.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Viaceré krajiny EÚ sa v poslednej chvíli postavili proti definitívnemu schváleniu zákazu predaja áut s klasickým spaľovacím motorom. Aj na Slovensku sa ozývajú hlasy, či je ekonomika pripravená na prechod na elektromobilitu od roku 2035. Nemecko žiada, aby výnimku dostali aspoň autá jazdiace na syntetický benzín.
Čo o ňom dnes vieme a aké je jeho využitie v súčasných vozidlách vysvetľovali experti Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a viceprezident Európskej asociácie pre elektromobilitu a výskumník Kristián Ondrejička z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
„Syntetické palivá by som prirovnal k vegetariánskemu hamburgeru. Je to hamburger, ale má svoje výhody i nevýhody,“ hovorí Patrik Križanský. Dodáva, že tieto palivá nie sú bezemisné. Vytvárajú emisie vo výfuku, sú však emisne neutrálne.
Dopĺňa ho aj Kristián Ondrejička. Vysvetľuje, že pri týchto palivách vyrábaných primárne z vodíka je rovnaký vstup ako aj výstup emisií. Zároveň upozorňuje na dôležitý faktor ceny. „Syntetické palivá sú veľmi drahé na výrobu. Sú na báze uhľovodíkov, potrebujeme tam vodík a CO2. Problém je ekonomickosť výroby vodíka. Odhady hovoria, že do roku 2027 by ich cena mohla klesnúť na tri eurá za liter. Najnovšie sa dokonca predpokladá, že by sa to mohlo podariť až v roku 2030. Ekonomicky to nie je pre širokú verejnosť zaujímavé.“
Preto sa syntetický benzín označuje aj ako „šampanské medzi palivami“ a uvažuje sa o ich využití len v iných druhoch dopravy, ako je letecká, či námorná. Svoju úlohu tiež môžu zohrať ako prechodné palivo pri tranzícii na elektromobilitu.
Analýza Friedrich Ebert Stiftung uvádza, že na Slovensku do roku 2040 zanikne až polovica pracovných miest v automobilovom priemysle ako dôsledok prechodu na elektromobilitu. Obaja experti sa zhodujú, že výroba elektromobilu je skutočne menej náročná na pracovnú silu.
„Je pravda, že na zloženie vozidla treba o 40% menej pracovného času. Ale pribúdajú tam nové pracovné procesy súvisiace s batériou, či kabelážou, ktoré to môžu vykompenzovať. Lenže na Slovensku sa tie batérie nevyrábajú,“ hovorí K. Ondrejička. Tým sa Slovensko dostáva do výraznej konkurenčnej nevýhody, keďže hlavná časť pridanej hodnoty pri výrobe elektromobilu sa prenáša do sektora batérií.
Elektromobilita v osobnej doprave je trend, ktorý sa v najbližšom období nezmení ani napriek aktuálnemu zdržaniu. Slovensko sa tejto skutočnosti musí prispôsobiť, inak mu hrozia ekonomické straty.
„Už v roku 2027 odhadujeme, že elektromobil bude cenovo porovnateľný s autom s klasickým spaľovacím motorom,“ hovorí P. Križanský. Celý proces si však bude vyžadovať zmenu myslenia ľudí. „Okolo roku 2050 už určite budú po našich cestách jazdiť len bezemisné autá a to predovšetkým elektromobily,“ dodáva K. Ondrejička.
Ako sa novej situácii dokážu prispôsobiť slovenské automobilky a aké je politické pozadie celého procesu sa dozviete v priloženom videorozhovore. Diskusiu organizovala SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a mediálnym partnerom denníkom Sme.
