>
Zahraničná politika
>
Nemôžeme sa s Moskvou dohodnúť poza chrbát Ukrajincov

Nemôžeme sa s Moskvou dohodnúť poza chrbát Ukrajincov

Eva Mihočková, 12.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Prečo v Nemecku narastá krajná pravica

Radikálna strana AfD získala v septembri v nemeckom Sasku-Anhaltsku 44%, čo je najväčšie víťazstvo krajnej pravice v nemeckých krajinských voľbách od konca II. svetovej vojny. Politici i komentátori hovoria o zásadnom bode zlomu a nutných zmenách vo vládnej politike. Tému analyzuje politológ Robert Žanony.

Vojna sa zmenila na biznis. Čo by bol game changer?

Konflikty na Ukrajine i Blízkom Východe ukazujú novú tvár vojny, ktorá je čoraz viac závislá na súkromných firmách. Pomer vojakov a súkromných kontraktorov v amerických vojnách na Blízkom Východe sa posunul od 100:1 k pomeru 1:1. Realitu vysvetľuje profesor Jozef Bátora.

Vojna na Blízkom Východe – ľahšie je vyhrať ako zmeniť systém

Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?

Ako zvýšiť ekonomický rast Slovenska

Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.

Vstupujeme do éry funkčných koalícií

Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.

Washington tvrdí, že ruský útok na Ukrajinu môže prísť kedykoľvek a svojich občanov na Ukrajine rovnako varuje aj Veľká Británia a ďalšie európske štáty. „Situácia na rusko-ukrajinských hraniciach je extrémne vážna,“ hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Bilčík (Spolu-občianska demokracia).

Odhady ďalšieho kroku Vladimíra Putina sa však rôznia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred pár dňami vyhlásil, že bezprostredný konflikt sa dá odvrátiť rokovaniami o nastavení „novej rovnováhy“ medzi Západom a Ruskom. 

Zmierlivú retóriku si osvojil aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý sa spolieha na tzv. „dvojitú stratégiu“ politiky voči Rusku, ktorá sa opiera o rokovania s Moskvou a zároveň jednotný postoj Západu v otázke zavedenia tvrdých sankcií v prípade ruskej agresie.

„Európske názory sú veľmi rôznorodé. Inak aktuálnu hrozbu vnímajú v Estónsku alebo Poľsku a inak v Nemecku. Pokiaľ Rusi cítia, že v Európe nie je jednota, tak to budú využívať, pokiaľ sa to len dá,“ hovorí V. Bilčík. Dodáva, že dnes nikto presne nevie, čo sa môže stať v najbližších dňoch. Je však v životnom záujme Slovenska zabrániť konfliktu a chrániť územnú integritu Ukrajiny.

Nesplniteľné požiadavky

Moskva uvádza, že nechce vojnu, ale chce so Západom rokovať o svojich predstavách bezpečnostnej architektúry Európy, ktorá neohrozuje Rusko. Na stôl však kladie požiadavky, ktoré sa priamo týkajú zahraničnej a bezpečnostnej politiky nezávislých štátov ako je Ukrajina a východní členovia NATO, čo je pre Západ neakceptovateľné.

„Všetci vieme, že ruské požiadavky voči NATO sú nesplniteľné, vrátane Moskvy. Vladimír Putin ich predkladá, pretože je to súčasť jeho stratégie. Rokovať s ním musíme, aby sme pochopili, o čo mu ide a kde by sme sa vedeli stretnúť v našich predstavách. V rokovaniach však treba mať jasné červené línie,“ zdôrazňuje europoslanec Bilčík. 

Jednou z červených čiar musí byť podľa Bilčíka rešpektovanie nezávislosti Ukrajiny, o ktorej nie je možné sa dohodnúť poza jej chrbát. 

„Za Putinovými snahami treba vidieť viacero vecí vrátane upevnenia pozícií na domácej sfére. Ešte v 90. rokoch sme mali s Ruskom spoločné cvičenia a vzájomná spolupráca vyzerala úplne inak. Dnes Rusko vníma Západ nepriateľsky a chce posilňovať svoj vplyv za hranicami. Reálne rozleptáva každý štát, ktorý má ambíciu vytrhnúť sa z ruského vplyvu. Robí to v Gruzínsku, v Moldavsku, aj na Ukajine,“ dodáva europoslanec. 

Viac o tom, ako by Európa mala reagovať na ruské ambície a ako by mali byť nastavené naozaj účinné sankcie v prípade vojenskej invázie na Ukrajinu sa dozviete v priloženom videorozhovore s Vladimírom Bilčíkom. Diskusiu zorganizovala SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.