>
Zahraničná politika
>
Nord Stream 2 nesmie byť výnimkou pre Rusko


Nord Stream 2 nesmie byť výnimkou pre Rusko


Eva Mihočková, 30.11.2021

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Európske riešenie cien elektriny neprinesie Slovensku žiadne peniaze

„Chýba nám európska solidarita a spoločný nákup plynu,“ hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Členské štáty sa podľa neho v energetickej kríze starajú primárne každý sám o seba a slovenské návrhy nemajú veľkú podporu. Aké sú možnosti riešenia?

Cezhraničná spolupráca s Ukrajinou skrýva netušené možnosti

Prešovský a Košický kraj by mohli zažiť podobný rozkvet, ako sa to podarilo rakúskemu Burgenlandu vďaka spolupráci so slovenským pohraničím. Kľúčom je rozvoj úzkych vzťahov s ukrajinskými regiónmi, čo sa dá už dnes. K dispozícii sú aj veľké peniaze. Prečo to nefunguje?

V EÚ kriticky chýba pracovná sila. Aké sú riešenia?

Letiská obmedzujú prevádzku, verejní dopravcovia rušia spoje, nemocnice zatvárajú oddelenia a reštaurácie krachujú. Na Slovensku i v celej EÚ chýba pracovná sila. Kam sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a ako ich pritiahnuť späť? Odpovedá ekonóm Martin Kahanec z inštitútu CELSI.

Hranica a kufre plné peňazí. Prečo Ukrajinci privážajú hotovosť?

Na slovensko-ukrajinskej hranici colníci opakovane riešia Ukrajincov, ktorí na Slovensko privážajú veľkú hotovosť. Objavili sa aj prípady, keď išlo o milióny eur v kufri. Advokát Andrej Leontiev vysvetľuje, kedy sú to špinavé peniaze a kedy životná nevyhnutnosť.

Kvóty na ženy v EÚ – Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo

EÚ prijíma aktuálne niekoľko dôležitých smerníc, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti. Ide o kvóty na ženy, platové rozdiely i domáce násilie. Oľga Pietruchová vysvetľuje, čo to prinesie do praxe a aká je slovenská pozícia.

Pozastavenie schvaľovania plynovodu Nord Stream 2 nemeckým regulátorom mohlo byť pre Moskvu prekvapivým krokom. Ak však má byť tento projekt uvedený do prevádzky v súlade s európskymi pravidlami, iná možnosť neexistovala.

„Akákoľvek dohoda na osobitných podmienkach pre Gazprom, ktoré by sa vymykali štandardnému európskemu rámcu, by mohla mať ďalekosiahle dopady na plynárenstvo i na celú Európsku úniu,“ varuje vo videorozhovore energetický expert SFPA Karel Hirman

Dodáva, že projekt Nord Stream 2 sa stal prípadovou štúdiou, na ktorej môžeme vidieť reálne fungovanie Európskej únie a vývoj vzťahov s našim strategickým partnerom a súčasne aj súperom, akým je práve Rusko. Už samotné schválenie výstavby sprevádzali okolnosti, ktoré vyvolávali kontroverzie. Proces nezastavila ani ruská anexia Krymu a okupácia Donbasu, nesúhlas Poľska, pobaltských štátov, Švédska ale aj Slovenska.

Podľa K. Hirmana bolo dostavaniu plynovodu neodvrátiteľné. Stále je však možné zabrániť tomu, aby bol uvedený do prevádzky v rozpore s platnou európskou legislatívou. „Je dôležité, aby nebol vytvorený precedens udeľovania výnimiek pre tretiu stranu, v tomto prípade vo forme dohody medzi Berlínom a Moskvou poza chrbát zvyšných členských krajín,“ hovorí expert SFPA.

Akýkoľvek plynovod na území EÚ musí spĺňať dve základné podmienky. Prvou je unbundling, čo znamená, že operátor plynovodu musí byť jasne oddelený od prepravcu a vlastníka plynu, ktorý sa v potrubiach nachádza.

Nemecký regulátor v tomto smere skonštatoval, že spoločnosť Nord Stream 2 Švajčiarsko AG, nezodpovedá pravidlám nemeckej resp. európskej legislatívy a preto musí byť certifikácia pozastavená, kým sa problém nevyrieši. Druhá podmienka je prístup konkurencie do prepravných sietí, ktorý má vylúčiť možnosť monopolného postavenia Gazpromu. Otázne však je, či takáto konkurencia vôbec existuje.

„To stavia Rusko do pozície, kedy by muselo zmeniť svoju legislatívu, zrušiť monopolné postavenie Gazpromu a povoliť niektorým ruským ropným spoločnostiam, napríklad Rosneft, exportovať plyn cez spomínaný plynovod,“ vysvetľuje K. Hirman.

Vladimír Putin vyhlásil, že ak nemecké regulačné orgány schvália Nord Stream 2, Rusko okamžite zvýši dodávky plynu do Európy. Z toho vyplýva, že Nord Stream 2 nemožno považovať len za komerčný projekt, ako to prezentoval Berlín a Moskva. Slová ruského prezidenta dokazujú, že ide o geopolitický projekt. Aké to môže mať následky pre Európu a ako do celej mocensko-plynovej hry zapadá zelená transformácia európskej energetiky, sa dozviete vo videorozhovore, ktorý vznikol v spolupráci SFPA a nadácie Friedrich Ebert Stiftung.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii: