Vražda dvoch gej mužov pred bratislavským barom Tepláreň otriasla aj európskym priestorom. Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej vyzýva slovenskú vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby preukázali skutočné odhodlanie jasne pokročiť vpred v ochrane LGBTI+ osôb pred akoukoľvek formou trestných činov z nenávisti a homofóbie.

Zároveň europoslanci vyzvali slovenskú vládu a parlament, aby zabezpečili rovnaké práva queer ľudí, vrátane právneho uznania párov rovnakého pohlavia. Je to prekročenie kompetencií Európskeho parlamentu, ako tvrdia slovenskí konzervatívni europoslanci, ktorí rezolúciu odmietli podporiť? 

Tému podrobne vysvetľuje právnička a podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika Evou Mihočkovou. Vysvetľuje, že EÚ nemá priamu kompetenciu vstupovať do úpravy práv LGBTI+ ľudí a ani to nerobí. Môže zasiahnuť len v prípade, ak členský štát zjavne túto skupinu diskriminuje, ako sa to stalo v prípade Maďarska, kde Brusel podal žalobu.

Európska komisia zažalovala Maďarsko pre zákon, ktorý vymazáva existenciu LGBTI+ ľudí z verejného priestoru a vzdelávacieho systému. „Obdobný zákon teraz predložili do slovenského parlamentu aj Kuffovci a vôbec sa nehanbia odvolávať priamo na tento maďarský zákon v dôvodovej správe. Ak by prešiel, tak by aj Slovensko mohlo skončiť na súde, pretože ide o prípad zjavnej diskriminácie,“ hovorí Lucia Plaváková.

Téma queer ľudí sa v európskom práve posudzuje cez optiku ľudských práv, ktoré prirodzene zahŕňajú aj práva LGBTI+ osôb. Súčasťou práva EÚ je Charta základných práv, ktorá sa venuje aj nediskriminácii. „Európska únia predsa vznikla po druhej svetovej vojne, keď určité skupiny obyvateľstva boli vyvraždené na základe rasovej či inej odlišnosti a myšlienka EÚ je založená na tom, aby sa tieto hrôzy už nikdy viac nezopakovali.“

Preto je podľa Lucie Plavákovej správne a logické, že EÚ veľmi dbá o zásadu nediskriminácie na akomkoľvek základe, pretože aj na Slovensku sa ukázalo, že nenávistné slová môžu prerásť v činy, ktoré prinášajú smrť.

Odporcovia registrovaných partnerstiev sa často odvolávajú na obavu, že následne by prišiel z Bruselu tlak aj na automatické uznanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia.

„To je veľmi rozšírené klamstvo,“ hovorí podpredsedníčka Progresívneho Slovenska. „Neexistuje žiadne rozhodnutie európskeho ani iného súdu, ktoré by to potvrdzovalo.“ 

Konzervatívci často argumentujú prípadom z Rakúska, kde však išlo o nezosobášený pár rovnakého pohlavia, ktorý si úspešne na súde vydobyl možnosť tzv. priosvojenia dieťaťa, čo bolo dovtedy možné len pre nezosobášené páry opačného pohlavia. 

„Tam vôbec nešlo o manželstvo alebo partnerstvo. Išlo len o posúdenie situácie dvoch párov v rovnakej situácii, ktoré však nemali rovnaké práva, pretože jeden z nich tvorili LGBTI+ osoby. To bolo súdom označené za diskriminačné a štát musel zabezpečiť nápravu,“ vysvetľuje Lucia Plaváková.

 Dodáva, že existujú rozhodnutia národných ústavných súdov, na základe ktorých štát uzákonil manželstvo osôb rovnakého pohlavia, napríklad v Slovinsku. Ale toto rozhodnutie sa neodvíjalo od prvotnej existencie nejakého registrovaného partnerstva. Išlo len o základný princíp nediskriminácie.

„Menej sa už spomínajú iné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých neexistencia akejkoľvek právnej úpravy pre páry rovnakého pohlavia je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach a preto je zrejmé, že Slovensko nerešpektuje svoje medzinárodné ľudsko-právne záväzky.“

Viac o téme sa dozviete v priloženom videorozhovore. Diskusiu organizuje SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.