>
Zahraničná politika
>
Nemôžeme sa s Moskvou dohodnúť poza chrbát Ukrajincov

Nemôžeme sa s Moskvou dohodnúť poza chrbát Ukrajincov

Eva Mihočková, 12.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Washington tvrdí, že ruský útok na Ukrajinu môže prísť kedykoľvek a svojich občanov na Ukrajine rovnako varuje aj Veľká Británia a ďalšie európske štáty. „Situácia na rusko-ukrajinských hraniciach je extrémne vážna,“ hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Bilčík (Spolu-občianska demokracia).

Odhady ďalšieho kroku Vladimíra Putina sa však rôznia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred pár dňami vyhlásil, že bezprostredný konflikt sa dá odvrátiť rokovaniami o nastavení „novej rovnováhy“ medzi Západom a Ruskom. 

Zmierlivú retóriku si osvojil aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý sa spolieha na tzv. „dvojitú stratégiu“ politiky voči Rusku, ktorá sa opiera o rokovania s Moskvou a zároveň jednotný postoj Západu v otázke zavedenia tvrdých sankcií v prípade ruskej agresie.

„Európske názory sú veľmi rôznorodé. Inak aktuálnu hrozbu vnímajú v Estónsku alebo Poľsku a inak v Nemecku. Pokiaľ Rusi cítia, že v Európe nie je jednota, tak to budú využívať, pokiaľ sa to len dá,“ hovorí V. Bilčík. Dodáva, že dnes nikto presne nevie, čo sa môže stať v najbližších dňoch. Je však v životnom záujme Slovenska zabrániť konfliktu a chrániť územnú integritu Ukrajiny.

Nesplniteľné požiadavky

Moskva uvádza, že nechce vojnu, ale chce so Západom rokovať o svojich predstavách bezpečnostnej architektúry Európy, ktorá neohrozuje Rusko. Na stôl však kladie požiadavky, ktoré sa priamo týkajú zahraničnej a bezpečnostnej politiky nezávislých štátov ako je Ukrajina a východní členovia NATO, čo je pre Západ neakceptovateľné.

„Všetci vieme, že ruské požiadavky voči NATO sú nesplniteľné, vrátane Moskvy. Vladimír Putin ich predkladá, pretože je to súčasť jeho stratégie. Rokovať s ním musíme, aby sme pochopili, o čo mu ide a kde by sme sa vedeli stretnúť v našich predstavách. V rokovaniach však treba mať jasné červené línie,“ zdôrazňuje europoslanec Bilčík. 

Jednou z červených čiar musí byť podľa Bilčíka rešpektovanie nezávislosti Ukrajiny, o ktorej nie je možné sa dohodnúť poza jej chrbát. 

„Za Putinovými snahami treba vidieť viacero vecí vrátane upevnenia pozícií na domácej sfére. Ešte v 90. rokoch sme mali s Ruskom spoločné cvičenia a vzájomná spolupráca vyzerala úplne inak. Dnes Rusko vníma Západ nepriateľsky a chce posilňovať svoj vplyv za hranicami. Reálne rozleptáva každý štát, ktorý má ambíciu vytrhnúť sa z ruského vplyvu. Robí to v Gruzínsku, v Moldavsku, aj na Ukajine,“ dodáva europoslanec. 

Viac o tom, ako by Európa mala reagovať na ruské ambície a ako by mali byť nastavené naozaj účinné sankcie v prípade vojenskej invázie na Ukrajinu sa dozviete v priloženom videorozhovore s Vladimírom Bilčíkom. Diskusiu zorganizovala SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.