.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Slovensku po voľbách hrozí demokratická kontrarevolúcia a priklonenie sa k vojnovému agresorovi Rusku - hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore vysvetľuje, prečo by EÚ so Slovenskom nemala toľko trpezlivosti ako má dnes s Orbánovým Maďarskom a kde ležia korene slovenského antiamerikanizmu.
Slovensko sa v uplynulom roku stalo premiantom v poskytovaní pomoci humanitárnej i vojenskej pomoci Ukrajine. Celkovo v prepočte na osobu je na jedenástom mieste na svete. „Vojenská pomoc zo strany Slovenska, ak započítame aj dodanie migov, sa približuje k pol miliarde eur. Ukrajine sme poslali muníciu hneď na druhý deň, ako začala ruská vojenská invázia,“ uvádza analytik SFPA Alexander Duleba.
Veľký politický význam malo najmä dodanie systému protivzdušnej obrany S-300. Slovensko tým nastavilo trend, ktorého sa následne chytili aj ďalší. „Dovtedy vnímali spojenci poskytovanie ťažkej vojenskej techniky ukrajinským zložkám ako tabu. V tom čase sa aj Česi odhodlali dodať Ukrajincom tanky a spolu sme sa tak stali prvými dvoma krajinami, ktoré dodali na Ukrajinu ťažkú bojovú techniku. To prelomilo ľady a postupne sa začali pridávať aj ďalší,“ hovorí A. Duleba.
Pripomína, že aktuálne je situácia podobná v prípade odovzdania bojových stíhačiek. „Opäť sme spolu s Poliakmi prvými, ktorí Ukrajine pomôžu týmto spôsobom.“
Práve pomoc Ukrajine sa stala dôvodom rozkolu medzi inak tradičnými spojencami Poľskom a Maďarskom. „Neochota vojensky podporovať Kyjev vrazila klin medzi Varšavu a Budapešť, čo malo vplyv na celú regionálnu spoluprácu,“ vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. „Dnes to naozaj vyzerá skôr na formát V3+1. Z politického hľadiska tak môžeme povedať, že V4 hybernuje a čaká na lepšie časy.“
Netreba však hneď zatracovať perspektívu a význam V4. Tomáš Strážay upriamuje pozornosť na veľmi dobrú sektorovú spoluprácu jednotlivých krajín, čo je vidieť najmä v obrane. „To ilustruje rozdiel medzi politickým a praktickým Vyšehradom. Ten politický spí, ale ten praktický veľmi dobre napreduje. Spolupráca so susedmi bude vždy dôležitá.“
Slovensko sa mimulý rok muselo rozhodovať, či podporí v Rade sankcionovanie Maďarska za porušovanie princípov právneho štátu. Európska komisia vyčíta vláde Viktora Orbána diskrimináciu LGBTI komunity, nedostatočnú slobodu médií a vysokú mieru korupcie. Ministerstvo financií ešte pod vedením Igora Matoviča pôvodne zaslalo k tejto téme poslancom eurovýboru NR SR dokument s veľmi ambivalentnou pozíciou. Uvádzal, že Slovensko nechce byť vo veci trestania Maďarska rozhodcom a chce si udržať dobré susedské vzťahy
„Napokon sme v tejto skúške obstáli dobre, pretože sme v Rade hlasovali za uplatnenie mechanizmu podmienenosti európskych zdrojov dodržiavaním zásad právneho štátu. Prispeli sme tak k tomu, že Maďarsko má zmrazenú časť eurofondov. Je to vyvrcholenie dlhodobej snahy vyriešiť vnútorné zlyhania maďarskej demokracie, ktoré však nikam neviedli,“ uviedla analytička SFPA Miroslava Pisklová.
Významnou udalosťou minulého roka bolo udelenie statusu kandidátskej krajiny EÚ pre Ukrajinu. Podľa Alexandra Dulebu to je do značnej miery úspechom slovenskej diplomacie. „Premiér Heger bol prvý, kto na neformálnom európskom summite lídrov vo Versailles v marci 2022 dal na stôl návrh na to, ako zorganizovať európsku integráciu Ukrajiny.“
Aké sú ďalšie perspektívy približovania Ukrajiny k členstvu v EÚ a prečo by Slovensko malo venovať viac pozornosti iniciatíve Trojmorie, ktorej potenciál zatiaľ nevyužíva, sa dozviete v priloženom videorozhovore. Jeho realizáciu podporilo Ministerstvo zahraničných vecí SR.
