Zdroj: Bundestag.deEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Nemecká spoločnosť je pred voľbami polarizovaná, ovplyvnená dezinformačnými kampaňami a silnejúcou krajnou pravicou. Do značnej miery je to scenár, ktorý prežíva aj zvyšok Európy. „Nemecká spoločnosť nepodporuje spoluprácu mainstreamových strán s krajne pravicovou AfD. Proti je 59 percent Nemcov,“ hovorí v rozhovore Zuzana Zavadilová z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Prahe.
Napriek jasnému verejnému postoju však líder CDU Friedrich Merz prelomil tabu nemeckej politiky a spojil sa pri jednom hlasovaní v parlamente s AfD. Podľa Zavadilovej to nie je predzvesť povolebnej spolupráce s krajnou pravicou. „Merz je skrátka v úzkych a prekročil červenú čiaru,“ hovorí analytička.
Ako bude vyzerať nová nemecká vláda dnes nie je možné predpovedať. Nedá sa vylúčiť, že voľby prinesú aj prekvapivé výsledky, ako tomu bolo v roku 2021, keď tesne zvíťazili sociálni demokrati z SPD. Najpravdepodobnejšou možnosťou však zostáva víťazstvo CDU/CSU a vznik osvedčenej veľkej koalície s SPD. „Každopádne Nemecko čakajú dlhé a ťažké povolebné rokovania,“ dodáva Zuzana Zavadilová z AMO.
Viac sa dozviete v priloženom rozhovore, ktorý organizuje SFPA, v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a denníkom Sme. Moderuje šéfredaktorka Zahraničnej politiky SFPA Eva Mihočková.