>
Zahraničná politika
>
Nemeckí zelení a liberáli prenesú svoje témy aj do európskej politiky

Nemeckí zelení a liberáli prenesú svoje témy aj do európskej politiky

Eva Mihočková, 10.10.2021

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Drsné podmienky hranice s Ukrajinou niektorých policajtov Frontexu prekvapili

Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.

Ako drony menia pravidlá hry na hranici (i v biznise)

Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

Môžu sa stať radikáli nevyhnutnými politickými partnermi?

Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.

Aký bol rok 2022 podľa autorov Ročenky zahraničnej politiky?

Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.

Zahraničná politika je v zajatí domácich udalostí

Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?

Ťažké rokovania

V Berlíne pokračujú rokovania o zostavení novej nemeckej vlády. Je isté, že v nej budú sedieť Zelení a Liberáli (FDP). Ich dohoda sa zrodila už tesne po voľbách. Na sformovanie koalície však potrebujú aj tretieho partnera a začiatkom októbra to vyzeralo tak, že sa ním stanú sociálni demokrati (SPD). Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí na MZV SR Tomáš Kozák však hovorí, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. 

“Rokovania nie sú ľahké. Aj v minulosti sa stávalo, že keď už sa zdalo, že koalícia je hotová, nakoniec sa všetko otočilo. Takže dajme si čas a Nemcom tiež,” hovorí T. Kozák pre Zahraničnú politiku. 

Už dnes je však možné s istotou povedať, že v novej nemeckej vláde budú sedieť Zelení a Liberáli, ktorí majú na mnohé otázky opačné názory. Prejavilo sa to už pri náklonnosti k výberu tretieho koaličného partnera, kde Zelení tradične preferovali sociálnych demokratov, s ktorými ich spája pohľad od stredu do ľava. Liberáli by sa zasa komfortnejšie cítili v koalícii s pravicovými kresťanskými demokratmi CDÚ-CSÚ, kde by mali viac prienikov napríklad v otázke daní. 

Zelení vs. Liberáli

Preto sa analytici obávajú, že prítomnosť Zelených a Liberálov v jednej koalícii môže byť zárodkom budúcich konfliktov a menšej akcieschopnosti. Nemajú rovnaké názory ani na kľúčovú tému nemeckých volieb i európskej politiky, ktorou je boj proti klimatickým zmenám. Kým Zelení tlačia na štátnu reguláciu a čo najskorší zákaz výroby klasických spaľovacích motorov, Liberáli by radšej prenechali tento proces na prirodzený vývoj na trhu. Výsledok ich ideového súboja ovplyvní aj EÚ. 

“Pre Zelených je hlavnou témou ekológia a udržateľná spoločnosť. FDP sú známi svojou daňovou politikou a mimoriadne prísnou fiškálnou politikou na úrovni EÚ. Tieto oblasti zadefinujú nemeckú politiku a prenesie sa to aj na úroveň EÚ,” hovorí Tomáš Kozák. 

Na druhej strane stojí historická skúsenosť, že nemecká vláda dokáže byť funkčná a efektívna aj v prípade koalície strán na opačných stranách politického spektra. Aj Angela Merkelová úspešne viedla koalíciu pravicovej CDÚ-CSÚ a ľavicovej SPD. Dôležitou však bude úloha a autorita nového kancelára, ktorého zodpovednosťou bude pomáhať dosiahnuť koaličné kompromisy. Angela Merkelová bola v tomto umení mimoriadne úspešná. Otázkou je, ako sa ho zhostí nový nemecký kancelár.

Zabudnutá V4?

Odchádzajúca nemecká kancelárka pochádzala z Východného Nemecka a dôverne poznala komunistický režim. Preto mala ako vrcholová politička určité pochopenie pre vývoj v postkomunistických krajinách. S jej odchodom dochádza v Nemecku ku generačnej obmene politikov a s tou by sa mohlo vytratiť aj toto pochopenie pre špecifiká vývoja v nových členských štátoch. 

“Zachytil som takéto vyjadrenia analytikov. Nie je to v záujme nikoho. Celé je to o tom, či vy ako krajina, dokážete s partnermi ako je Nemecko identifikovať spoločnú tému a nájsť prieniky, ktoré pomôžu obom stranám a potom tieto nápady preniesť na európsku pôdu. Je to obojstranná cesta,” komentuje tieto obavy T. Kozák. 

S novým nemeckým kancelárom sa zmení aj dynamika vzťahov a mocenské siločiary v EÚ. Prejaviť by sa to mohlo aj na fungovaní francúzsko-nemeckého motora európskeho vývoja. Angela Merkelová mala pomerne blízky vzťah s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý s ňou konzultoval niektoré svoje zásadné vízie v európskej politike. 

Teraz pozorovatelia očakávajú, že francúzsky prezident sa môže snažiť získať dominantné slovo v európskej politike a nemecká časť motora by ustúpila tej francúzskej. “Použijem prirovnanie s automobilom. Motor je dôležitý, ale aby auto fungovalo, musí mať aj iné časti a to sú členské štáty EÚ. Európa nefunguje tak, či má niekto na vrch alebo nie. EÚ je o tom, či členský štát dokáže svoj návrh predstaviť tak, aby bol v záujme celej EÚ,” dodáva T. Kozák.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii