.svg)
Zdroj: Friedrich Ebert StiftungEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Friedrich Ebert Stiftung vydal štúdiu, ktorá analyzuje príčiny úspechu radikálnych politických síl v európskych krajinách. Z jej zistení vyplýva, že v hlboko rozdelených spoločnostiach sú voliči oveľa náchylnejší obetovať demokraciu a voliť radikálov, ktorí reprezentujú ich hodnotové princípy, o ktoré sa v krajine vedie kultúrna vojna. Najväčší potenciál polarizovať spoločnosť a posilňovať postavenie radikálov majú kultúrne otázky ako sú manželstvá LGBTI osôb, či prístup k migrantom.
„V polarizovanej spoločnosti sa skôr vyvinú silné radikálne strany s kmeňovým elektorátom, ktorý vo voľbách podporuje svojich favoritov nech sa deje, čo sa deje,“ komentuje analytik a vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
Voliči radikálnych politických strán zároveň neprikladajú veľký význam otázkam právneho štátu. „Neuvedomujú si, že téma ľudských práv je dôležitá aj pre nich. Majú pocit, že práva toho správneho „bieleho človeka“ narodeného v ich krajine nebudú nikdy ohrozené,“ dodáva R. Geist.
EÚ prechádza v posledných rokoch sériou kríz, ktorých následky zhoršujú sociálno-ekonomickú situáciu veľkej časti obyvateľstva. Hoci sa zásadne nezvyšuje počet ľudí ohrozených chudobou, výrazne klesá dostupnosť a kvalita rôznych verejných služieb, ako je zdravotníctvo a školstvo. „Tým pádom narastá počet ľudí žijúcich pod silnejúcim sociálnym tlakom a majú pocit, že nesú neférovo vysoké bremeno transformácie,“ uvádza R. Geist.
Frustrovaní voliči nenachádzajú pochopenie u tradičných mainstreamových politických strán a východisko vidia vo voľbe radikálov. Diskusia o spoločenských problémoch sa presúva na sociálne siete, ktoré ešte viac podporujú polarizáciu a hnev v spoločnosti.
Aký to môže mať vplyv na pokračovanie európskej integrácie a aký vývoj možno očakávať na Slovensku po predčasných parlamentných voľbách sa dozviete v priloženom videorozhovore. Rozhovor organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, Paneurópskou Vysokou školou a mediálnym partnerom Denníkom Sme.
