.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Nemecko čelí dlhodobej kritike za silné zastúpenie ruského plynu v jeho energetickom mixe umocnené snahou dobudovať plynovod Nord Stream 2, ktorá sa napokon nenaplnila. Vojna na Ukrajine úplne prekreslila nemeckú energetickú politiku a krajina sa rozhodla masívne investovať do rozvoja obnoviteľných zdrojov.
V horizonte ôsmich rokov sa takmer celý energetický mix Nemecka má opierať primárne o zelenú energiu vyrobenú zo slnka, vetra, či biomasy. Najväčšia európska ekonomika má ambíciiu stať sa lídrom vo vývoji zelených technológií.
„Nemci nejdú vyhodiť peniaze von oknom. Oni idú investovať do svojej budúcnosti, aby získali technologickú výhodu a dostali sa na čelo vývoja a výroby zelených technológií. Tie potom budú môcť vyvážať do celého sveta. Preto je to aj veľká ekonomická príležitosť,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) v rozhovore pre Zahraničnú politiku SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.
Dodáva, že Európska únia splní v rovnakom horizonte svoj avizovaný cieľ vyrábať 45 percent energie z obnoviteľných zdrojov už len vďaka Nemecku, ak Berlín dokáže naplniť svoj ambiciózny záväzok.
Potenciál nahrádzať ruský plyn zelenými riešeniami má aj Slovensko, ale dostatočne ho nevyužíva. Štartovaciu čiaru má pritom s Nemeckom takmer rovnakú – obe krajiny pred dvoma rokmi vyrábali z obnoviteľných zdrojov menej ako 20 percent energie.
„Slovensko má spolu s Maďarskom a Islandom najlepšie možnosti na rozvoj geotermálnej energie. Je hanbou, že vedľa Košíc je navŕtaný geotermálny zdroj, ktorý však nevieme využívať. Košická tepláreň radšej nahradila spaľovanie uhlia plynom,“ hovorí Martin Hojsík.
Viac o možnostiach využívania obnoviteľných zdrojov v EÚ i špecificky na Slovensku hovorí v priloženom videorozhovore.
