.svg)
Zdroj: Facebook/Karol NawrockiEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Obrovská mobilizácia i sklamanie voličov Tuskovej vlády – to sú dôvody, ktoré viedli k víťazstvu Karla Nawrockého v prezidentských voľbách v Poľsku. Proeurópska vláda Donalda Tuska už zrejme nebude schopná presadiť žiadnu zo svojich priorít a vylúčený nie je ani jej predčasný pád.
Prezidentské voľby boli referendom o Tuskovej vláde, ktorá už dlhšie vyvoláva vo voličoch nespokojnosť. „My ženy sme veľmi sklamané, pretože Tusk sľuboval, že do sto dní vyrieši prísne potratové zákony v Poľsku a nestalo sa nič,“ hovorí v rozhovore poľská spisovateľka a prekladateľka Weronika Gogola.
Nový poľský prezident znamená posilnenie antieurópskeho a konzervatívneho krídla v poľskej politike. Zároveň platí, že je politickým nováčikom a tak sa dnes nedá s istotou povedať, akú reálnu politiku bude vykonávať.
„Vzhľadom na Nawrockého kriminálnu minulosť a kontakty s futbalovými chuligánmi sa od neho nedá veľa očakávať,“ hovorí Weronika Gogola. Podľa nej nie je vylúčené, že Poliaci ešte budú spomínať na „zlaté časy“ s prezidentom Dudom. Najviac sa to môže prejaviť na ešte väčšom sprísnení utečeneckej politiky, čo bola aj výrazná téma predvolebnej kampane.
Diskusiu moderuje Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.
