4. Tomáš Strážay upriamuje pozornosť na veľmi dobrú sektorovú spoluprácu jednotlivých krajín, čo je vidieť najmä v obrane. „To ilustruje rozdiel medzi politickým a praktickým Vyšehradom. Ten politický spí, ale ten praktický veľmi dobre napreduje. Spolupráca so susedmi bude vždy dôležitá.“

Slovensko sa mimulý rok muselo rozhodovať, či podporí v Rade sankcionovanie Maďarska za porušovanie princípov právneho štátu. Európska komisia vyčíta vláde Viktora Orbána diskrimináciu LGBTI komunity, nedostatočnú slobodu médií a vysokú mieru korupcie. Ministerstvo financií ešte pod vedením Igora Matoviča pôvodne zaslalo k tejto téme poslancom eurovýboru NR SR dokument s veľmi ambivalentnou pozíciou. Uvádzal, že Slovensko nechce byť vo veci trestania Maďarska rozhodcom a chce si udržať dobré susedské vzťahy

„Napokon sme v tejto skúške obstáli dobre, pretože sme v Rade hlasovali za uplatnenie mechanizmu podmienenosti európskych zdrojov dodržiavaním zásad právneho štátu. Prispeli sme tak  k tomu, že Maďarsko má zmrazenú časť eurofondov. Je to vyvrcholenie dlhodobej snahy vyriešiť vnútorné zlyhania maďarskej demokracie, ktoré však nikam neviedli,“ uviedla analytička SFPA Miroslava Pisklová.

Významnou udalosťou minulého roka bolo udelenie statusu kandidátskej krajiny EÚ pre Ukrajinu. Podľa Alexandra Dulebu to je do značnej miery úspechom slovenskej diplomacie. „Premiér Heger bol prvý, kto na neformálnom európskom summite lídrov vo Versailles v marci 2022 dal na stôl návrh na to, ako zorganizovať európsku integráciu Ukrajiny.“

Aké sú ďalšie perspektívy približovania Ukrajiny k členstvu v EÚ a prečo by Slovensko malo venovať viac pozornosti iniciatíve Trojmorie, ktorej potenciál zatiaľ nevyužíva, sa dozviete v priloženom videorozhovore. Jeho realizáciu podporilo Ministerstvo zahraničných vecí SR.