
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Alexander Duleba pred rokom neveril, že Rusi sa odhodlajú prekročiť ukrajinské hranice a začať ostrú vojenskú ofenzívu s cieľom obsadiť celú krajinu. Dlhoročný expert na Rusko a Ukrajinu dnes vysvetľuje, že jeho vtedajšie presvedčenie vyplývalo zo znalosti ukrajinskej povahy a histórie.
„Vždy som vedel, že Ukrajinci vedia bojovať. Ukrajinskí dôstojníci i vojaci vždy tvorili základ sovietskej armády a sú motivovaní brániť svoju vlasť. Vedia, prečo bojujú,“ hovorí A. Duleba v rozhovore pre SFPA a Friedrich Ebert Stiftung.
Rok ostrých bojov ukázal, že Rusi nie sú schopní zlomiť ukrajinský odpor a podrobiť si krajinu, tak ako si predstavovali. „Ja som v prvý deň vojny povedal, že Rusi to nemôžu vyhrať a stále na tom trvám,“ komentuje to expert SFPA.
Približuje, že pri pohľade na situáciu z vojenského hľadiska, teda čo dokázala jedna a druhá strana, sú body jednoznačne na strane Ukrajiny. „Ukrajinci zaznamenali tri veľké víťazstvá a Rusi prakticky ani jedno. Z toho, čo obsadili prvý týždeň na juhu už museli ustúpiť.“
Ruská armáda nepredviedla výkony, ktoré by zodpovedali imidžu svetovej vojenskej veľmoci. Podľa Dulebu stále bojuje ako v druhej svetovej. „Zato Ukrajinci ukázali z hľadiska velenia tri krásne efektívne operácie. S menšími zbraňami a menej početnou technikou dosiahli ústup ruskej armády, ktorá na začiatku vojny plánovala bleskové obsadenie celej krajiny.“
Expert SFPA sa prikláňa k názoru viacerých medzinárodných pozorovateľov, že aktívna fáza bojov môže skončiť už tento rok, možno do leta. Koniec vojny je však v nedohľadne. „Môže to trvať ešte roky a záleží to od toho, ako sa vyvinie domáca situácia v Rusku. Maximum, čo sa Rusom na Ukrajine ešte môže podariť, je obsadiť Doneckú oblasť. Na viac už skrátka nemajú.“
Kyjev rok po vypuknutí vojny potrebuje ťažkú bojovú techniku a zdržať ruskú ofenzívu.
Keď Ukrajinci dostanú zo Západu moderné tanky a delostrelectvo, bude to prielom vo vojne, pretože získajú kvalitatívnu prevahu nad Rusmi. Vyrovnajú sa tým pomery na bojisku a Ukrajinci budú mať možnosť prejsť do protiútoku.
Hlavne mier!
Alexander Duleba v rozhovore reaguje aj na výzvy, aby západní spojenci nedodávali Ukrajine zbrane, ale usilovali sa dosiahnuť mierové riešenie konfliktu. To je však prekrútené videnie reality, ktoré ignoruje fakty i samotnú svojbytnosť Ukrajincov. Kyjev sa totiž o mier aktívne snažil, ale Moskva nereagovala.
„Ukrajinci už Rusom navrhovali dohodu a mier. O tom by sme mali viac rozprávať. Ukrajinská ponuka bola o tom, že rezignujú na členstvo v NATO, súhlasia so systémom medzinárodnej kontroly zbraní na ich území a môžu diskutovať o jazykovom a menšinovom zákone v prospech ruskojazyčného obyvateľstva,“ uvádza A. Duleba.
Rusi sa naoplátku mali stiahnuť na pozície pred 24. februárom a na riešenie okupovaného Donbasu a Krymu si obe strany mali stanoviť 12-ročné obdobie, počas ktorého sa budú snažiť nájsť mierové riešenie bez použitia sily jednou alebo druhou stranou.
„To bola férová ponuka, ktorú Ukrajinci dali v marci Rusom. Ale Putin sa na to vykašľal. Čo viac teda chceme od Ukrajincov, aby urobili? Je úplne očividné, že Putin sa nechce férovo dohodnúť.
A tak si Ukrajinci povedali, že teda budú bojovať s plným nasadením.“
Analytik dodáva, že naivná predstava mnohých ľudí volajúcich po mieri na Ukrajine v skutočnosti znamená volanie po porážke Ukrajiny, ktorá by sa musela vzdať svojej nezávislosti a štátnosti.
„To by bola len prestávka, ktorá by opäť priniesla rozbroje a vojenský konflikt. Mier je vtedy, ak s ním súhlasia obe strany a existujú garancie, že to tak aj zostane. Mier môžeme mať aj zajtra, ak sa Putin stiahne z Ukrajiny, kde nemá čo robiť. Pretože ten, kto tú vojnu začal, ju môže aj ukončiť.“
Európa nebude v bezpečí, pokiaľ sa Rusko nezbaví predstavy, že môže vojenskou silou meniť hranice svojich susedov. „Je to choré, aleRusi sa cítia dobre, keď sa ich iní boja. Ale takto sa nedajú budovať normálne vzťahy. Takto si nezískate spojencov.“
Vladimír Putin sa opakovane vyhráža Západu, že za jeho podporu Ukrajiny príde odveta. Podľa A. Dulebu toho v skutočnosti nie je veľa, čo môže urobiť. „Briti a Američania povedali, že ak by sa Rusi odvážili použiť proti Ukrajincom jadrové zbrane, prišla by od nich odpoveď. Nebola by nevyhnutne tiež jadrová. Nasadili by námorné a letecké sily proti ruským vojenským cieľom a zničili by ruskú čiernomorskú flotilu. Potom by sa tá vojna veľmi rýchlo skončila. Veď Rusi si teraz nevedia poradiť s Ukrajincami, takže ťažko by odolali americkej a britskej vojenskej sile v plnom nasadení.“
Prípadný priamy vojenský konflikt Západu a Ruska by mohol byť fatálny pre všetkých. Ale podľa Alexandra Dulebu „riešením nie je báť sa.“ Viac o stave ukrajinsko-ruskej vojny sa dozviete v priloženom videorozhovore.