.svg)
Zdroj: Facebook/Úřad vlády ČREva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Vláda Petra Fialu prešla rekonštrukciou a Piráti odišli do opozície. Hnutie ANO pred budúcoročnými parlamentnými voľbami posilňuje, čo potvrdili aj výsledky regionálnych volieb. Hnutie Andreja Babiša prvýkrát v histórii vyhralo senátne voľby a získalo 12 senátorov. Vládna koalícia si však udrží v hornej komore parlamentu stále väčšinu.
Je však nepochybné, že Fialova vláda má historicky najnižšiu podporu verejnosti a jej slabé výsledky pomáhajú Andrejovi Babišovi v návrate k moci. Preto viacerí českí komentátori prirovnávajú výkon Fialovej vlády k pôsobeniu vlády Igora Matoviča, ktorá vydláždila cestu k volebnému víťazstvu Robertovi Ficovi.
„Nemôžeme úplne porovnávať Fialovu a Matovičovu vládu,“ hovorí Tomáš Strážay. Spája ich však to, že vládnu v období reťaziacich sa kríz, aké tu neboli desiatky rokov – covid, vojna na Ukrajine i energetická kríza a to sa odráža na podmienkach ich vládnutia.
Podľa Strážaya dianie na českej politickej scéne môže byť prípravou na budúcu vládu ODS s ANO. Vylúčiť sa však nedá ani obídenie ANO ako víťaza volieb a vznik koaličnej vlády bez Babiša. Každopádne, na českej politickej scéne je veľký priestor na štandardnú ľavicovú stranu a práve do ľavého politického spektra by sa teraz mohli posunúť Piráti.
Aká by bola zahraničná politika prípadnej Babišovej vlády, ktorého hnutie vstúpilo do euroskeptickej frakcie Patrioti pre Európu spolu s Orbánovým Fidészom? Vznikol by podunajsko-populistický blok na osi Praha – Bratislava – Budapešť? A aká by bola úloha Varšavy?
Odpovede ponúka vo videorozhovore riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. Debatu moderovala šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA Eva Mihočková. Partnerom projektu je Friedrich Ebert Stiftung a denník Sme.
