>
Zahraničná politika
>
Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Eva Mihočková, 06.04.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Putina môžu zvrhnúť, ale nenahradí ho žiadny demokrat. Problém je putinizmus

Zlomovým bodom vo vojne na Ukrajine môže byť 9. máj. Pre Rusov je to významný Deň víťazstva nad fašizmom a Putin sa potrebuje pochváliť úspechom na Ukrajine. Bližšie súvislosti vojnového konfliktu i Putinovho uvažovania približuje v rozhovore litovský analytik Alvydas Medalinskas.

V Maďarsku jednoznačne zvíťazil Viktor Orbán a zostavuje svoju štvrtú vládu kontinuálne za sebou. Pomohla mu téma vojny na Ukrajine, kde sa šikovne štylizoval do roly ochrancu mieru v Maďarsku, ale aj spriaznené médiá, ktoré nedávali priestor opozičným kandidátom. 

Veľkú úlohu v Orbánovom víťazstve zohrala aj sociálno-ekonomická politika a najmä neschopná opozícia, ktorá nedokázala prísť s programom a víziou, ktorá by presvedčila maďarskú verejnosť. O vlastnom zlyhaní hovoria aj samotní maďarskí opoziční politici.

„Opozícii chýbala väčšia vízia, ktorá by ponúkala viac ako len odstavenie Orbána,“ hovorí v rozhovore riaditeľ SFPA a expert na strednú Európu Tomáš Strážay.

Viktor Orbán je aktuálne pre svoju politiku voči Ukrajine izolovaný nielen v rámci EÚ ale aj V4. Ak bude chcieť nadviazať na svoje pevné spojenectvo s Poľskom, bude musieť zmeniť niektoré svoje postoje a jasnejšie sa vymedziť voči ruskej agresii na Ukrajine. Orbánovo presvedčivé víťazstvo v Maďarsku by však mohlo posilniť aj autoritárske sily vo zvyšku V4.

„Ak by sa na Slovensku dostali k moci ultraradikálne politické strany, môžeme očakávať príklon k Orbánovej vláde. Ale nemuselo by to znamenať automaticky zlepšenie regionálnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom,“ vysvetľuje T. Strážay.

Po maďarských voľbách ležia na stole viaceré otázky. Bude teraz pre EÚ ťažšie kritizovať štýl vládnutia Viktora Orbána, ktorý získal mimoriadne silný mandát od maďarských voličov? Odblokuje Brusel peniaze z Plánu obnovy pre Maďarsko? Ako sa zmení Viktor Orbán vo svojom štvrtom volebnom období za sebou a čo budú jeho priority? Odpovede ponúka Tomáš Strážay v diskusii s Evou Mihočkovou, ktorú zorganizovala SFPA v spolupráci s nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.