>
Zahraničná politika
>
Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Eva Mihočková, 10.05.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Nemecko čelí dlhodobej kritike za silné zastúpenie ruského plynu v jeho energetickom mixe umocnené snahou dobudovať plynovod Nord Stream 2, ktorá sa napokon nenaplnila. Vojna na Ukrajine úplne prekreslila nemeckú energetickú politiku a krajina sa rozhodla masívne investovať do rozvoja obnoviteľných zdrojov. 

V horizonte ôsmich rokov sa takmer celý energetický mix Nemecka má opierať primárne o zelenú energiu vyrobenú zo slnka, vetra, či biomasy. Najväčšia európska ekonomika má ambíciiu stať sa lídrom vo vývoji zelených technológií. 

„Nemci nejdú vyhodiť peniaze von oknom. Oni idú investovať do svojej budúcnosti, aby získali technologickú výhodu  a dostali sa na čelo vývoja a výroby zelených technológií. Tie potom budú môcť vyvážať do celého sveta. Preto je to aj veľká ekonomická príležitosť,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) v rozhovore pre Zahraničnú politiku SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.

Dodáva, že Európska únia splní v rovnakom horizonte svoj avizovaný cieľ vyrábať 45 percent energie z obnoviteľných zdrojov už len vďaka Nemecku, ak Berlín dokáže naplniť svoj ambiciózny záväzok. 

Potenciál nahrádzať ruský plyn zelenými riešeniami má aj Slovensko, ale dostatočne ho nevyužíva. Štartovaciu čiaru má pritom s Nemeckom takmer rovnakú – obe krajiny pred dvoma rokmi vyrábali z obnoviteľných zdrojov menej ako 20 percent energie. 

„Slovensko má spolu s Maďarskom a Islandom najlepšie možnosti na rozvoj geotermálnej energie. Je hanbou, že vedľa Košíc je navŕtaný geotermálny zdroj, ktorý však nevieme využívať. Košická tepláreň radšej nahradila spaľovanie uhlia plynom,“ hovorí Martin Hojsík. 

Viac o možnostiach využívania obnoviteľných zdrojov v EÚ i špecificky na Slovensku hovorí v priloženom videorozhovore.