>
Zahraničná politika
>
Nemôžeme sa s Moskvou dohodnúť poza chrbát Ukrajincov

Nemôžeme sa s Moskvou dohodnúť poza chrbát Ukrajincov

Eva Mihočková, 12.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Drsné podmienky hranice s Ukrajinou niektorých policajtov Frontexu prekvapili

Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.

Ako drony menia pravidlá hry na hranici (i v biznise)

Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

Môžu sa stať radikáli nevyhnutnými politickými partnermi?

Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.

Aký bol rok 2022 podľa autorov Ročenky zahraničnej politiky?

Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.

Zahraničná politika je v zajatí domácich udalostí

Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?

Washington tvrdí, že ruský útok na Ukrajinu môže prísť kedykoľvek a svojich občanov na Ukrajine rovnako varuje aj Veľká Británia a ďalšie európske štáty. „Situácia na rusko-ukrajinských hraniciach je extrémne vážna,“ hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Bilčík (Spolu-občianska demokracia).

Odhady ďalšieho kroku Vladimíra Putina sa však rôznia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred pár dňami vyhlásil, že bezprostredný konflikt sa dá odvrátiť rokovaniami o nastavení „novej rovnováhy“ medzi Západom a Ruskom. 

Zmierlivú retóriku si osvojil aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý sa spolieha na tzv. „dvojitú stratégiu“ politiky voči Rusku, ktorá sa opiera o rokovania s Moskvou a zároveň jednotný postoj Západu v otázke zavedenia tvrdých sankcií v prípade ruskej agresie.

„Európske názory sú veľmi rôznorodé. Inak aktuálnu hrozbu vnímajú v Estónsku alebo Poľsku a inak v Nemecku. Pokiaľ Rusi cítia, že v Európe nie je jednota, tak to budú využívať, pokiaľ sa to len dá,“ hovorí V. Bilčík. Dodáva, že dnes nikto presne nevie, čo sa môže stať v najbližších dňoch. Je však v životnom záujme Slovenska zabrániť konfliktu a chrániť územnú integritu Ukrajiny.

Nesplniteľné požiadavky

Moskva uvádza, že nechce vojnu, ale chce so Západom rokovať o svojich predstavách bezpečnostnej architektúry Európy, ktorá neohrozuje Rusko. Na stôl však kladie požiadavky, ktoré sa priamo týkajú zahraničnej a bezpečnostnej politiky nezávislých štátov ako je Ukrajina a východní členovia NATO, čo je pre Západ neakceptovateľné.

„Všetci vieme, že ruské požiadavky voči NATO sú nesplniteľné, vrátane Moskvy. Vladimír Putin ich predkladá, pretože je to súčasť jeho stratégie. Rokovať s ním musíme, aby sme pochopili, o čo mu ide a kde by sme sa vedeli stretnúť v našich predstavách. V rokovaniach však treba mať jasné červené línie,“ zdôrazňuje europoslanec Bilčík. 

Jednou z červených čiar musí byť podľa Bilčíka rešpektovanie nezávislosti Ukrajiny, o ktorej nie je možné sa dohodnúť poza jej chrbát. 

„Za Putinovými snahami treba vidieť viacero vecí vrátane upevnenia pozícií na domácej sfére. Ešte v 90. rokoch sme mali s Ruskom spoločné cvičenia a vzájomná spolupráca vyzerala úplne inak. Dnes Rusko vníma Západ nepriateľsky a chce posilňovať svoj vplyv za hranicami. Reálne rozleptáva každý štát, ktorý má ambíciu vytrhnúť sa z ruského vplyvu. Robí to v Gruzínsku, v Moldavsku, aj na Ukajine,“ dodáva europoslanec. 

Viac o tom, ako by Európa mala reagovať na ruské ambície a ako by mali byť nastavené naozaj účinné sankcie v prípade vojenskej invázie na Ukrajinu sa dozviete v priloženom videorozhovore s Vladimírom Bilčíkom. Diskusiu zorganizovala SFPA a Nadácia Friedrich Ebert Stiftung.