.svg)
Zdroj: Bundestag.deEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
V Nemecku sa skončili voľby, ktoré mali historicky vysokú účasť 84% a víťazom sa stali kresťanskí demokrati CDU/CSU. Výrazne si však polepšila aj krajná pravica AfD, ktorá skončila na druhom mieste a krajná ľavica Die Linke, ktorá fungovala ako protestná strana najmä mladých ľudí, ktorí odmietajú krajnú pravicu. Sociálna demokracia SPD utrpela trpkú porážku a zrejme stojí pred veľkými vnútornými zmenami.
„Zrejme bude možné vytvoriť dvojkoalíciu CDU/CSU a SPD, pričom Zelení zostanú v opozícii. Je to dobré pre budúcu stabilitu koalície, ktorá aj tak nebude jednoduchá,“ hovorí v rozhovore Zuzana Lizcová, vedúca katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej Univerzity v Prahe.
Dodáva, že sú to strany, ktoré spolu už vládli a sú zvyknuté robiť spolu kompromisy, ale v posledných rokoch prešli vývojom a navzájom sa viac vzdialili. CDU/CSU sa posunula viac doprava, čo ešte umocnil konzervatívec Friedrich Merz. „Jeho postoje najmä v migračnej a hospodárskej politike môžu byť problematické pre sociálnych demokratov,“ hovorí Z. Lizcová.
Kľúčové bude najmä to, ako sa novej vláde podarí zvládnuť tému migrácie. Podľa analytičky nie je vylúčený ani čierny scenár, ktorý predpovedá šéfka krajne pravicovej AfD Alice Weidlová – tvrdí, že nová vláda stroskotá práve na téme migrácie a následné voľby už vyhrá AfD.
Friedrich Merz sľuboval v kampani veľa zmien, ktoré však môžu byť problematické uskutočniť v praxi. „Napríklad trvalé uzavretie hraníc by bolo v rozpore s európskymi zmluvami a hlavne Nemecko na to nemá personálne a technické kapacity,“ približuje Z. Lizcová.
Veľkou výzvou bude aj riešenie dlhovej brzdy, ktorá je podľa mnohých expertov dôvodom, prečo má Nemecko vysoký investičný dlh v infraštruktúre a nevie nájsť zdroje na rozvoj inovácií, digitalizácie i obrany.
Rozhovor so Zuzanou Lizcovou moderuje Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika a organizuje ho SFPA, v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a denníkom Sme.
