.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Európske štáty masívne zvyšujú výdavky na obranu. Použiť na to budú môcť až 800 miliárd eur. Motiváciou je agresívne Rusko a aj politika USA, ktorá čoraz viac spochybňuje odhodlanie brániť Európu v prípade útoku. Slovensko sa zdráha výraznejšie zbrojiť, pretože nechce ohroziť sociálny štandard obyvateľov.
Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára je takáto dilema iluzórna. „Vhodné investície do obrany môžu našej ekonomike pomôcť,“ hovorí Bednár.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas varuje, že každé euro, ktoré ide na školy, zdravotníctvo a zlepšovanie životnej úrovne, je v ohrození, ak nebude EÚ udržiavať svoju silnú obranu. Spoľahlivá obrana štátu však záleží aj od mentálneho nastavenia politikov a verejnosti, čo zostáva jednou z najväčších európskych slabín.
Ako je dnes Európa a Slovensko pripravené ubrániť sa prípadnej vojenskej agresii? A bude stačiť plán Európskej komisie mobilizovať na obranné účely 800 miliárd eur? Odpovedá Vladimír Bednár v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou.
Rozhovor organizuje SFPA, v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.
