.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Európska komisia avizuje viacero zásadných opatrení, ktoré majú pomôcť v boji s energetickou krízou a prudkým rastom cien elektriny a plynu. Nosným má byť zastropovanie cien elektriny z neplynových elektrární.
„Toto je opatrenie, ktoré by mohlo pomôcť, ale bohužiaľ, jeho súčasné nastavenie neprinesie Slovensku takmer žiadne peniaze na kompenzácie cien elektriny,“ hovorí Karol Galek. „Problém je v tom, že u nás sa 70 percent elektriny vyrobí v Slovenských elektrárňach a táto elektrina je už predaná na rok, dva dopredu, pričom predajná cena bola podstatne nižšia ako súčasné ceny na trhu.“
Elektrina by sa podľa európskeho riešenia mala zastropovať na podstatne vyššej cene, než za akú ju Slovenské elektrárne v minulosti predali. Nevzniká tak žiadny nadvýnos, ktorý by vláda mohla získať.
„Pre Slovensko by to bola čistá nula. Ministerstvo financií spočítalo, že z ďalších zdrojov, ktoré Európska komisia navrhuje, by sme mohli získať asi sto miliónov eur. Na Slovensku by sme pritom potrebovali na adekvátne kompenzácie 15 – 20 miliárd,“ vysvetľuje štátny tajomník.
Slovensko preto navrhuje, aby sa takto získané peniaze zo zastropovania cien elektriny sústreďovali v spoločnom európskom fonde, z ktorého by ich Brusel adekvátne rozdeľoval medzi členské štáty. Takéto riešenie však nemá v EÚ veľa podporovateľov.
„Je tu lobing veľkých štátov, ktoré znovu naštartovali paroplynové a uhoľné elektrárne a svoju výrobu ešte nestihli predať v minulosti. Tým pádom vytvoria veľké nadvýnosy a tieto krajiny budú mať z toho významné zdroje.“
Z čoho sa teda budú kompenzácie na Slovensku vyplácať? „Navrhujeme čerpanie nevyužitých eurofondov, ale tam sme tiež narazili na odpor iných krajín, ktoré majú čerpanie na vyššej úrovni,“ približuje Karol Galek.
Veľkou témou je aj povinné šetrenie elektriny, ktoré podľa návrhu Európskej komisie má dosiahnuť päť percent v čase špičky a desať percent mimo nej. Ale aj tu je problém, pretože sa podľa štátneho tajomníka môže stať, že niektorí výrobcovia elektriny nebudú ochotní v čase špičky elektrinu dodávať.
Prekvapivo tiež dodáva, že Slovensko plánované šetrenie elektriny splní bez problémov, ale je to negatívna informácia. Prečo – dozviete sa v priloženom videorozhovore Karola Galeka s Evou Mihočkovou. Diskusiu organizuje SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.
