>
Zahraničná politika
>
Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Eva Mihočková, 10.05.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Summit COP 27: Sklamanie aj úspech chudobných

„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?

Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.

Minister Káčer: Vojna na Ukrajine ovládla VZ OSN. Bolo to až surreálne

„Rusko túto vojnu už prehralo - morálne i politicky,“ hovorí v rozhovore minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer. Približuje, ako bolo cítiť izoláciu Moskvy v zákulisí rokovania VZ OSN a aké to môže mať následky. Otvorene dodáva, že v otázke Ukrajiny cíti európsku jednotu. Možno jednotu mínus jeden…

Čo zmôže EÚ v otázkach práv LGBTI+ ľudí? 

Neexistuje žiadne rozhodnutie európskeho súdu, ktoré by prikazovalo štátu uzákoniť manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Brusel však môže riešiť túto tému v okamihu, keď dochádza k zjavnej diskriminácii queer ľudí, čo dokazuje aj prípad Maďarska. Priekopníkom v ochrane práv LGBTI+ osôb je Európsky parlament.

Európske riešenie cien elektriny neprinesie Slovensku žiadne peniaze

„Chýba nám európska solidarita a spoločný nákup plynu,“ hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Členské štáty sa podľa neho v energetickej kríze starajú primárne každý sám o seba a slovenské návrhy nemajú veľkú podporu. Aké sú možnosti riešenia?

Nemecko čelí dlhodobej kritike za silné zastúpenie ruského plynu v jeho energetickom mixe umocnené snahou dobudovať plynovod Nord Stream 2, ktorá sa napokon nenaplnila. Vojna na Ukrajine úplne prekreslila nemeckú energetickú politiku a krajina sa rozhodla masívne investovať do rozvoja obnoviteľných zdrojov. 

V horizonte ôsmich rokov sa takmer celý energetický mix Nemecka má opierať primárne o zelenú energiu vyrobenú zo slnka, vetra, či biomasy. Najväčšia európska ekonomika má ambíciiu stať sa lídrom vo vývoji zelených technológií. 

„Nemci nejdú vyhodiť peniaze von oknom. Oni idú investovať do svojej budúcnosti, aby získali technologickú výhodu  a dostali sa na čelo vývoja a výroby zelených technológií. Tie potom budú môcť vyvážať do celého sveta. Preto je to aj veľká ekonomická príležitosť,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) v rozhovore pre Zahraničnú politiku SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.

Dodáva, že Európska únia splní v rovnakom horizonte svoj avizovaný cieľ vyrábať 45 percent energie z obnoviteľných zdrojov už len vďaka Nemecku, ak Berlín dokáže naplniť svoj ambiciózny záväzok. 

Potenciál nahrádzať ruský plyn zelenými riešeniami má aj Slovensko, ale dostatočne ho nevyužíva. Štartovaciu čiaru má pritom s Nemeckom takmer rovnakú – obe krajiny pred dvoma rokmi vyrábali z obnoviteľných zdrojov menej ako 20 percent energie. 

„Slovensko má spolu s Maďarskom a Islandom najlepšie možnosti na rozvoj geotermálnej energie. Je hanbou, že vedľa Košíc je navŕtaný geotermálny zdroj, ktorý však nevieme využívať. Košická tepláreň radšej nahradila spaľovanie uhlia plynom,“ hovorí Martin Hojsík. 

Viac o možnostiach využívania obnoviteľných zdrojov v EÚ i špecificky na Slovensku hovorí v priloženom videorozhovore.