.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku upozorňuje, že na slovensko-ukrajinskej hranici leží obrovský nevyužitý potenciál spoločných projektov, ktoré by mohli priniesť novú kvalitu života ľuďom na oboch stranách: „Košický a Prešovský kraj sú v podobnej situácii, ako bola vláda rakúskeho Burgenlandu v 90-tych rokoch. Vďaka susedstvu so slovenským pohraničím mohli obe strany čerpať fondy z EÚ zdrojov, čo prinieslo Burgenlandu značný rozmach.“
Vojna na Ukrajine, samozrejme, prepísala všetky plány, ale priestor na rozvoj úzkej cezhraničnej spolupráce sa nestratil. Slovenské samosprávy by s ukrajinskými regiónmi mohli rozvíjať množstvo užitočných projektov v oblasti verejnej dopravy, turizmu, školstva, podnikania a ďalších sektorov.
„Teoreticky by sa mohli spojiť nemocnice z Ivanofrankivskej oblasti, Zakarpatskej oblasti, Prešovského a Košického kraja s cieľom vybudovať program na spoločnú modernizáciu, alebo výskum. To isté môže fungovať v oblasti zariadení sociálnych služieb a spoločne môžu získať viac lôžok, lepšie vybavenie, a pod.,“ uvádza A. Duleba.
Nedostatok financií by nemusel byť problém, pretože k dispozícii sú značné prostriedky z horizontálnych komunitárnych programov EÚ, ktoré slovenské VÚC-ky dnes nevedia využívať. Alexander Duleba zdôrazňuje, že by tu išlo „o nové peniaze nad rámec klasických eurofondov, slovenského, či ukrajinského rozpočtu.“
Možné by bolo aj financovať napríklad rozvoj spoločnej verejnej dopravy, ktorá by prechádzala cez hranicu, ale aj spoluprácu slovenskej a ukrajinskej záchrannej služby, ktoré by vozili pacientov do Michaloviec alebo Užhorodu podľa toho, ktorá nemocnica by bola bližšie, rsp. mala voľné kapacity.
Prečo dnes takáto spolupráca nefunguje, hoci technicky by bola možná a ako je to dnes s úrovňou korupcie na Ukrajine, ktorá býva prekážkou rozvoja ekonomických vzťahov, dozviete sa v priloženom videorozhovore s Alexandrom Dulebom.
Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
