.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Viaceré krajiny EÚ sa v poslednej chvíli postavili proti definitívnemu schváleniu zákazu predaja áut s klasickým spaľovacím motorom. Aj na Slovensku sa ozývajú hlasy, či je ekonomika pripravená na prechod na elektromobilitu od roku 2035. Nemecko žiada, aby výnimku dostali aspoň autá jazdiace na syntetický benzín.
Čo o ňom dnes vieme a aké je jeho využitie v súčasných vozidlách vysvetľovali experti Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a viceprezident Európskej asociácie pre elektromobilitu a výskumník Kristián Ondrejička z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
„Syntetické palivá by som prirovnal k vegetariánskemu hamburgeru. Je to hamburger, ale má svoje výhody i nevýhody,“ hovorí Patrik Križanský. Dodáva, že tieto palivá nie sú bezemisné. Vytvárajú emisie vo výfuku, sú však emisne neutrálne.
Dopĺňa ho aj Kristián Ondrejička. Vysvetľuje, že pri týchto palivách vyrábaných primárne z vodíka je rovnaký vstup ako aj výstup emisií. Zároveň upozorňuje na dôležitý faktor ceny. „Syntetické palivá sú veľmi drahé na výrobu. Sú na báze uhľovodíkov, potrebujeme tam vodík a CO2. Problém je ekonomickosť výroby vodíka. Odhady hovoria, že do roku 2027 by ich cena mohla klesnúť na tri eurá za liter. Najnovšie sa dokonca predpokladá, že by sa to mohlo podariť až v roku 2030. Ekonomicky to nie je pre širokú verejnosť zaujímavé.“
Preto sa syntetický benzín označuje aj ako „šampanské medzi palivami“ a uvažuje sa o ich využití len v iných druhoch dopravy, ako je letecká, či námorná. Svoju úlohu tiež môžu zohrať ako prechodné palivo pri tranzícii na elektromobilitu.
Analýza Friedrich Ebert Stiftung uvádza, že na Slovensku do roku 2040 zanikne až polovica pracovných miest v automobilovom priemysle ako dôsledok prechodu na elektromobilitu. Obaja experti sa zhodujú, že výroba elektromobilu je skutočne menej náročná na pracovnú silu.
„Je pravda, že na zloženie vozidla treba o 40% menej pracovného času. Ale pribúdajú tam nové pracovné procesy súvisiace s batériou, či kabelážou, ktoré to môžu vykompenzovať. Lenže na Slovensku sa tie batérie nevyrábajú,“ hovorí K. Ondrejička. Tým sa Slovensko dostáva do výraznej konkurenčnej nevýhody, keďže hlavná časť pridanej hodnoty pri výrobe elektromobilu sa prenáša do sektora batérií.
Elektromobilita v osobnej doprave je trend, ktorý sa v najbližšom období nezmení ani napriek aktuálnemu zdržaniu. Slovensko sa tejto skutočnosti musí prispôsobiť, inak mu hrozia ekonomické straty.
„Už v roku 2027 odhadujeme, že elektromobil bude cenovo porovnateľný s autom s klasickým spaľovacím motorom,“ hovorí P. Križanský. Celý proces si však bude vyžadovať zmenu myslenia ľudí. „Okolo roku 2050 už určite budú po našich cestách jazdiť len bezemisné autá a to predovšetkým elektromobily,“ dodáva K. Ondrejička.
Ako sa novej situácii dokážu prispôsobiť slovenské automobilky a aké je politické pozadie celého procesu sa dozviete v priloženom videorozhovore. Diskusiu organizovala SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a mediálnym partnerom denníkom Sme.
