.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Ťažké rokovania
V Berlíne pokračujú rokovania o zostavení novej nemeckej vlády. Je isté, že v nej budú sedieť Zelení a Liberáli (FDP). Ich dohoda sa zrodila už tesne po voľbách. Na sformovanie koalície však potrebujú aj tretieho partnera a začiatkom októbra to vyzeralo tak, že sa ním stanú sociálni demokrati (SPD). Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí na MZV SR Tomáš Kozák však hovorí, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.
“Rokovania nie sú ľahké. Aj v minulosti sa stávalo, že keď už sa zdalo, že koalícia je hotová, nakoniec sa všetko otočilo. Takže dajme si čas a Nemcom tiež,” hovorí T. Kozák pre Zahraničnú politiku.
Už dnes je však možné s istotou povedať, že v novej nemeckej vláde budú sedieť Zelení a Liberáli, ktorí majú na mnohé otázky opačné názory. Prejavilo sa to už pri náklonnosti k výberu tretieho koaličného partnera, kde Zelení tradične preferovali sociálnych demokratov, s ktorými ich spája pohľad od stredu do ľava. Liberáli by sa zasa komfortnejšie cítili v koalícii s pravicovými kresťanskými demokratmi CDÚ-CSÚ, kde by mali viac prienikov napríklad v otázke daní.
Zelení vs. Liberáli
Preto sa analytici obávajú, že prítomnosť Zelených a Liberálov v jednej koalícii môže byť zárodkom budúcich konfliktov a menšej akcieschopnosti. Nemajú rovnaké názory ani na kľúčovú tému nemeckých volieb i európskej politiky, ktorou je boj proti klimatickým zmenám. Kým Zelení tlačia na štátnu reguláciu a čo najskorší zákaz výroby klasických spaľovacích motorov, Liberáli by radšej prenechali tento proces na prirodzený vývoj na trhu. Výsledok ich ideového súboja ovplyvní aj EÚ.
“Pre Zelených je hlavnou témou ekológia a udržateľná spoločnosť. FDP sú známi svojou daňovou politikou a mimoriadne prísnou fiškálnou politikou na úrovni EÚ. Tieto oblasti zadefinujú nemeckú politiku a prenesie sa to aj na úroveň EÚ,” hovorí Tomáš Kozák.
Na druhej strane stojí historická skúsenosť, že nemecká vláda dokáže byť funkčná a efektívna aj v prípade koalície strán na opačných stranách politického spektra. Aj Angela Merkelová úspešne viedla koalíciu pravicovej CDÚ-CSÚ a ľavicovej SPD. Dôležitou však bude úloha a autorita nového kancelára, ktorého zodpovednosťou bude pomáhať dosiahnuť koaličné kompromisy. Angela Merkelová bola v tomto umení mimoriadne úspešná. Otázkou je, ako sa ho zhostí nový nemecký kancelár.
Zabudnutá V4?
Odchádzajúca nemecká kancelárka pochádzala z Východného Nemecka a dôverne poznala komunistický režim. Preto mala ako vrcholová politička určité pochopenie pre vývoj v postkomunistických krajinách. S jej odchodom dochádza v Nemecku ku generačnej obmene politikov a s tou by sa mohlo vytratiť aj toto pochopenie pre špecifiká vývoja v nových členských štátoch.
“Zachytil som takéto vyjadrenia analytikov. Nie je to v záujme nikoho. Celé je to o tom, či vy ako krajina, dokážete s partnermi ako je Nemecko identifikovať spoločnú tému a nájsť prieniky, ktoré pomôžu obom stranám a potom tieto nápady preniesť na európsku pôdu. Je to obojstranná cesta,” komentuje tieto obavy T. Kozák.
S novým nemeckým kancelárom sa zmení aj dynamika vzťahov a mocenské siločiary v EÚ. Prejaviť by sa to mohlo aj na fungovaní francúzsko-nemeckého motora európskeho vývoja. Angela Merkelová mala pomerne blízky vzťah s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý s ňou konzultoval niektoré svoje zásadné vízie v európskej politike.
Teraz pozorovatelia očakávajú, že francúzsky prezident sa môže snažiť získať dominantné slovo v európskej politike a nemecká časť motora by ustúpila tej francúzskej. “Použijem prirovnanie s automobilom. Motor je dôležitý, ale aby auto fungovalo, musí mať aj iné časti a to sú členské štáty EÚ. Európa nefunguje tak, či má niekto na vrch alebo nie. EÚ je o tom, či členský štát dokáže svoj návrh predstaviť tak, aby bol v záujme celej EÚ,” dodáva T. Kozák.
