>
Zahraničná politika
>
Nemecké voľby: Tlak zo zahraničia sa stupňuje a prekročené boli aj červené čiary

Nemecké voľby: Tlak zo zahraničia sa stupňuje a prekročené boli aj červené čiary

Eva Mihočková, 11.02.2025
Zdroj: Bundestag.de

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Vstupujeme do éry funkčných koalícií

Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.

Slovenská cesta odklonu od ruských fosílnych palív a úloha V4

EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.

Aká je situácia mimovládneho sektora na Slovensku?

Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.

Ako sa bude deliť rozpočet EÚ za 2 bilióny eur? 

Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?

Slovensko nemôže byť neutrálne po vzore Rakúska. Problémom je geografia

Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.

Nemecká spoločnosť je pred voľbami polarizovaná, ovplyvnená dezinformačnými kampaňami a silnejúcou krajnou pravicou. Do značnej miery je to scenár, ktorý prežíva aj zvyšok Európy. „Nemecká spoločnosť nepodporuje spoluprácu mainstreamových strán s krajne pravicovou AfD. Proti je 59 percent Nemcov,“ hovorí v rozhovore Zuzana Zavadilová z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Prahe. 

Napriek jasnému verejnému postoju však líder CDU Friedrich Merz prelomil tabu nemeckej politiky a spojil sa pri jednom hlasovaní v parlamente s AfD. Podľa Zavadilovej to nie je predzvesť povolebnej spolupráce s krajnou pravicou. „Merz je skrátka v úzkych a prekročil červenú čiaru,“ hovorí analytička. 

Ako bude vyzerať nová nemecká vláda dnes nie je možné predpovedať. Nedá sa vylúčiť, že voľby prinesú aj prekvapivé výsledky, ako tomu bolo v roku 2021, keď tesne zvíťazili sociálni demokrati z SPD. Najpravdepodobnejšou možnosťou však zostáva víťazstvo CDU/CSU a vznik osvedčenej veľkej koalície s SPD. „Každopádne Nemecko čakajú dlhé a ťažké povolebné rokovania,“ dodáva Zuzana Zavadilová z AMO.

Viac sa dozviete v priloženom rozhovore, ktorý organizuje SFPA, v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a denníkom Sme. Moderuje šéfredaktorka Zahraničnej politiky SFPA Eva Mihočková.