>
Zahraničná politika
>
Boje na Ukrajine môžu skončiť do leta. Vojna nie

Boje na Ukrajine môžu skončiť do leta. Vojna nie

Eva Mihočková, 23.02.2023

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Strážay: Zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine by vôbec nebolo jednoduché

Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.

Putinov režim v Rusku začal zlyhávať a ďalší puč môže prísť

Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.

Ak chcete vidieť ekocídu, choďte sa pozrieť na Ukrajinu

Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.

Spolupráca s Ukrajinou by mohla priniesť aj rozvoj nemocníc a podnikania

Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.

Drsné podmienky hranice s Ukrajinou niektorých policajtov Frontexu prekvapili

Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.

Alexander Duleba pred rokom neveril, že Rusi sa odhodlajú prekročiť ukrajinské hranice a začať ostrú vojenskú ofenzívu s cieľom obsadiť celú krajinu. Dlhoročný expert na Rusko a Ukrajinu dnes vysvetľuje, že jeho vtedajšie presvedčenie vyplývalo zo znalosti ukrajinskej povahy a histórie. 

„Vždy som vedel, že Ukrajinci vedia bojovať. Ukrajinskí dôstojníci i vojaci vždy tvorili základ sovietskej armády a sú motivovaní brániť svoju vlasť. Vedia, prečo bojujú,“ hovorí A. Duleba v rozhovore pre SFPA a Friedrich Ebert Stiftung. 

Rok ostrých bojov ukázal, že Rusi nie sú schopní zlomiť ukrajinský odpor a podrobiť si krajinu, tak ako si predstavovali. „Ja som v prvý deň vojny povedal, že Rusi to nemôžu vyhrať a stále na tom trvám,“ komentuje to expert SFPA.

Približuje, že pri pohľade na situáciu z vojenského hľadiska, teda čo dokázala jedna a druhá strana, sú body jednoznačne na strane Ukrajiny. „Ukrajinci zaznamenali tri veľké víťazstvá a Rusi prakticky ani jedno. Z toho, čo obsadili prvý týždeň na juhu už museli ustúpiť.“

Ruská armáda nepredviedla výkony, ktoré by zodpovedali imidžu svetovej vojenskej veľmoci. Podľa Dulebu stále bojuje ako v druhej svetovej. „Zato Ukrajinci ukázali z hľadiska velenia tri krásne efektívne operácie. S menšími zbraňami a menej početnou technikou dosiahli ústup ruskej armády, ktorá na začiatku vojny plánovala bleskové obsadenie celej krajiny.“

Expert SFPA sa prikláňa k názoru viacerých medzinárodných pozorovateľov, že aktívna fáza bojov môže skončiť už tento rok, možno do leta. Koniec vojny je však v nedohľadne. „Môže to trvať ešte roky a záleží to od toho, ako sa vyvinie domáca situácia v Rusku. Maximum, čo sa Rusom na Ukrajine ešte môže podariť, je obsadiť Doneckú oblasť. Na viac už skrátka nemajú.“

Kyjev rok po vypuknutí vojny potrebuje ťažkú bojovú techniku a zdržať ruskú ofenzívu.

Keď Ukrajinci dostanú zo Západu moderné tanky a delostrelectvo, bude to prielom vo vojne, pretože získajú kvalitatívnu prevahu nad Rusmi. Vyrovnajú sa tým pomery na bojisku a Ukrajinci budú mať možnosť prejsť do protiútoku. 

Hlavne mier!

Alexander Duleba v rozhovore reaguje aj na výzvy, aby západní spojenci nedodávali Ukrajine zbrane, ale usilovali sa dosiahnuť mierové riešenie konfliktu. To je však prekrútené videnie reality, ktoré ignoruje fakty i samotnú svojbytnosť Ukrajincov. Kyjev sa totiž o mier aktívne snažil, ale Moskva nereagovala.

„Ukrajinci už Rusom navrhovali dohodu a mier. O tom by sme mali viac rozprávať. Ukrajinská ponuka bola o tom, že rezignujú na členstvo v NATO, súhlasia so systémom medzinárodnej kontroly zbraní na ich území a môžu diskutovať o jazykovom a menšinovom zákone v prospech ruskojazyčného obyvateľstva,“ uvádza A. Duleba.

Rusi sa naoplátku mali stiahnuť na pozície pred 24. februárom a na riešenie okupovaného Donbasu a Krymu si obe strany mali stanoviť 12-ročné obdobie, počas ktorého sa budú snažiť nájsť mierové riešenie bez použitia sily jednou alebo druhou stranou. 

„To bola férová ponuka, ktorú Ukrajinci dali v marci Rusom. Ale Putin sa na to vykašľal. Čo viac teda chceme od Ukrajincov, aby urobili? Je úplne očividné, že Putin sa nechce férovo dohodnúť.

A tak si Ukrajinci povedali, že teda budú bojovať s plným nasadením.“

Analytik dodáva, že naivná predstava mnohých ľudí volajúcich po mieri na Ukrajine v skutočnosti znamená volanie po porážke Ukrajiny, ktorá by sa musela vzdať svojej nezávislosti a štátnosti. 

„To by bola len prestávka, ktorá by opäť priniesla rozbroje a vojenský konflikt. Mier je vtedy, ak s ním súhlasia obe strany a existujú garancie, že to tak aj zostane. Mier môžeme mať aj zajtra, ak sa Putin stiahne z Ukrajiny, kde nemá čo robiť. Pretože ten, kto tú vojnu začal, ju môže aj ukončiť.“

Európa nebude v bezpečí, pokiaľ sa Rusko nezbaví predstavy, že môže vojenskou silou meniť hranice svojich susedov. „Je to choré, aleRusi sa cítia dobre, keď sa ich iní boja. Ale takto sa nedajú budovať normálne vzťahy. Takto si nezískate spojencov.“

Vladimír Putin sa opakovane vyhráža Západu, že za jeho podporu Ukrajiny príde odveta. Podľa A. Dulebu toho v skutočnosti nie je veľa, čo môže urobiť. „Briti a Američania povedali, že ak by sa Rusi odvážili použiť proti Ukrajincom jadrové zbrane, prišla by od nich odpoveď. Nebola by nevyhnutne tiež jadrová. Nasadili by námorné a letecké sily proti ruským vojenským cieľom a zničili by ruskú čiernomorskú flotilu. Potom by sa tá vojna veľmi rýchlo skončila. Veď Rusi si teraz nevedia poradiť s Ukrajincami, takže ťažko by odolali americkej a britskej vojenskej sile v plnom nasadení.“

Prípadný priamy vojenský konflikt Západu a Ruska by mohol byť fatálny pre všetkých. Ale podľa Alexandra Dulebu „riešením nie je báť sa.“ Viac o stave ukrajinsko-ruskej vojny sa dozviete v priloženom videorozhovore.