>
Zahraničná politika
>
Európske riešenie cien elektriny neprinesie Slovensku žiadne peniaze

Európske riešenie cien elektriny neprinesie Slovensku žiadne peniaze

Eva Mihočková, 26.09.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Summit COP 27: Sklamanie aj úspech chudobných

„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?

Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.

Minister Káčer: Vojna na Ukrajine ovládla VZ OSN. Bolo to až surreálne

„Rusko túto vojnu už prehralo - morálne i politicky,“ hovorí v rozhovore minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer. Približuje, ako bolo cítiť izoláciu Moskvy v zákulisí rokovania VZ OSN a aké to môže mať následky. Otvorene dodáva, že v otázke Ukrajiny cíti európsku jednotu. Možno jednotu mínus jeden…

Čo zmôže EÚ v otázkach práv LGBTI+ ľudí? 

Neexistuje žiadne rozhodnutie európskeho súdu, ktoré by prikazovalo štátu uzákoniť manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Brusel však môže riešiť túto tému v okamihu, keď dochádza k zjavnej diskriminácii queer ľudí, čo dokazuje aj prípad Maďarska. Priekopníkom v ochrane práv LGBTI+ osôb je Európsky parlament.

Cezhraničná spolupráca s Ukrajinou skrýva netušené možnosti

Prešovský a Košický kraj by mohli zažiť podobný rozkvet, ako sa to podarilo rakúskemu Burgenlandu vďaka spolupráci so slovenským pohraničím. Kľúčom je rozvoj úzkych vzťahov s ukrajinskými regiónmi, čo sa dá už dnes. K dispozícii sú aj veľké peniaze. Prečo to nefunguje?

Európska komisia avizuje viacero zásadných opatrení, ktoré majú pomôcť v boji s energetickou krízou a prudkým rastom cien elektriny a plynu. Nosným má byť zastropovanie cien elektriny z neplynových elektrární. 

„Toto je opatrenie, ktoré by mohlo pomôcť, ale bohužiaľ, jeho súčasné nastavenie neprinesie Slovensku takmer žiadne peniaze na kompenzácie cien elektriny,“ hovorí Karol Galek. „Problém je v tom, že u nás sa 70 percent elektriny vyrobí v Slovenských elektrárňach a táto elektrina je už predaná na rok, dva dopredu, pričom predajná cena bola podstatne nižšia ako súčasné ceny na trhu.“

Elektrina by sa podľa európskeho riešenia mala zastropovať na podstatne vyššej cene, než za akú ju Slovenské elektrárne v minulosti predali. Nevzniká tak žiadny nadvýnos, ktorý by vláda mohla získať. 

„Pre Slovensko by to bola čistá nula. Ministerstvo financií spočítalo, že z ďalších zdrojov, ktoré Európska komisia navrhuje, by sme mohli získať asi sto miliónov eur. Na Slovensku by sme pritom potrebovali na adekvátne kompenzácie 15 – 20 miliárd,“ vysvetľuje štátny tajomník.

Slovensko preto navrhuje, aby sa takto získané peniaze zo zastropovania cien elektriny sústreďovali v spoločnom európskom fonde, z ktorého by ich Brusel adekvátne rozdeľoval medzi členské štáty. Takéto riešenie však nemá v EÚ veľa podporovateľov. 

„Je tu lobing veľkých štátov, ktoré znovu naštartovali paroplynové a uhoľné elektrárne a svoju výrobu ešte nestihli predať v minulosti. Tým pádom vytvoria veľké nadvýnosy a tieto krajiny budú mať z toho významné zdroje.“

Z čoho sa teda budú kompenzácie na Slovensku vyplácať? „Navrhujeme čerpanie nevyužitých eurofondov, ale tam sme tiež narazili na odpor iných krajín, ktoré majú čerpanie na vyššej úrovni,“ približuje Karol Galek. 

Veľkou témou je aj povinné šetrenie elektriny, ktoré podľa návrhu Európskej komisie má dosiahnuť päť percent v čase špičky a desať percent mimo nej. Ale aj tu je problém, pretože sa podľa štátneho tajomníka môže stať, že niektorí výrobcovia elektriny nebudú ochotní v čase špičky elektrinu dodávať. 

Prekvapivo tiež dodáva, že Slovensko plánované šetrenie elektriny splní bez problémov, ale je to negatívna informácia. Prečo – dozviete sa v priloženom videorozhovore Karola Galeka s Evou Mihočkovou. Diskusiu organizuje SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.