>
Zahraničná politika
>
Prečo má Slovensko najhoršiu dostupnosť bývania v EÚ?

Prečo má Slovensko najhoršiu dostupnosť bývania v EÚ?

Eva Mihočková, 20.05.2025
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Vojna na Blízkom Východe – ľahšie je vyhrať ako zmeniť systém

Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?

Ako zvýšiť ekonomický rast Slovenska

Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.

Vstupujeme do éry funkčných koalícií

Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.

Slovenská cesta odklonu od ruských fosílnych palív a úloha V4

EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.

Aká je situácia mimovládneho sektora na Slovensku?

Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen označila bývanie za jednu z priorít novej komisie a ustanovila aj komisára s novým portfóliom energie a bývanie. Vypracovať má aj nový plán dostupnosti bývania a uvoľniť možnosti pre vládne stimuly rýchlejšej výstavby. 

Slovensko už naštartovalo výstavbu nájomných bytov, ale tempo je zatiaľ príliš pomalé. „Málo sa stavia. Developeri nedokážu dodávať na trh potrebné počty bytov,“ hovorí Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií. Aké sú riešenia?

„Samosprávy a štát to musia považovať za svoju prioritu a byť aktívnejší. Musia vlastniť nájomné nehnuteľnosti. Napríklad Viedeň vlastní viac ako 200-tisíc nájomných bytov,“ hovorí Palenčár. 

Problémom sú tiež samosprávy, ktoré často podľahnú tlaku obyvateľov, ktorí odmietajú novú výstavbu vo svojom okolí. „To je však problém, pretože potom nie je dosť voľných stavebných parciel. Vo svete pritom prevláda trend zahusťovania miest. Preto by štát mal byť aktívnejší v procese zmien územných plánov a nenechať to len na samosprávy, kde je to často predmetom politického boja,“ dodáva Palenčár.

Aké ďalšie možnosti existujú na zlepšenie dostupnosti bývania? A prečo je stále v hre aj model družstevného bývania? 

Pozrite si celý záznam rozhovoru s Jánom Palenčárom, ktorý moderovala Eva Mihočková šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.