.svg)
Zdroj: Facebook/Karol NawrockiEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
Obrovská mobilizácia i sklamanie voličov Tuskovej vlády – to sú dôvody, ktoré viedli k víťazstvu Karla Nawrockého v prezidentských voľbách v Poľsku. Proeurópska vláda Donalda Tuska už zrejme nebude schopná presadiť žiadnu zo svojich priorít a vylúčený nie je ani jej predčasný pád.
Prezidentské voľby boli referendom o Tuskovej vláde, ktorá už dlhšie vyvoláva vo voličoch nespokojnosť. „My ženy sme veľmi sklamané, pretože Tusk sľuboval, že do sto dní vyrieši prísne potratové zákony v Poľsku a nestalo sa nič,“ hovorí v rozhovore poľská spisovateľka a prekladateľka Weronika Gogola.
Nový poľský prezident znamená posilnenie antieurópskeho a konzervatívneho krídla v poľskej politike. Zároveň platí, že je politickým nováčikom a tak sa dnes nedá s istotou povedať, akú reálnu politiku bude vykonávať.
„Vzhľadom na Nawrockého kriminálnu minulosť a kontakty s futbalovými chuligánmi sa od neho nedá veľa očakávať,“ hovorí Weronika Gogola. Podľa nej nie je vylúčené, že Poliaci ešte budú spomínať na „zlaté časy“ s prezidentom Dudom. Najviac sa to môže prejaviť na ešte väčšom sprísnení utečeneckej politiky, čo bola aj výrazná téma predvolebnej kampane.
Diskusiu moderuje Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.
