>
Zahraničná politika
>
Môžu sa stať radikáli nevyhnutnými politickými partnermi?

Môžu sa stať radikáli nevyhnutnými politickými partnermi?

Eva Mihočková, 25.04.2023
Zdroj: Friedrich Ebert Stiftung

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Friedrich Ebert Stiftung vydal štúdiu, ktorá analyzuje príčiny úspechu radikálnych politických síl v európskych krajinách. Z jej zistení vyplýva, že v hlboko rozdelených spoločnostiach sú voliči oveľa náchylnejší obetovať demokraciu a voliť radikálov, ktorí reprezentujú ich hodnotové princípy, o ktoré sa v krajine vedie kultúrna vojna. Najväčší potenciál polarizovať spoločnosť a posilňovať postavenie radikálov majú kultúrne otázky ako sú manželstvá LGBTI osôb, či prístup k migrantom.

„V polarizovanej spoločnosti sa skôr vyvinú silné radikálne strany s kmeňovým elektorátom, ktorý vo voľbách podporuje svojich favoritov nech sa deje, čo sa deje,“ komentuje analytik a vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.

Voliči radikálnych politických strán zároveň neprikladajú veľký význam otázkam právneho štátu. „Neuvedomujú si, že téma ľudských práv je dôležitá aj pre nich. Majú pocit, že práva toho správneho „bieleho človeka“ narodeného v ich krajine nebudú nikdy ohrozené,“ dodáva R. Geist.

EÚ prechádza v posledných rokoch sériou kríz, ktorých následky zhoršujú sociálno-ekonomickú situáciu veľkej časti obyvateľstva. Hoci sa zásadne nezvyšuje počet ľudí ohrozených chudobou, výrazne klesá dostupnosť a kvalita rôznych verejných služieb, ako je zdravotníctvo a školstvo. „Tým pádom narastá počet ľudí žijúcich pod silnejúcim sociálnym tlakom a majú pocit, že nesú neférovo vysoké bremeno transformácie,“ uvádza R. Geist.

Frustrovaní voliči nenachádzajú pochopenie u tradičných mainstreamových politických strán a východisko vidia vo voľbe radikálov. Diskusia o spoločenských problémoch sa presúva na sociálne siete, ktoré ešte viac podporujú polarizáciu a hnev v spoločnosti.

Aký to môže mať vplyv na pokračovanie európskej integrácie a aký vývoj možno očakávať na Slovensku po predčasných parlamentných voľbách sa dozviete v priloženom videorozhovore. Rozhovor organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, Paneurópskou Vysokou školou a mediálnym partnerom Denníkom Sme.