.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku upozorňuje, že na slovensko-ukrajinskej hranici leží obrovský nevyužitý potenciál spoločných projektov, ktoré by mohli priniesť novú kvalitu života ľuďom na oboch stranách: „Košický a Prešovský kraj sú v podobnej situácii, ako bola vláda rakúskeho Burgenlandu v 90-tych rokoch. Vďaka susedstvu so slovenským pohraničím mohli obe strany čerpať fondy z EÚ zdrojov, čo prinieslo Burgenlandu značný rozmach.“
Vojna na Ukrajine, samozrejme, prepísala všetky plány, ale priestor na rozvoj úzkej cezhraničnej spolupráce sa nestratil. Slovenské samosprávy by s ukrajinskými regiónmi mohli rozvíjať množstvo užitočných projektov v oblasti verejnej dopravy, turizmu, školstva, podnikania a ďalších sektorov.
„Teoreticky by sa mohli spojiť nemocnice z Ivanofrankivskej oblasti, Zakarpatskej oblasti, Prešovského a Košického kraja s cieľom vybudovať program na spoločnú modernizáciu, alebo výskum. To isté môže fungovať v oblasti zariadení sociálnych služieb a spoločne môžu získať viac lôžok, lepšie vybavenie, a pod.,“ uvádza A. Duleba.
Nedostatok financií by nemusel byť problém, pretože k dispozícii sú značné prostriedky z horizontálnych komunitárnych programov EÚ, ktoré slovenské VÚC-ky dnes nevedia využívať. Alexander Duleba zdôrazňuje, že by tu išlo „o nové peniaze nad rámec klasických eurofondov, slovenského, či ukrajinského rozpočtu.“
Možné by bolo aj financovať napríklad rozvoj spoločnej verejnej dopravy, ktorá by prechádzala cez hranicu, ale aj spoluprácu slovenskej a ukrajinskej záchrannej služby, ktoré by vozili pacientov do Michaloviec alebo Užhorodu podľa toho, ktorá nemocnica by bola bližšie, rsp. mala voľné kapacity.
Prečo dnes takáto spolupráca nefunguje, hoci technicky by bola možná a ako je to dnes s úrovňou korupcie na Ukrajine, ktorá býva prekážkou rozvoja ekonomických vzťahov, dozviete sa v priloženom videorozhovore s Alexandrom Dulebom.
Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
