>
Zahraničná politika
>
Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Eva Mihočková, 10.05.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

V EÚ kriticky chýba pracovná sila. Aké sú riešenia?

Letiská obmedzujú prevádzku, verejní dopravcovia rušia spoje, nemocnice zatvárajú oddelenia a reštaurácie krachujú. Na Slovensku i v celej EÚ chýba pracovná sila. Kam sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a ako ich pritiahnuť späť? Odpovedá ekonóm Martin Kahanec z inštitútu CELSI.

Hranica a kufre plné peňazí. Prečo Ukrajinci privážajú hotovosť?

Na slovensko-ukrajinskej hranici colníci opakovane riešia Ukrajincov, ktorí na Slovensko privážajú veľkú hotovosť. Objavili sa aj prípady, keď išlo o milióny eur v kufri. Advokát Andrej Leontiev vysvetľuje, kedy sú to špinavé peniaze a kedy životná nevyhnutnosť.

Kvóty na ženy v EÚ – Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo

EÚ prijíma aktuálne niekoľko dôležitých smerníc, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti. Ide o kvóty na ženy, platové rozdiely i domáce násilie. Oľga Pietruchová vysvetľuje, čo to prinesie do praxe a aká je slovenská pozícia.

Boris Johnson skončil. Aká bude Veľká Británia s novým lídrom?

Nový britský premiér alebo premiérka budú menej toxickí vo vzťahu k EÚ a čaká ich ťažká úloha nastaviť nové vzťahy s Bruselom po brexite, hovorí expert na britskú politiku Marek Bičan. Britská pozícia voči Rusku a Ukrajine sa však nezmení.

Spolupráca V4 je zložitá, ale dôležitá v kontexte vojny na Ukrajine

Slovensko preberá od júla predsedníctvo vo Vyšehrádskej skupine a tiež v rámci Slavkovského formátu. Tomáš Strážay vysvetľuje, prečo bude spolupráca V4 najmä praktická a ako by jej potenciál zmenilo členstvo Ukrajiny v EÚ.

Nemecko čelí dlhodobej kritike za silné zastúpenie ruského plynu v jeho energetickom mixe umocnené snahou dobudovať plynovod Nord Stream 2, ktorá sa napokon nenaplnila. Vojna na Ukrajine úplne prekreslila nemeckú energetickú politiku a krajina sa rozhodla masívne investovať do rozvoja obnoviteľných zdrojov. 

V horizonte ôsmich rokov sa takmer celý energetický mix Nemecka má opierať primárne o zelenú energiu vyrobenú zo slnka, vetra, či biomasy. Najväčšia európska ekonomika má ambíciiu stať sa lídrom vo vývoji zelených technológií. 

„Nemci nejdú vyhodiť peniaze von oknom. Oni idú investovať do svojej budúcnosti, aby získali technologickú výhodu  a dostali sa na čelo vývoja a výroby zelených technológií. Tie potom budú môcť vyvážať do celého sveta. Preto je to aj veľká ekonomická príležitosť,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) v rozhovore pre Zahraničnú politiku SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.

Dodáva, že Európska únia splní v rovnakom horizonte svoj avizovaný cieľ vyrábať 45 percent energie z obnoviteľných zdrojov už len vďaka Nemecku, ak Berlín dokáže naplniť svoj ambiciózny záväzok. 

Potenciál nahrádzať ruský plyn zelenými riešeniami má aj Slovensko, ale dostatočne ho nevyužíva. Štartovaciu čiaru má pritom s Nemeckom takmer rovnakú – obe krajiny pred dvoma rokmi vyrábali z obnoviteľných zdrojov menej ako 20 percent energie. 

„Slovensko má spolu s Maďarskom a Islandom najlepšie možnosti na rozvoj geotermálnej energie. Je hanbou, že vedľa Košíc je navŕtaný geotermálny zdroj, ktorý však nevieme využívať. Košická tepláreň radšej nahradila spaľovanie uhlia plynom,“ hovorí Martin Hojsík. 

Viac o možnostiach využívania obnoviteľných zdrojov v EÚ i špecificky na Slovensku hovorí v priloženom videorozhovore.