>
Zahraničná politika
>
Nemeckí zelení a liberáli prenesú svoje témy aj do európskej politiky

Nemeckí zelení a liberáli prenesú svoje témy aj do európskej politiky

Eva Mihočková, 10.10.2021

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Ťažké rokovania

V Berlíne pokračujú rokovania o zostavení novej nemeckej vlády. Je isté, že v nej budú sedieť Zelení a Liberáli (FDP). Ich dohoda sa zrodila už tesne po voľbách. Na sformovanie koalície však potrebujú aj tretieho partnera a začiatkom októbra to vyzeralo tak, že sa ním stanú sociálni demokrati (SPD). Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí na MZV SR Tomáš Kozák však hovorí, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. 

“Rokovania nie sú ľahké. Aj v minulosti sa stávalo, že keď už sa zdalo, že koalícia je hotová, nakoniec sa všetko otočilo. Takže dajme si čas a Nemcom tiež,” hovorí T. Kozák pre Zahraničnú politiku. 

Už dnes je však možné s istotou povedať, že v novej nemeckej vláde budú sedieť Zelení a Liberáli, ktorí majú na mnohé otázky opačné názory. Prejavilo sa to už pri náklonnosti k výberu tretieho koaličného partnera, kde Zelení tradične preferovali sociálnych demokratov, s ktorými ich spája pohľad od stredu do ľava. Liberáli by sa zasa komfortnejšie cítili v koalícii s pravicovými kresťanskými demokratmi CDÚ-CSÚ, kde by mali viac prienikov napríklad v otázke daní. 

Zelení vs. Liberáli

Preto sa analytici obávajú, že prítomnosť Zelených a Liberálov v jednej koalícii môže byť zárodkom budúcich konfliktov a menšej akcieschopnosti. Nemajú rovnaké názory ani na kľúčovú tému nemeckých volieb i európskej politiky, ktorou je boj proti klimatickým zmenám. Kým Zelení tlačia na štátnu reguláciu a čo najskorší zákaz výroby klasických spaľovacích motorov, Liberáli by radšej prenechali tento proces na prirodzený vývoj na trhu. Výsledok ich ideového súboja ovplyvní aj EÚ. 

“Pre Zelených je hlavnou témou ekológia a udržateľná spoločnosť. FDP sú známi svojou daňovou politikou a mimoriadne prísnou fiškálnou politikou na úrovni EÚ. Tieto oblasti zadefinujú nemeckú politiku a prenesie sa to aj na úroveň EÚ,” hovorí Tomáš Kozák. 

Na druhej strane stojí historická skúsenosť, že nemecká vláda dokáže byť funkčná a efektívna aj v prípade koalície strán na opačných stranách politického spektra. Aj Angela Merkelová úspešne viedla koalíciu pravicovej CDÚ-CSÚ a ľavicovej SPD. Dôležitou však bude úloha a autorita nového kancelára, ktorého zodpovednosťou bude pomáhať dosiahnuť koaličné kompromisy. Angela Merkelová bola v tomto umení mimoriadne úspešná. Otázkou je, ako sa ho zhostí nový nemecký kancelár.

Zabudnutá V4?

Odchádzajúca nemecká kancelárka pochádzala z Východného Nemecka a dôverne poznala komunistický režim. Preto mala ako vrcholová politička určité pochopenie pre vývoj v postkomunistických krajinách. S jej odchodom dochádza v Nemecku ku generačnej obmene politikov a s tou by sa mohlo vytratiť aj toto pochopenie pre špecifiká vývoja v nových členských štátoch. 

“Zachytil som takéto vyjadrenia analytikov. Nie je to v záujme nikoho. Celé je to o tom, či vy ako krajina, dokážete s partnermi ako je Nemecko identifikovať spoločnú tému a nájsť prieniky, ktoré pomôžu obom stranám a potom tieto nápady preniesť na európsku pôdu. Je to obojstranná cesta,” komentuje tieto obavy T. Kozák. 

S novým nemeckým kancelárom sa zmení aj dynamika vzťahov a mocenské siločiary v EÚ. Prejaviť by sa to mohlo aj na fungovaní francúzsko-nemeckého motora európskeho vývoja. Angela Merkelová mala pomerne blízky vzťah s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý s ňou konzultoval niektoré svoje zásadné vízie v európskej politike. 

Teraz pozorovatelia očakávajú, že francúzsky prezident sa môže snažiť získať dominantné slovo v európskej politike a nemecká časť motora by ustúpila tej francúzskej. “Použijem prirovnanie s automobilom. Motor je dôležitý, ale aby auto fungovalo, musí mať aj iné časti a to sú členské štáty EÚ. Európa nefunguje tak, či má niekto na vrch alebo nie. EÚ je o tom, či členský štát dokáže svoj návrh predstaviť tak, aby bol v záujme celej EÚ,” dodáva T. Kozák.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii