>
Zahraničná politika
>
Cezhraničná spolupráca s Ukrajinou skrýva netušené možnosti

Cezhraničná spolupráca s Ukrajinou skrýva netušené možnosti

Eva Mihočková, 26.08.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Ako bojovať s euroskepticizmom? Potrebujeme vlastné naratívy

Slovenská spoločnosť patrí medzi najviac euroskeptické v rámci EÚ. Politologička Aneta Világi v rozhovore vysvetľuje, že je to zodpovednosť politických elít, ako aj existencie euroskeptických naratívov, ktoré si ako legendy ľudia podávajú medzi sebou. Riešením je vytvoriť vlastné pozitívne príbehy o EÚ, ktoré by si politici osvojili a aktívne šírili v diskusiách.

E-palivá nenahradia elektromobily. Sú drahé ako šampanské a málo efektívne.

Európska únia odložila schválenie definitívnej stopky na predaj áut so spaľovacím motorom. Dôvodom sú výhrady niektorých krajín vrátane Nemecka, ktoré požaduje výnimku na e-palivá. Je to racionálne a čo bude znamenať prechod na elektromobilitu pre slovenskú ekonomiku?

Boje na Ukrajine môžu skončiť do leta. Vojna nie

Koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne, hovorí analytik SFPA Alexander Duleba. Vysvetľuje, prečo Ukrajinci potrebujú ťažké zbrane, v čom sú ich silné stránky na bojisku a ako dopadla mierová ponuka, ktorú Kyjev už raz Moskve ponúkol. Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja konfliktu?

Európa vstúpila do roku 2023 zomknutá. Riešiť bude energie a vojnu na Ukrajine

Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.

Štefanec: „Len sa nezačnime s Američanmi pretekať v dotovaní priemyslu!“

Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.

Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku upozorňuje, že na slovensko-ukrajinskej hranici leží obrovský nevyužitý potenciál spoločných projektov, ktoré by mohli priniesť novú kvalitu života ľuďom na oboch stranách: „Košický a Prešovský kraj sú v podobnej situácii, ako bola vláda rakúskeho Burgenlandu v 90-tych rokoch. Vďaka susedstvu so slovenským pohraničím mohli obe strany čerpať fondy z EÚ zdrojov, čo prinieslo Burgenlandu značný rozmach.“ 

Vojna na Ukrajine, samozrejme, prepísala všetky plány, ale priestor na rozvoj úzkej cezhraničnej spolupráce sa nestratil. Slovenské samosprávy by s ukrajinskými regiónmi mohli rozvíjať množstvo užitočných projektov v oblasti verejnej dopravy, turizmu, školstva, podnikania a ďalších sektorov. 

„Teoreticky by sa mohli spojiť nemocnice z Ivanofrankivskej oblasti, Zakarpatskej oblasti, Prešovského a Košického kraja s cieľom vybudovať program na spoločnú modernizáciu, alebo výskum. To isté môže fungovať v oblasti zariadení sociálnych služieb a spoločne môžu získať viac lôžok, lepšie vybavenie, a pod.,“ uvádza A. Duleba.

Nedostatok financií by nemusel byť problém, pretože k dispozícii sú značné prostriedky z horizontálnych komunitárnych programov EÚ, ktoré slovenské VÚC-ky dnes nevedia využívať. Alexander Duleba zdôrazňuje, že by tu išlo „o nové peniaze nad rámec klasických eurofondov, slovenského, či ukrajinského rozpočtu.“

Možné by bolo aj financovať napríklad rozvoj spoločnej verejnej dopravy, ktorá by prechádzala cez hranicu, ale aj spoluprácu slovenskej a ukrajinskej záchrannej služby, ktoré by vozili pacientov do Michaloviec alebo Užhorodu podľa toho, ktorá nemocnica by bola bližšie, rsp. mala voľné kapacity. 

Prečo dnes takáto spolupráca nefunguje, hoci technicky by bola možná a ako je to dnes s úrovňou korupcie na Ukrajine, ktorá býva prekážkou rozvoja ekonomických vzťahov, dozviete sa v priloženom videorozhovore s Alexandrom Dulebom. 

Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur. 

Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).