>
Zahraničná politika
>
Nord Stream 2 nesmie byť výnimkou pre Rusko


Nord Stream 2 nesmie byť výnimkou pre Rusko


Eva Mihočková, 30.11.2021

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Európa vstúpila do roku 2023 zomknutá. Riešiť bude energie a vojnu na Ukrajine

Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.

Štefanec: „Len sa nezačnime s Američanmi pretekať v dotovaní priemyslu!“

Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.

Slovensko môžu zaplaviť miliardy z eurofondov. Ako to pomôže regiónom?

Európska komisia schválila Slovensku nový operačný program eurofondov vo výške 13 miliárd eur. Prioritou má byť podpora zaostávajúcich regiónov. Podľa Antona Marcinčina Slovensko nedokáže tieto peniaze zmysluplne vyčerpať. Problémov je viac, ale predovšetkým chýba systém a decentralizácia.

Summit COP 27: Sklamanie aj úspech chudobných

„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?

Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.

Pozastavenie schvaľovania plynovodu Nord Stream 2 nemeckým regulátorom mohlo byť pre Moskvu prekvapivým krokom. Ak však má byť tento projekt uvedený do prevádzky v súlade s európskymi pravidlami, iná možnosť neexistovala.

„Akákoľvek dohoda na osobitných podmienkach pre Gazprom, ktoré by sa vymykali štandardnému európskemu rámcu, by mohla mať ďalekosiahle dopady na plynárenstvo i na celú Európsku úniu,“ varuje vo videorozhovore energetický expert SFPA Karel Hirman

Dodáva, že projekt Nord Stream 2 sa stal prípadovou štúdiou, na ktorej môžeme vidieť reálne fungovanie Európskej únie a vývoj vzťahov s našim strategickým partnerom a súčasne aj súperom, akým je práve Rusko. Už samotné schválenie výstavby sprevádzali okolnosti, ktoré vyvolávali kontroverzie. Proces nezastavila ani ruská anexia Krymu a okupácia Donbasu, nesúhlas Poľska, pobaltských štátov, Švédska ale aj Slovenska.

Podľa K. Hirmana bolo dostavaniu plynovodu neodvrátiteľné. Stále je však možné zabrániť tomu, aby bol uvedený do prevádzky v rozpore s platnou európskou legislatívou. „Je dôležité, aby nebol vytvorený precedens udeľovania výnimiek pre tretiu stranu, v tomto prípade vo forme dohody medzi Berlínom a Moskvou poza chrbát zvyšných členských krajín,“ hovorí expert SFPA.

Akýkoľvek plynovod na území EÚ musí spĺňať dve základné podmienky. Prvou je unbundling, čo znamená, že operátor plynovodu musí byť jasne oddelený od prepravcu a vlastníka plynu, ktorý sa v potrubiach nachádza.

Nemecký regulátor v tomto smere skonštatoval, že spoločnosť Nord Stream 2 Švajčiarsko AG, nezodpovedá pravidlám nemeckej resp. európskej legislatívy a preto musí byť certifikácia pozastavená, kým sa problém nevyrieši. Druhá podmienka je prístup konkurencie do prepravných sietí, ktorý má vylúčiť možnosť monopolného postavenia Gazpromu. Otázne však je, či takáto konkurencia vôbec existuje.

„To stavia Rusko do pozície, kedy by muselo zmeniť svoju legislatívu, zrušiť monopolné postavenie Gazpromu a povoliť niektorým ruským ropným spoločnostiam, napríklad Rosneft, exportovať plyn cez spomínaný plynovod,“ vysvetľuje K. Hirman.

Vladimír Putin vyhlásil, že ak nemecké regulačné orgány schvália Nord Stream 2, Rusko okamžite zvýši dodávky plynu do Európy. Z toho vyplýva, že Nord Stream 2 nemožno považovať len za komerčný projekt, ako to prezentoval Berlín a Moskva. Slová ruského prezidenta dokazujú, že ide o geopolitický projekt. Aké to môže mať následky pre Európu a ako do celej mocensko-plynovej hry zapadá zelená transformácia európskej energetiky, sa dozviete vo videorozhovore, ktorý vznikol v spolupráci SFPA a nadácie Friedrich Ebert Stiftung.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii: