.svg)
Zdroj: Friedrich Ebert StiftungEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Slovensku po voľbách hrozí demokratická kontrarevolúcia a priklonenie sa k vojnovému agresorovi Rusku - hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore vysvetľuje, prečo by EÚ so Slovenskom nemala toľko trpezlivosti ako má dnes s Orbánovým Maďarskom a kde ležia korene slovenského antiamerikanizmu.
Friedrich Ebert Stiftung vydal štúdiu, ktorá analyzuje príčiny úspechu radikálnych politických síl v európskych krajinách. Z jej zistení vyplýva, že v hlboko rozdelených spoločnostiach sú voliči oveľa náchylnejší obetovať demokraciu a voliť radikálov, ktorí reprezentujú ich hodnotové princípy, o ktoré sa v krajine vedie kultúrna vojna. Najväčší potenciál polarizovať spoločnosť a posilňovať postavenie radikálov majú kultúrne otázky ako sú manželstvá LGBTI osôb, či prístup k migrantom.
„V polarizovanej spoločnosti sa skôr vyvinú silné radikálne strany s kmeňovým elektorátom, ktorý vo voľbách podporuje svojich favoritov nech sa deje, čo sa deje,“ komentuje analytik a vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
Voliči radikálnych politických strán zároveň neprikladajú veľký význam otázkam právneho štátu. „Neuvedomujú si, že téma ľudských práv je dôležitá aj pre nich. Majú pocit, že práva toho správneho „bieleho človeka“ narodeného v ich krajine nebudú nikdy ohrozené,“ dodáva R. Geist.
EÚ prechádza v posledných rokoch sériou kríz, ktorých následky zhoršujú sociálno-ekonomickú situáciu veľkej časti obyvateľstva. Hoci sa zásadne nezvyšuje počet ľudí ohrozených chudobou, výrazne klesá dostupnosť a kvalita rôznych verejných služieb, ako je zdravotníctvo a školstvo. „Tým pádom narastá počet ľudí žijúcich pod silnejúcim sociálnym tlakom a majú pocit, že nesú neférovo vysoké bremeno transformácie,“ uvádza R. Geist.
Frustrovaní voliči nenachádzajú pochopenie u tradičných mainstreamových politických strán a východisko vidia vo voľbe radikálov. Diskusia o spoločenských problémoch sa presúva na sociálne siete, ktoré ešte viac podporujú polarizáciu a hnev v spoločnosti.
Aký to môže mať vplyv na pokračovanie európskej integrácie a aký vývoj možno očakávať na Slovensku po predčasných parlamentných voľbách sa dozviete v priloženom videorozhovore. Rozhovor organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, Paneurópskou Vysokou školou a mediálnym partnerom Denníkom Sme.
