.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.
Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.
Európska komisia schválila Slovensku nový operačný program eurofondov vo výške 13 miliárd eur. Prioritou má byť podpora zaostávajúcich regiónov. Podľa Antona Marcinčina Slovensko nedokáže tieto peniaze zmysluplne vyčerpať. Problémov je viac, ale predovšetkým chýba systém a decentralizácia.
„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?
Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.
Ukrajina v posledných rokoch prijímala množstvo reforiem, ktoré ju posúvali bližšie štandardom EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu, ekonomiky i obchodu. Stále je to však krajina, kde pretrvávala vyššia nedôvera voči bankám a obavy z kurzového rizika. „Preto si mnoho ľudí uchovávalo veľa peňazí v hotovosti aj v prípade, že boli úplne legálne,“ vysvetľuje advokát Andrej Leontiev zo spoločnosti Taylor Wessing Slovakia.
Keď sa začala vojna a ľudia museli utekať za hranice do bezpečia, prirodzene si so sebou brali aj čo najviac svojho majetku. Pre väčšinu to znamenalo len pár kusov oblečenia a malú hotovosť na základné prežitie, ale niektorí dorazili na slovenskú hranicu aj doslova s kufrom plným peňazí.
„Väčšia suma sa našla u maloletého dieťaťa. Bolo to 800-tisíc dolárov. Policajti tiež identifikovali osobu, ktorá na viackrát previezla niekoľko miliónov eur,“ hovorí advokát A. Leontiev.
Takáto situácia nemusí byť automaticky nelegálna. Podľa zákona je možné bez obmedzení prevážať cez hranicu hotovosť do 10-tisíc eur. Ak niekto nesie so sebou viac, mal by to oficiálne deklarovať a vysvetliť pôvod peňazí, ako aj účel ich použitia na Slovensku. Mnohí to však nechcú riskovať, najmä, ak ide o nelegálne peniaze.
„Môže sa teda stať, že osoba preváža cez hranicu 100-tisíc eur a neprizná to. Keď ju colník odhalí, povie, že to má z predaja bytu. Ak jej uverí, môže jej udeliť len pokutu 50 eur a nechá ju ísť.“
Existuje však aj druhá možnosť, ktorú by colník mal uprednostniť a ktorá umožní dôkladne preveriť, či ide o legálne alebo špinavé peniaze. Ako sa preukazuje pôvod peňazí v čase, keď na Ukrajine zúri vojna? A prečo je hotovosť v kufri pre mnohých Ukrajincov doslova nevyhnutnosťou pre prežitie na Slovensku? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s advokátom Andrejom Leontievom.
Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
