.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Ukrajina v posledných rokoch prijímala množstvo reforiem, ktoré ju posúvali bližšie štandardom EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu, ekonomiky i obchodu. Stále je to však krajina, kde pretrvávala vyššia nedôvera voči bankám a obavy z kurzového rizika. „Preto si mnoho ľudí uchovávalo veľa peňazí v hotovosti aj v prípade, že boli úplne legálne,“ vysvetľuje advokát Andrej Leontiev zo spoločnosti Taylor Wessing Slovakia.
Keď sa začala vojna a ľudia museli utekať za hranice do bezpečia, prirodzene si so sebou brali aj čo najviac svojho majetku. Pre väčšinu to znamenalo len pár kusov oblečenia a malú hotovosť na základné prežitie, ale niektorí dorazili na slovenskú hranicu aj doslova s kufrom plným peňazí.
„Väčšia suma sa našla u maloletého dieťaťa. Bolo to 800-tisíc dolárov. Policajti tiež identifikovali osobu, ktorá na viackrát previezla niekoľko miliónov eur,“ hovorí advokát A. Leontiev.
Takáto situácia nemusí byť automaticky nelegálna. Podľa zákona je možné bez obmedzení prevážať cez hranicu hotovosť do 10-tisíc eur. Ak niekto nesie so sebou viac, mal by to oficiálne deklarovať a vysvetliť pôvod peňazí, ako aj účel ich použitia na Slovensku. Mnohí to však nechcú riskovať, najmä, ak ide o nelegálne peniaze.
„Môže sa teda stať, že osoba preváža cez hranicu 100-tisíc eur a neprizná to. Keď ju colník odhalí, povie, že to má z predaja bytu. Ak jej uverí, môže jej udeliť len pokutu 50 eur a nechá ju ísť.“
Existuje však aj druhá možnosť, ktorú by colník mal uprednostniť a ktorá umožní dôkladne preveriť, či ide o legálne alebo špinavé peniaze. Ako sa preukazuje pôvod peňazí v čase, keď na Ukrajine zúri vojna? A prečo je hotovosť v kufri pre mnohých Ukrajincov doslova nevyhnutnosťou pre prežitie na Slovensku? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s advokátom Andrejom Leontievom.
Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
