>
Zahraničná politika
>
Nový poľský prezident znamená návrat konzervatívnej PiS

Nový poľský prezident znamená návrat konzervatívnej PiS

Eva Mihočková, 06.06.2025
Zdroj: Facebook/Karol Nawrocki

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Prečo v Nemecku narastá krajná pravica

Radikálna strana AfD získala v septembri v nemeckom Sasku-Anhaltsku 44%, čo je najväčšie víťazstvo krajnej pravice v nemeckých krajinských voľbách od konca II. svetovej vojny. Politici i komentátori hovoria o zásadnom bode zlomu a nutných zmenách vo vládnej politike. Tému analyzuje politológ Robert Žanony.

Vojna sa zmenila na biznis. Čo by bol game changer?

Konflikty na Ukrajine i Blízkom Východe ukazujú novú tvár vojny, ktorá je čoraz viac závislá na súkromných firmách. Pomer vojakov a súkromných kontraktorov v amerických vojnách na Blízkom Východe sa posunul od 100:1 k pomeru 1:1. Realitu vysvetľuje profesor Jozef Bátora.

Vojna na Blízkom Východe – ľahšie je vyhrať ako zmeniť systém

Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?

Ako zvýšiť ekonomický rast Slovenska

Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.

Vstupujeme do éry funkčných koalícií

Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.

Obrovská mobilizácia i sklamanie voličov Tuskovej vlády – to sú dôvody, ktoré viedli k víťazstvu Karla Nawrockého v prezidentských voľbách v Poľsku. Proeurópska vláda Donalda Tuska už zrejme nebude schopná presadiť žiadnu zo svojich priorít a vylúčený nie je ani jej predčasný pád. 

Prezidentské voľby boli referendom o Tuskovej vláde, ktorá už dlhšie vyvoláva vo voličoch nespokojnosť. „My ženy sme veľmi sklamané, pretože Tusk sľuboval, že do sto dní vyrieši prísne potratové zákony v Poľsku a nestalo sa nič,“ hovorí v rozhovore poľská spisovateľka a prekladateľka Weronika Gogola.

Nový poľský prezident znamená posilnenie antieurópskeho a konzervatívneho krídla v poľskej politike. Zároveň platí, že je politickým nováčikom a tak sa dnes nedá s istotou povedať, akú reálnu politiku bude vykonávať. 

„Vzhľadom na Nawrockého kriminálnu minulosť a kontakty s futbalovými chuligánmi sa od neho nedá veľa očakávať,“ hovorí Weronika Gogola. Podľa nej nie je vylúčené, že Poliaci ešte budú spomínať na „zlaté časy“ s prezidentom Dudom. Najviac sa to môže prejaviť na ešte väčšom sprísnení utečeneckej politiky, čo bola aj výrazná téma predvolebnej kampane.

Diskusiu moderuje Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.