.svg)
Zdroj: Facebook/BundesregierungEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Budúcnosť Green dealu, pomoc Ukrajine aj otázka líderstva v EÚ – to všetko závisí od výsledku budúcoročných volieb v Nemecku. V prieskumoch vedú opoziční kresťanskí demokrati, ale súčasný kancelár a líder sociálnych demokratov Olaf Scholz verí, že situácia sa môže opäť zvrtnúť v poslednej chvíli ako v roku 2021.
„Dnes je najpravdepodobnejšia budúca veľká koalícia CDU-CSU a SPD, ale nie je isté, či to výjde,“ hovorí Jakub Eberle, analytik pražského Ústavu medzinárodných vzťahov. Dodáva, že politická situácia sa mení aj v Nemecku a je čoraz viac rozdrobená. „Voľby sa už vyhrávajú aj so ziskom 20%. Už to nie je ako kedysi, keď kresťanskí demokrati a socialisti mali dohromady 75% – 80% hlasov.“
Podľa prieskumov je dnes na prvom mieste CDU, nasleduje krajne pravicová AfD a na treťom mieste je SPD. Podľa Eberleho však môžu nastať rôzne pohyby a SPD napokon môže získať oveľa lepší výsledok, než sa zdá dnes, pretože nemecká politika sa stala pomerne nepredvídateľnou. „Napríklad z prieskumov SPD vychádza volebný potenciál sociálnych demokratov okolo 50%, hoci v prieskumoch majú 15%. Okrem toho, tieto voľby sa budú rozhodovať okolo päť percentnej hranice, na ktorej sú dnes tri strany. Ich prípadný vstup do parlamentu alebo naopak neúspech môže výrazne ovplyvniť výslednú matematiku pri skladaní koalície.“
Nemecko potrebuje zmeny a reformy, ktoré bude musieť nová vláda nutne realizovať. „Nie je to krajina, ktorá by bola ľahko a rýchlo adaptabilná, ale na rozdiel od iných má potrebné zdroje a schopnosť inovovať. Preto si myslím, že si s tým nejako poradia,“ dodáva analytik.
Zmení sa postoj Nemecka voči zelenej transformácii v EÚ? A akým kancelárom by bol líder kresťanských demokratov Friedrich Merz? Odpovede ponúka Jakub Eberle, analytik pražského Ústavu medzinárodných vzťahov v rozhovore s Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s mediálnym partnerom denníkom Sme.
