Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.
Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?
Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.
Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.
Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.
Washington tvrdí, že ruský útok na Ukrajinu môže prísť kedykoľvek a svojich občanov na Ukrajine rovnako varuje aj Veľká Británia a ďalšie európske štáty. „Situácia na rusko-ukrajinských hraniciach je extrémne vážna,“ hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Bilčík (Spolu-občianska demokracia).
Odhady ďalšieho kroku Vladimíra Putina sa však rôznia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred pár dňami vyhlásil, že bezprostredný konflikt sa dá odvrátiť rokovaniami o nastavení „novej rovnováhy“ medzi Západom a Ruskom.
Zmierlivú retóriku si osvojil aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý sa spolieha na tzv. „dvojitú stratégiu“ politiky voči Rusku, ktorá sa opiera o rokovania s Moskvou a zároveň jednotný postoj Západu v otázke zavedenia tvrdých sankcií v prípade ruskej agresie.
„Európske názory sú veľmi rôznorodé. Inak aktuálnu hrozbu vnímajú v Estónsku alebo Poľsku a inak v Nemecku. Pokiaľ Rusi cítia, že v Európe nie je jednota, tak to budú využívať, pokiaľ sa to len dá,“ hovorí V. Bilčík. Dodáva, že dnes nikto presne nevie, čo sa môže stať v najbližších dňoch. Je však v životnom záujme Slovenska zabrániť konfliktu a chrániť územnú integritu Ukrajiny.
Nesplniteľné požiadavky
Moskva uvádza, že nechce vojnu, ale chce so Západom rokovať o svojich predstavách bezpečnostnej architektúry Európy, ktorá neohrozuje Rusko. Na stôl však kladie požiadavky, ktoré sa priamo týkajú zahraničnej a bezpečnostnej politiky nezávislých štátov ako je Ukrajina a východní členovia NATO, čo je pre Západ neakceptovateľné.
„Všetci vieme, že ruské požiadavky voči NATO sú nesplniteľné, vrátane Moskvy. Vladimír Putin ich predkladá, pretože je to súčasť jeho stratégie. Rokovať s ním musíme, aby sme pochopili, o čo mu ide a kde by sme sa vedeli stretnúť v našich predstavách. V rokovaniach však treba mať jasné červené línie,“ zdôrazňuje europoslanec Bilčík.
Jednou z červených čiar musí byť podľa Bilčíka rešpektovanie nezávislosti Ukrajiny, o ktorej nie je možné sa dohodnúť poza jej chrbát.
„Za Putinovými snahami treba vidieť viacero vecí vrátane upevnenia pozícií na domácej sfére. Ešte v 90. rokoch sme mali s Ruskom spoločné cvičenia a vzájomná spolupráca vyzerala úplne inak. Dnes Rusko vníma Západ nepriateľsky a chce posilňovať svoj vplyv za hranicami. Reálne rozleptáva každý štát, ktorý má ambíciu vytrhnúť sa z ruského vplyvu. Robí to v Gruzínsku, v Moldavsku, aj na Ukajine,“ dodáva europoslanec.
Viac o tom, ako by Európa mala reagovať na ruské ambície a ako by mali byť nastavené naozaj účinné sankcie v prípade vojenskej invázie na Ukrajinu sa dozviete v priloženom videorozhovore s Vladimírom Bilčíkom. Diskusiu zorganizovala SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.