>
Zahraničná politika
>
Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Eva Mihočková, 10.05.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Putina môžu zvrhnúť, ale nenahradí ho žiadny demokrat. Problém je putinizmus

Zlomovým bodom vo vojne na Ukrajine môže byť 9. máj. Pre Rusov je to významný Deň víťazstva nad fašizmom a Putin sa potrebuje pochváliť úspechom na Ukrajine. Bližšie súvislosti vojnového konfliktu i Putinovho uvažovania približuje v rozhovore litovský analytik Alvydas Medalinskas.

Nemecko čelí dlhodobej kritike za silné zastúpenie ruského plynu v jeho energetickom mixe umocnené snahou dobudovať plynovod Nord Stream 2, ktorá sa napokon nenaplnila. Vojna na Ukrajine úplne prekreslila nemeckú energetickú politiku a krajina sa rozhodla masívne investovať do rozvoja obnoviteľných zdrojov. 

V horizonte ôsmich rokov sa takmer celý energetický mix Nemecka má opierať primárne o zelenú energiu vyrobenú zo slnka, vetra, či biomasy. Najväčšia európska ekonomika má ambíciiu stať sa lídrom vo vývoji zelených technológií. 

„Nemci nejdú vyhodiť peniaze von oknom. Oni idú investovať do svojej budúcnosti, aby získali technologickú výhodu  a dostali sa na čelo vývoja a výroby zelených technológií. Tie potom budú môcť vyvážať do celého sveta. Preto je to aj veľká ekonomická príležitosť,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) v rozhovore pre Zahraničnú politiku SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.

Dodáva, že Európska únia splní v rovnakom horizonte svoj avizovaný cieľ vyrábať 45 percent energie z obnoviteľných zdrojov už len vďaka Nemecku, ak Berlín dokáže naplniť svoj ambiciózny záväzok. 

Potenciál nahrádzať ruský plyn zelenými riešeniami má aj Slovensko, ale dostatočne ho nevyužíva. Štartovaciu čiaru má pritom s Nemeckom takmer rovnakú – obe krajiny pred dvoma rokmi vyrábali z obnoviteľných zdrojov menej ako 20 percent energie. 

„Slovensko má spolu s Maďarskom a Islandom najlepšie možnosti na rozvoj geotermálnej energie. Je hanbou, že vedľa Košíc je navŕtaný geotermálny zdroj, ktorý však nevieme využívať. Košická tepláreň radšej nahradila spaľovanie uhlia plynom,“ hovorí Martin Hojsík. 

Viac o možnostiach využívania obnoviteľných zdrojov v EÚ i špecificky na Slovensku hovorí v priloženom videorozhovore.