.svg)
Zdroj: Facebook/BundesregierungEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Budúcnosť Green dealu, pomoc Ukrajine aj otázka líderstva v EÚ – to všetko závisí od výsledku budúcoročných volieb v Nemecku. V prieskumoch vedú opoziční kresťanskí demokrati, ale súčasný kancelár a líder sociálnych demokratov Olaf Scholz verí, že situácia sa môže opäť zvrtnúť v poslednej chvíli ako v roku 2021.
„Dnes je najpravdepodobnejšia budúca veľká koalícia CDU-CSU a SPD, ale nie je isté, či to výjde,“ hovorí Jakub Eberle, analytik pražského Ústavu medzinárodných vzťahov. Dodáva, že politická situácia sa mení aj v Nemecku a je čoraz viac rozdrobená. „Voľby sa už vyhrávajú aj so ziskom 20%. Už to nie je ako kedysi, keď kresťanskí demokrati a socialisti mali dohromady 75% – 80% hlasov.“
Podľa prieskumov je dnes na prvom mieste CDU, nasleduje krajne pravicová AfD a na treťom mieste je SPD. Podľa Eberleho však môžu nastať rôzne pohyby a SPD napokon môže získať oveľa lepší výsledok, než sa zdá dnes, pretože nemecká politika sa stala pomerne nepredvídateľnou. „Napríklad z prieskumov SPD vychádza volebný potenciál sociálnych demokratov okolo 50%, hoci v prieskumoch majú 15%. Okrem toho, tieto voľby sa budú rozhodovať okolo päť percentnej hranice, na ktorej sú dnes tri strany. Ich prípadný vstup do parlamentu alebo naopak neúspech môže výrazne ovplyvniť výslednú matematiku pri skladaní koalície.“
Nemecko potrebuje zmeny a reformy, ktoré bude musieť nová vláda nutne realizovať. „Nie je to krajina, ktorá by bola ľahko a rýchlo adaptabilná, ale na rozdiel od iných má potrebné zdroje a schopnosť inovovať. Preto si myslím, že si s tým nejako poradia,“ dodáva analytik.
Zmení sa postoj Nemecka voči zelenej transformácii v EÚ? A akým kancelárom by bol líder kresťanských demokratov Friedrich Merz? Odpovede ponúka Jakub Eberle, analytik pražského Ústavu medzinárodných vzťahov v rozhovore s Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s mediálnym partnerom denníkom Sme.
