>
Zahraničná politika
>
E-palivá nenahradia elektromobily. Sú drahé ako šampanské a málo efektívne.

E-palivá nenahradia elektromobily. Sú drahé ako šampanské a málo efektívne.

Eva Mihočková, 14.03.2023

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Francúzske voľby: Vládny pat dostáva do nebezpečných vôd aj európsku politiku

Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.

Geist: Neočakávam zvrátenie zelenej politiky EÚ. Väčšina opatrení už je schválená

Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.

Zahraničná politika v roku 2023: Debata autorov Ročenky

Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Viaceré krajiny EÚ sa v poslednej chvíli postavili proti definitívnemu schváleniu zákazu predaja áut s klasickým spaľovacím motorom. Aj na Slovensku sa ozývajú hlasy, či je ekonomika pripravená na prechod na elektromobilitu od roku 2035. Nemecko žiada, aby výnimku dostali aspoň autá jazdiace na syntetický benzín. 

Čo o ňom dnes vieme a aké je jeho využitie v súčasných vozidlách vysvetľovali experti Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a viceprezident Európskej asociácie pre elektromobilitu a výskumník Kristián Ondrejička z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou. 

„Syntetické palivá by som prirovnal k vegetariánskemu hamburgeru. Je to hamburger, ale má svoje výhody i nevýhody,“ hovorí Patrik Križanský. Dodáva, že tieto palivá nie sú bezemisné. Vytvárajú emisie vo výfuku, sú však emisne neutrálne.

Dopĺňa ho aj Kristián Ondrejička. Vysvetľuje, že pri týchto palivách vyrábaných primárne z vodíka je rovnaký vstup ako aj výstup emisií. Zároveň upozorňuje na dôležitý faktor ceny. „Syntetické palivá sú veľmi drahé na výrobu. Sú na báze uhľovodíkov, potrebujeme tam vodík a CO2. Problém je ekonomickosť výroby vodíka. Odhady hovoria, že do roku 2027 by ich cena mohla klesnúť na tri eurá za liter. Najnovšie sa dokonca predpokladá, že by sa to mohlo podariť až v roku 2030. Ekonomicky to nie je pre širokú verejnosť zaujímavé.“

Preto sa syntetický benzín označuje aj ako „šampanské medzi palivami“ a uvažuje sa o ich využití len v iných druhoch dopravy, ako je letecká, či námorná. Svoju úlohu tiež môžu zohrať ako prechodné palivo pri tranzícii na elektromobilitu.

Analýza Friedrich Ebert Stiftung uvádza, že na Slovensku do roku 2040 zanikne až polovica pracovných miest v automobilovom priemysle ako dôsledok prechodu na elektromobilitu. Obaja experti sa zhodujú, že výroba elektromobilu je skutočne menej náročná na pracovnú silu.

„Je pravda, že na zloženie vozidla treba o 40% menej pracovného času. Ale pribúdajú tam nové pracovné procesy súvisiace s batériou, či kabelážou, ktoré to môžu vykompenzovať. Lenže na Slovensku sa tie batérie nevyrábajú,“ hovorí K. Ondrejička. Tým sa Slovensko dostáva do výraznej konkurenčnej nevýhody, keďže hlavná časť pridanej hodnoty pri výrobe elektromobilu sa prenáša do sektora batérií.

Elektromobilita v osobnej doprave je trend, ktorý sa v najbližšom období nezmení ani napriek aktuálnemu zdržaniu. Slovensko sa tejto skutočnosti musí prispôsobiť, inak mu hrozia ekonomické straty. 

„Už v roku 2027 odhadujeme, že elektromobil bude cenovo porovnateľný s autom s klasickým spaľovacím motorom,“ hovorí P. Križanský. Celý proces si však bude vyžadovať zmenu myslenia ľudí. „Okolo roku 2050 už určite budú po našich cestách jazdiť len bezemisné autá a to predovšetkým elektromobily,“ dodáva K. Ondrejička. 

Ako sa novej situácii dokážu prispôsobiť slovenské automobilky a aké je politické pozadie celého procesu sa dozviete v priloženom videorozhovore. Diskusiu organizovala SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a mediálnym partnerom  denníkom Sme.