>
Zahraničná politika
>
Nemôžeme sa s Moskvou dohodnúť poza chrbát Ukrajincov

Nemôžeme sa s Moskvou dohodnúť poza chrbát Ukrajincov

Eva Mihočková, 12.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Zahraničná politika v roku 2023: Debata autorov Ročenky

Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Washington tvrdí, že ruský útok na Ukrajinu môže prísť kedykoľvek a svojich občanov na Ukrajine rovnako varuje aj Veľká Británia a ďalšie európske štáty. „Situácia na rusko-ukrajinských hraniciach je extrémne vážna,“ hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Bilčík (Spolu-občianska demokracia).

Odhady ďalšieho kroku Vladimíra Putina sa však rôznia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred pár dňami vyhlásil, že bezprostredný konflikt sa dá odvrátiť rokovaniami o nastavení „novej rovnováhy“ medzi Západom a Ruskom. 

Zmierlivú retóriku si osvojil aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý sa spolieha na tzv. „dvojitú stratégiu“ politiky voči Rusku, ktorá sa opiera o rokovania s Moskvou a zároveň jednotný postoj Západu v otázke zavedenia tvrdých sankcií v prípade ruskej agresie.

„Európske názory sú veľmi rôznorodé. Inak aktuálnu hrozbu vnímajú v Estónsku alebo Poľsku a inak v Nemecku. Pokiaľ Rusi cítia, že v Európe nie je jednota, tak to budú využívať, pokiaľ sa to len dá,“ hovorí V. Bilčík. Dodáva, že dnes nikto presne nevie, čo sa môže stať v najbližších dňoch. Je však v životnom záujme Slovenska zabrániť konfliktu a chrániť územnú integritu Ukrajiny.

Nesplniteľné požiadavky

Moskva uvádza, že nechce vojnu, ale chce so Západom rokovať o svojich predstavách bezpečnostnej architektúry Európy, ktorá neohrozuje Rusko. Na stôl však kladie požiadavky, ktoré sa priamo týkajú zahraničnej a bezpečnostnej politiky nezávislých štátov ako je Ukrajina a východní členovia NATO, čo je pre Západ neakceptovateľné.

„Všetci vieme, že ruské požiadavky voči NATO sú nesplniteľné, vrátane Moskvy. Vladimír Putin ich predkladá, pretože je to súčasť jeho stratégie. Rokovať s ním musíme, aby sme pochopili, o čo mu ide a kde by sme sa vedeli stretnúť v našich predstavách. V rokovaniach však treba mať jasné červené línie,“ zdôrazňuje europoslanec Bilčík. 

Jednou z červených čiar musí byť podľa Bilčíka rešpektovanie nezávislosti Ukrajiny, o ktorej nie je možné sa dohodnúť poza jej chrbát. 

„Za Putinovými snahami treba vidieť viacero vecí vrátane upevnenia pozícií na domácej sfére. Ešte v 90. rokoch sme mali s Ruskom spoločné cvičenia a vzájomná spolupráca vyzerala úplne inak. Dnes Rusko vníma Západ nepriateľsky a chce posilňovať svoj vplyv za hranicami. Reálne rozleptáva každý štát, ktorý má ambíciu vytrhnúť sa z ruského vplyvu. Robí to v Gruzínsku, v Moldavsku, aj na Ukajine,“ dodáva europoslanec. 

Viac o tom, ako by Európa mala reagovať na ruské ambície a ako by mali byť nastavené naozaj účinné sankcie v prípade vojenskej invázie na Ukrajinu sa dozviete v priloženom videorozhovore s Vladimírom Bilčíkom. Diskusiu zorganizovala SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.