.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen označila bývanie za jednu z priorít novej komisie a ustanovila aj komisára s novým portfóliom energie a bývanie. Vypracovať má aj nový plán dostupnosti bývania a uvoľniť možnosti pre vládne stimuly rýchlejšej výstavby.
Slovensko už naštartovalo výstavbu nájomných bytov, ale tempo je zatiaľ príliš pomalé. „Málo sa stavia. Developeri nedokážu dodávať na trh potrebné počty bytov,“ hovorí Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií. Aké sú riešenia?
„Samosprávy a štát to musia považovať za svoju prioritu a byť aktívnejší. Musia vlastniť nájomné nehnuteľnosti. Napríklad Viedeň vlastní viac ako 200-tisíc nájomných bytov,“ hovorí Palenčár.
Problémom sú tiež samosprávy, ktoré často podľahnú tlaku obyvateľov, ktorí odmietajú novú výstavbu vo svojom okolí. „To je však problém, pretože potom nie je dosť voľných stavebných parciel. Vo svete pritom prevláda trend zahusťovania miest. Preto by štát mal byť aktívnejší v procese zmien územných plánov a nenechať to len na samosprávy, kde je to často predmetom politického boja,“ dodáva Palenčár.
Aké ďalšie možnosti existujú na zlepšenie dostupnosti bývania? A prečo je stále v hre aj model družstevného bývania?
Pozrite si celý záznam rozhovoru s Jánom Palenčárom, ktorý moderovala Eva Mihočková šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.
