.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Ukrajina v posledných rokoch prijímala množstvo reforiem, ktoré ju posúvali bližšie štandardom EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu, ekonomiky i obchodu. Stále je to však krajina, kde pretrvávala vyššia nedôvera voči bankám a obavy z kurzového rizika. „Preto si mnoho ľudí uchovávalo veľa peňazí v hotovosti aj v prípade, že boli úplne legálne,“ vysvetľuje advokát Andrej Leontiev zo spoločnosti Taylor Wessing Slovakia.
Keď sa začala vojna a ľudia museli utekať za hranice do bezpečia, prirodzene si so sebou brali aj čo najviac svojho majetku. Pre väčšinu to znamenalo len pár kusov oblečenia a malú hotovosť na základné prežitie, ale niektorí dorazili na slovenskú hranicu aj doslova s kufrom plným peňazí.
„Väčšia suma sa našla u maloletého dieťaťa. Bolo to 800-tisíc dolárov. Policajti tiež identifikovali osobu, ktorá na viackrát previezla niekoľko miliónov eur,“ hovorí advokát A. Leontiev.
Takáto situácia nemusí byť automaticky nelegálna. Podľa zákona je možné bez obmedzení prevážať cez hranicu hotovosť do 10-tisíc eur. Ak niekto nesie so sebou viac, mal by to oficiálne deklarovať a vysvetliť pôvod peňazí, ako aj účel ich použitia na Slovensku. Mnohí to však nechcú riskovať, najmä, ak ide o nelegálne peniaze.
„Môže sa teda stať, že osoba preváža cez hranicu 100-tisíc eur a neprizná to. Keď ju colník odhalí, povie, že to má z predaja bytu. Ak jej uverí, môže jej udeliť len pokutu 50 eur a nechá ju ísť.“
Existuje však aj druhá možnosť, ktorú by colník mal uprednostniť a ktorá umožní dôkladne preveriť, či ide o legálne alebo špinavé peniaze. Ako sa preukazuje pôvod peňazí v čase, keď na Ukrajine zúri vojna? A prečo je hotovosť v kufri pre mnohých Ukrajincov doslova nevyhnutnosťou pre prežitie na Slovensku? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s advokátom Andrejom Leontievom.
Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
