.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Slovensko sa v uplynulom roku stalo premiantom v poskytovaní pomoci humanitárnej i vojenskej pomoci Ukrajine. Celkovo v prepočte na osobu je na jedenástom mieste na svete. „Vojenská pomoc zo strany Slovenska, ak započítame aj dodanie migov, sa približuje k pol miliarde eur. Ukrajine sme poslali muníciu hneď na druhý deň, ako začala ruská vojenská invázia,“ uvádza analytik SFPA Alexander Duleba.
Veľký politický význam malo najmä dodanie systému protivzdušnej obrany S-300. Slovensko tým nastavilo trend, ktorého sa následne chytili aj ďalší. „Dovtedy vnímali spojenci poskytovanie ťažkej vojenskej techniky ukrajinským zložkám ako tabu. V tom čase sa aj Česi odhodlali dodať Ukrajincom tanky a spolu sme sa tak stali prvými dvoma krajinami, ktoré dodali na Ukrajinu ťažkú bojovú techniku. To prelomilo ľady a postupne sa začali pridávať aj ďalší,“ hovorí A. Duleba.
Pripomína, že aktuálne je situácia podobná v prípade odovzdania bojových stíhačiek. „Opäť sme spolu s Poliakmi prvými, ktorí Ukrajine pomôžu týmto spôsobom.“
Práve pomoc Ukrajine sa stala dôvodom rozkolu medzi inak tradičnými spojencami Poľskom a Maďarskom. „Neochota vojensky podporovať Kyjev vrazila klin medzi Varšavu a Budapešť, čo malo vplyv na celú regionálnu spoluprácu,“ vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. „Dnes to naozaj vyzerá skôr na formát V3+1. Z politického hľadiska tak môžeme povedať, že V4 hybernuje a čaká na lepšie časy.“
Netreba však hneď zatracovať perspektívu a význam V4. Tomáš Strážay upriamuje pozornosť na veľmi dobrú sektorovú spoluprácu jednotlivých krajín, čo je vidieť najmä v obrane. „To ilustruje rozdiel medzi politickým a praktickým Vyšehradom. Ten politický spí, ale ten praktický veľmi dobre napreduje. Spolupráca so susedmi bude vždy dôležitá.“
Slovensko sa mimulý rok muselo rozhodovať, či podporí v Rade sankcionovanie Maďarska za porušovanie princípov právneho štátu. Európska komisia vyčíta vláde Viktora Orbána diskrimináciu LGBTI komunity, nedostatočnú slobodu médií a vysokú mieru korupcie. Ministerstvo financií ešte pod vedením Igora Matoviča pôvodne zaslalo k tejto téme poslancom eurovýboru NR SR dokument s veľmi ambivalentnou pozíciou. Uvádzal, že Slovensko nechce byť vo veci trestania Maďarska rozhodcom a chce si udržať dobré susedské vzťahy
„Napokon sme v tejto skúške obstáli dobre, pretože sme v Rade hlasovali za uplatnenie mechanizmu podmienenosti európskych zdrojov dodržiavaním zásad právneho štátu. Prispeli sme tak k tomu, že Maďarsko má zmrazenú časť eurofondov. Je to vyvrcholenie dlhodobej snahy vyriešiť vnútorné zlyhania maďarskej demokracie, ktoré však nikam neviedli,“ uviedla analytička SFPA Miroslava Pisklová.
Významnou udalosťou minulého roka bolo udelenie statusu kandidátskej krajiny EÚ pre Ukrajinu. Podľa Alexandra Dulebu to je do značnej miery úspechom slovenskej diplomacie. „Premiér Heger bol prvý, kto na neformálnom európskom summite lídrov vo Versailles v marci 2022 dal na stôl návrh na to, ako zorganizovať európsku integráciu Ukrajiny.“
Aké sú ďalšie perspektívy približovania Ukrajiny k členstvu v EÚ a prečo by Slovensko malo venovať viac pozornosti iniciatíve Trojmorie, ktorej potenciál zatiaľ nevyužíva, sa dozviete v priloženom videorozhovore. Jeho realizáciu podporilo Ministerstvo zahraničných vecí SR.
