>
Zahraničná politika
>
Európske riešenie cien elektriny neprinesie Slovensku žiadne peniaze

Európske riešenie cien elektriny neprinesie Slovensku žiadne peniaze

Eva Mihočková, 26.09.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Francúzske voľby: Vládny pat dostáva do nebezpečných vôd aj európsku politiku

Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.

Geist: Neočakávam zvrátenie zelenej politiky EÚ. Väčšina opatrení už je schválená

Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.

Zahraničná politika v roku 2023: Debata autorov Ročenky

Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Európska komisia avizuje viacero zásadných opatrení, ktoré majú pomôcť v boji s energetickou krízou a prudkým rastom cien elektriny a plynu. Nosným má byť zastropovanie cien elektriny z neplynových elektrární. 

„Toto je opatrenie, ktoré by mohlo pomôcť, ale bohužiaľ, jeho súčasné nastavenie neprinesie Slovensku takmer žiadne peniaze na kompenzácie cien elektriny,“ hovorí Karol Galek. „Problém je v tom, že u nás sa 70 percent elektriny vyrobí v Slovenských elektrárňach a táto elektrina je už predaná na rok, dva dopredu, pričom predajná cena bola podstatne nižšia ako súčasné ceny na trhu.“

Elektrina by sa podľa európskeho riešenia mala zastropovať na podstatne vyššej cene, než za akú ju Slovenské elektrárne v minulosti predali. Nevzniká tak žiadny nadvýnos, ktorý by vláda mohla získať. 

„Pre Slovensko by to bola čistá nula. Ministerstvo financií spočítalo, že z ďalších zdrojov, ktoré Európska komisia navrhuje, by sme mohli získať asi sto miliónov eur. Na Slovensku by sme pritom potrebovali na adekvátne kompenzácie 15 – 20 miliárd,“ vysvetľuje štátny tajomník.

Slovensko preto navrhuje, aby sa takto získané peniaze zo zastropovania cien elektriny sústreďovali v spoločnom európskom fonde, z ktorého by ich Brusel adekvátne rozdeľoval medzi členské štáty. Takéto riešenie však nemá v EÚ veľa podporovateľov. 

„Je tu lobing veľkých štátov, ktoré znovu naštartovali paroplynové a uhoľné elektrárne a svoju výrobu ešte nestihli predať v minulosti. Tým pádom vytvoria veľké nadvýnosy a tieto krajiny budú mať z toho významné zdroje.“

Z čoho sa teda budú kompenzácie na Slovensku vyplácať? „Navrhujeme čerpanie nevyužitých eurofondov, ale tam sme tiež narazili na odpor iných krajín, ktoré majú čerpanie na vyššej úrovni,“ približuje Karol Galek. 

Veľkou témou je aj povinné šetrenie elektriny, ktoré podľa návrhu Európskej komisie má dosiahnuť päť percent v čase špičky a desať percent mimo nej. Ale aj tu je problém, pretože sa podľa štátneho tajomníka môže stať, že niektorí výrobcovia elektriny nebudú ochotní v čase špičky elektrinu dodávať. 

Prekvapivo tiež dodáva, že Slovensko plánované šetrenie elektriny splní bez problémov, ale je to negatívna informácia. Prečo – dozviete sa v priloženom videorozhovore Karola Galeka s Evou Mihočkovou. Diskusiu organizuje SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.