.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
V Maďarsku jednoznačne zvíťazil Viktor Orbán a zostavuje svoju štvrtú vládu kontinuálne za sebou. Pomohla mu téma vojny na Ukrajine, kde sa šikovne štylizoval do roly ochrancu mieru v Maďarsku, ale aj spriaznené médiá, ktoré nedávali priestor opozičným kandidátom.
Veľkú úlohu v Orbánovom víťazstve zohrala aj sociálno-ekonomická politika a najmä neschopná opozícia, ktorá nedokázala prísť s programom a víziou, ktorá by presvedčila maďarskú verejnosť. O vlastnom zlyhaní hovoria aj samotní maďarskí opoziční politici.
„Opozícii chýbala väčšia vízia, ktorá by ponúkala viac ako len odstavenie Orbána,“ hovorí v rozhovore riaditeľ SFPA a expert na strednú Európu Tomáš Strážay.
Viktor Orbán je aktuálne pre svoju politiku voči Ukrajine izolovaný nielen v rámci EÚ ale aj V4. Ak bude chcieť nadviazať na svoje pevné spojenectvo s Poľskom, bude musieť zmeniť niektoré svoje postoje a jasnejšie sa vymedziť voči ruskej agresii na Ukrajine. Orbánovo presvedčivé víťazstvo v Maďarsku by však mohlo posilniť aj autoritárske sily vo zvyšku V4.
„Ak by sa na Slovensku dostali k moci ultraradikálne politické strany, môžeme očakávať príklon k Orbánovej vláde. Ale nemuselo by to znamenať automaticky zlepšenie regionálnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom,“ vysvetľuje T. Strážay.
Po maďarských voľbách ležia na stole viaceré otázky. Bude teraz pre EÚ ťažšie kritizovať štýl vládnutia Viktora Orbána, ktorý získal mimoriadne silný mandát od maďarských voličov? Odblokuje Brusel peniaze z Plánu obnovy pre Maďarsko? Ako sa zmení Viktor Orbán vo svojom štvrtom volebnom období za sebou a čo budú jeho priority? Odpovede ponúka Tomáš Strážay v diskusii s Evou Mihočkovou, ktorú zorganizovala SFPA v spolupráci s nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.
