.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Európska komisia avizuje viacero zásadných opatrení, ktoré majú pomôcť v boji s energetickou krízou a prudkým rastom cien elektriny a plynu. Nosným má byť zastropovanie cien elektriny z neplynových elektrární.
„Toto je opatrenie, ktoré by mohlo pomôcť, ale bohužiaľ, jeho súčasné nastavenie neprinesie Slovensku takmer žiadne peniaze na kompenzácie cien elektriny,“ hovorí Karol Galek. „Problém je v tom, že u nás sa 70 percent elektriny vyrobí v Slovenských elektrárňach a táto elektrina je už predaná na rok, dva dopredu, pričom predajná cena bola podstatne nižšia ako súčasné ceny na trhu.“
Elektrina by sa podľa európskeho riešenia mala zastropovať na podstatne vyššej cene, než za akú ju Slovenské elektrárne v minulosti predali. Nevzniká tak žiadny nadvýnos, ktorý by vláda mohla získať.
„Pre Slovensko by to bola čistá nula. Ministerstvo financií spočítalo, že z ďalších zdrojov, ktoré Európska komisia navrhuje, by sme mohli získať asi sto miliónov eur. Na Slovensku by sme pritom potrebovali na adekvátne kompenzácie 15 – 20 miliárd,“ vysvetľuje štátny tajomník.
Slovensko preto navrhuje, aby sa takto získané peniaze zo zastropovania cien elektriny sústreďovali v spoločnom európskom fonde, z ktorého by ich Brusel adekvátne rozdeľoval medzi členské štáty. Takéto riešenie však nemá v EÚ veľa podporovateľov.
„Je tu lobing veľkých štátov, ktoré znovu naštartovali paroplynové a uhoľné elektrárne a svoju výrobu ešte nestihli predať v minulosti. Tým pádom vytvoria veľké nadvýnosy a tieto krajiny budú mať z toho významné zdroje.“
Z čoho sa teda budú kompenzácie na Slovensku vyplácať? „Navrhujeme čerpanie nevyužitých eurofondov, ale tam sme tiež narazili na odpor iných krajín, ktoré majú čerpanie na vyššej úrovni,“ približuje Karol Galek.
Veľkou témou je aj povinné šetrenie elektriny, ktoré podľa návrhu Európskej komisie má dosiahnuť päť percent v čase špičky a desať percent mimo nej. Ale aj tu je problém, pretože sa podľa štátneho tajomníka môže stať, že niektorí výrobcovia elektriny nebudú ochotní v čase špičky elektrinu dodávať.
Prekvapivo tiež dodáva, že Slovensko plánované šetrenie elektriny splní bez problémov, ale je to negatívna informácia. Prečo – dozviete sa v priloženom videorozhovore Karola Galeka s Evou Mihočkovou. Diskusiu organizuje SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.
