>
Zahraničná politika
>
Boje na Ukrajine môžu skončiť do leta. Vojna nie

Boje na Ukrajine môžu skončiť do leta. Vojna nie

Eva Mihočková, 23.02.2023

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Alexander Duleba pred rokom neveril, že Rusi sa odhodlajú prekročiť ukrajinské hranice a začať ostrú vojenskú ofenzívu s cieľom obsadiť celú krajinu. Dlhoročný expert na Rusko a Ukrajinu dnes vysvetľuje, že jeho vtedajšie presvedčenie vyplývalo zo znalosti ukrajinskej povahy a histórie. 

„Vždy som vedel, že Ukrajinci vedia bojovať. Ukrajinskí dôstojníci i vojaci vždy tvorili základ sovietskej armády a sú motivovaní brániť svoju vlasť. Vedia, prečo bojujú,“ hovorí A. Duleba v rozhovore pre SFPA a Friedrich Ebert Stiftung. 

Rok ostrých bojov ukázal, že Rusi nie sú schopní zlomiť ukrajinský odpor a podrobiť si krajinu, tak ako si predstavovali. „Ja som v prvý deň vojny povedal, že Rusi to nemôžu vyhrať a stále na tom trvám,“ komentuje to expert SFPA.

Približuje, že pri pohľade na situáciu z vojenského hľadiska, teda čo dokázala jedna a druhá strana, sú body jednoznačne na strane Ukrajiny. „Ukrajinci zaznamenali tri veľké víťazstvá a Rusi prakticky ani jedno. Z toho, čo obsadili prvý týždeň na juhu už museli ustúpiť.“

Ruská armáda nepredviedla výkony, ktoré by zodpovedali imidžu svetovej vojenskej veľmoci. Podľa Dulebu stále bojuje ako v druhej svetovej. „Zato Ukrajinci ukázali z hľadiska velenia tri krásne efektívne operácie. S menšími zbraňami a menej početnou technikou dosiahli ústup ruskej armády, ktorá na začiatku vojny plánovala bleskové obsadenie celej krajiny.“

Expert SFPA sa prikláňa k názoru viacerých medzinárodných pozorovateľov, že aktívna fáza bojov môže skončiť už tento rok, možno do leta. Koniec vojny je však v nedohľadne. „Môže to trvať ešte roky a záleží to od toho, ako sa vyvinie domáca situácia v Rusku. Maximum, čo sa Rusom na Ukrajine ešte môže podariť, je obsadiť Doneckú oblasť. Na viac už skrátka nemajú.“

Kyjev rok po vypuknutí vojny potrebuje ťažkú bojovú techniku a zdržať ruskú ofenzívu.

Keď Ukrajinci dostanú zo Západu moderné tanky a delostrelectvo, bude to prielom vo vojne, pretože získajú kvalitatívnu prevahu nad Rusmi. Vyrovnajú sa tým pomery na bojisku a Ukrajinci budú mať možnosť prejsť do protiútoku. 

Hlavne mier!

Alexander Duleba v rozhovore reaguje aj na výzvy, aby západní spojenci nedodávali Ukrajine zbrane, ale usilovali sa dosiahnuť mierové riešenie konfliktu. To je však prekrútené videnie reality, ktoré ignoruje fakty i samotnú svojbytnosť Ukrajincov. Kyjev sa totiž o mier aktívne snažil, ale Moskva nereagovala.

„Ukrajinci už Rusom navrhovali dohodu a mier. O tom by sme mali viac rozprávať. Ukrajinská ponuka bola o tom, že rezignujú na členstvo v NATO, súhlasia so systémom medzinárodnej kontroly zbraní na ich území a môžu diskutovať o jazykovom a menšinovom zákone v prospech ruskojazyčného obyvateľstva,“ uvádza A. Duleba.

Rusi sa naoplátku mali stiahnuť na pozície pred 24. februárom a na riešenie okupovaného Donbasu a Krymu si obe strany mali stanoviť 12-ročné obdobie, počas ktorého sa budú snažiť nájsť mierové riešenie bez použitia sily jednou alebo druhou stranou. 

„To bola férová ponuka, ktorú Ukrajinci dali v marci Rusom. Ale Putin sa na to vykašľal. Čo viac teda chceme od Ukrajincov, aby urobili? Je úplne očividné, že Putin sa nechce férovo dohodnúť.

A tak si Ukrajinci povedali, že teda budú bojovať s plným nasadením.“

Analytik dodáva, že naivná predstava mnohých ľudí volajúcich po mieri na Ukrajine v skutočnosti znamená volanie po porážke Ukrajiny, ktorá by sa musela vzdať svojej nezávislosti a štátnosti. 

„To by bola len prestávka, ktorá by opäť priniesla rozbroje a vojenský konflikt. Mier je vtedy, ak s ním súhlasia obe strany a existujú garancie, že to tak aj zostane. Mier môžeme mať aj zajtra, ak sa Putin stiahne z Ukrajiny, kde nemá čo robiť. Pretože ten, kto tú vojnu začal, ju môže aj ukončiť.“

Európa nebude v bezpečí, pokiaľ sa Rusko nezbaví predstavy, že môže vojenskou silou meniť hranice svojich susedov. „Je to choré, aleRusi sa cítia dobre, keď sa ich iní boja. Ale takto sa nedajú budovať normálne vzťahy. Takto si nezískate spojencov.“

Vladimír Putin sa opakovane vyhráža Západu, že za jeho podporu Ukrajiny príde odveta. Podľa A. Dulebu toho v skutočnosti nie je veľa, čo môže urobiť. „Briti a Američania povedali, že ak by sa Rusi odvážili použiť proti Ukrajincom jadrové zbrane, prišla by od nich odpoveď. Nebola by nevyhnutne tiež jadrová. Nasadili by námorné a letecké sily proti ruským vojenským cieľom a zničili by ruskú čiernomorskú flotilu. Potom by sa tá vojna veľmi rýchlo skončila. Veď Rusi si teraz nevedia poradiť s Ukrajincami, takže ťažko by odolali americkej a britskej vojenskej sile v plnom nasadení.“

Prípadný priamy vojenský konflikt Západu a Ruska by mohol byť fatálny pre všetkých. Ale podľa Alexandra Dulebu „riešením nie je báť sa.“ Viac o stave ukrajinsko-ruskej vojny sa dozviete v priloženom videorozhovore.