>
Zahraničná politika
>
Nord Stream 2 nesmie byť výnimkou pre Rusko


Nord Stream 2 nesmie byť výnimkou pre Rusko


Eva Mihočková, 30.11.2021

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Pozastavenie schvaľovania plynovodu Nord Stream 2 nemeckým regulátorom mohlo byť pre Moskvu prekvapivým krokom. Ak však má byť tento projekt uvedený do prevádzky v súlade s európskymi pravidlami, iná možnosť neexistovala.

„Akákoľvek dohoda na osobitných podmienkach pre Gazprom, ktoré by sa vymykali štandardnému európskemu rámcu, by mohla mať ďalekosiahle dopady na plynárenstvo i na celú Európsku úniu,“ varuje vo videorozhovore energetický expert SFPA Karel Hirman

Dodáva, že projekt Nord Stream 2 sa stal prípadovou štúdiou, na ktorej môžeme vidieť reálne fungovanie Európskej únie a vývoj vzťahov s našim strategickým partnerom a súčasne aj súperom, akým je práve Rusko. Už samotné schválenie výstavby sprevádzali okolnosti, ktoré vyvolávali kontroverzie. Proces nezastavila ani ruská anexia Krymu a okupácia Donbasu, nesúhlas Poľska, pobaltských štátov, Švédska ale aj Slovenska.

Podľa K. Hirmana bolo dostavaniu plynovodu neodvrátiteľné. Stále je však možné zabrániť tomu, aby bol uvedený do prevádzky v rozpore s platnou európskou legislatívou. „Je dôležité, aby nebol vytvorený precedens udeľovania výnimiek pre tretiu stranu, v tomto prípade vo forme dohody medzi Berlínom a Moskvou poza chrbát zvyšných členských krajín,“ hovorí expert SFPA.

Akýkoľvek plynovod na území EÚ musí spĺňať dve základné podmienky. Prvou je unbundling, čo znamená, že operátor plynovodu musí byť jasne oddelený od prepravcu a vlastníka plynu, ktorý sa v potrubiach nachádza.

Nemecký regulátor v tomto smere skonštatoval, že spoločnosť Nord Stream 2 Švajčiarsko AG, nezodpovedá pravidlám nemeckej resp. európskej legislatívy a preto musí byť certifikácia pozastavená, kým sa problém nevyrieši. Druhá podmienka je prístup konkurencie do prepravných sietí, ktorý má vylúčiť možnosť monopolného postavenia Gazpromu. Otázne však je, či takáto konkurencia vôbec existuje.

„To stavia Rusko do pozície, kedy by muselo zmeniť svoju legislatívu, zrušiť monopolné postavenie Gazpromu a povoliť niektorým ruským ropným spoločnostiam, napríklad Rosneft, exportovať plyn cez spomínaný plynovod,“ vysvetľuje K. Hirman.

Vladimír Putin vyhlásil, že ak nemecké regulačné orgány schvália Nord Stream 2, Rusko okamžite zvýši dodávky plynu do Európy. Z toho vyplýva, že Nord Stream 2 nemožno považovať len za komerčný projekt, ako to prezentoval Berlín a Moskva. Slová ruského prezidenta dokazujú, že ide o geopolitický projekt. Aké to môže mať následky pre Európu a ako do celej mocensko-plynovej hry zapadá zelená transformácia európskej energetiky, sa dozviete vo videorozhovore, ktorý vznikol v spolupráci SFPA a nadácie Friedrich Ebert Stiftung.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii: