.svg)
Zdroj: Unsplash.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Voľby do Európskeho parlamentu ukázali úzke prepojenie národnej a európskej politiky, hovorí vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Európski voliči posilnili počty euroskeptických a krajne pravicových strán v Európskom parlamente, čo môže mať zásadné dôsledky pre budúce zloženie Európskej komisie a jej politiky.
„Dá sa očakávať, že aj mainstreamové strany budú preberať rétoriku krajnej pravice vo viacerých témach – napríklad v otázkach migrácie. Tam už dnes vidíme posun k prezentovaniu tejto témy ako bezpečnostného problému,“ hovorí R. Geist.
Posilnenie európskej krajnej pravice bude mať vplyv aj na zelené ambície EÚ. Analytik nepredpokladá zásadné zvrátenie politiky Green deal, pretože väčšinu legislatívy už európske inštitúcie prijali. „Očakávam skôr menšie ústupky a väčšiu podporu pre firmy, aby sa dokázali prispôsobiť novým požiadavkám, rsp. príde viac investícií do nabíjacej infraštruktúry a väčšia ochrana pred zahraničnou konkurenciou z Číny a USA.“
Nové zloženie Európskeho parlamentu znamená aj nové vytváranie jednotlivých politických frakcií. Pre strany Smer a Hlas to bude výzva, či ich európski socialisti príjmu späť do svojich radov. Podľa Radovana Geista nie je veľká šanca, že sa to šiestim slovenským europoslancom podarí, pretože Smer má dnes rétoriku krajne pravicových strán.
„Tých šesť mandátov Smeru a Hlasu by zasa nebola až taká výhra pre európskych socialistov. Nemyslím si, že Smer je avantgardou európskej ľavice a vráti sa do jej rodiny. Dnes európski socialisti stavajú svoju vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom v tom zmysle, že v žiadnom prípade nesmú spolupracovať s krajnou pravicou. Ak by teraz oni medzi seba vzali Smer, ktorý je v koalícii s krajnou pravicou a mali kampaň s krajne pravicovými témami, tak by si len podkopali svoju vlastnú pozíciu,“ hovorí Radovan Geist.
Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
