.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Trúsia sa na pracovných poradách sexistické vtipy? Pracujú v úzkom vedení spoločnosti takmer výlučne muži? Dostávajú ženy neprimerane nižšie odmeny ako muži? To všetko skúma rodový audit organizácie, ktorý je bežnou praxou v súkromnej i verejnej sfére v mnohých krajinách EÚ. Slovensko je stále výnimkou, hoci na ministerstve práce a sociálnych vecí sa už pripravovala metodológia výkonu rodových auditov. Prečo je to problém?
Umelá inteligencia môže ohrozovať demokraciu a slobodné voľby. Voliči sa totiž často rozhodujú predovšetkým na základe emócií a práve na tie sa zameriavajú algoritmy sociálnych sietí. „Ak niekto dokáže manipulovať vaše emócie, tak to už nie je slobodná voľba,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Približuje, ako legislatíva môže regulovať umelú inteligenciu.
Predstava strany Právo a spravodlivosť o suverénnej politike voči Bruselu v Poľsku neuspela. Voliči si zvolili proeurópsku alternatívu Donalda Tuska. Politológ Juraj Marušiak vysvetľuje, že očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by teraz bolo naivné a strategické ciele bývalej vlády PiS v zahraničnej politike sú v podstate rovnaké ako pri Občianskej platforme.
Parlamentné voľby v Poľsku prinesú krajine zásadnú politickú zmenu. Víťazom sa stala vládna strana Právo a Spravodlivosť, ale vládu zrejme zostaví opozícia pod vedením Občianskej koalície Donalda Tuska. Šéfredaktor portálu Visegrad Insight Wojciech Przybylski vysvetľuje, ako sa zmení poľská politika.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Ukrajina v posledných rokoch prijímala množstvo reforiem, ktoré ju posúvali bližšie štandardom EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu, ekonomiky i obchodu. Stále je to však krajina, kde pretrvávala vyššia nedôvera voči bankám a obavy z kurzového rizika. „Preto si mnoho ľudí uchovávalo veľa peňazí v hotovosti aj v prípade, že boli úplne legálne,“ vysvetľuje advokát Andrej Leontiev zo spoločnosti Taylor Wessing Slovakia.
Keď sa začala vojna a ľudia museli utekať za hranice do bezpečia, prirodzene si so sebou brali aj čo najviac svojho majetku. Pre väčšinu to znamenalo len pár kusov oblečenia a malú hotovosť na základné prežitie, ale niektorí dorazili na slovenskú hranicu aj doslova s kufrom plným peňazí.
„Väčšia suma sa našla u maloletého dieťaťa. Bolo to 800-tisíc dolárov. Policajti tiež identifikovali osobu, ktorá na viackrát previezla niekoľko miliónov eur,“ hovorí advokát A. Leontiev.
Takáto situácia nemusí byť automaticky nelegálna. Podľa zákona je možné bez obmedzení prevážať cez hranicu hotovosť do 10-tisíc eur. Ak niekto nesie so sebou viac, mal by to oficiálne deklarovať a vysvetliť pôvod peňazí, ako aj účel ich použitia na Slovensku. Mnohí to však nechcú riskovať, najmä, ak ide o nelegálne peniaze.
„Môže sa teda stať, že osoba preváža cez hranicu 100-tisíc eur a neprizná to. Keď ju colník odhalí, povie, že to má z predaja bytu. Ak jej uverí, môže jej udeliť len pokutu 50 eur a nechá ju ísť.“
Existuje však aj druhá možnosť, ktorú by colník mal uprednostniť a ktorá umožní dôkladne preveriť, či ide o legálne alebo špinavé peniaze. Ako sa preukazuje pôvod peňazí v čase, keď na Ukrajine zúri vojna? A prečo je hotovosť v kufri pre mnohých Ukrajincov doslova nevyhnutnosťou pre prežitie na Slovensku? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s advokátom Andrejom Leontievom.
Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
