Rok 2021 bol výrazne poznačený pandémiou koronavírusu aj na európskej úrovni. Brusel sa boril s  kontraktami na vakcíny, spoločnými covid-pasmi i záchranným plánom na naštartovanie a reformovanie európskych ekonomík. Zároveň však napredovali práce na zásadných transformáciách, ktoré do značnej miery zmenia spôsob fungovania viacerých hospodárskych sektorov a ovplyvnia bežný život miliónov Európanov.

Blížiaci sa koniec spaľovacích motorov, uhlíková daň, prechod na obnoviteľné zdroje energií i zmeny v regulácii sociálnych sietí sú kľúčové témy, ktorých vplyv pocíti každý človek. To všetko sú oblasti, ktorým sa 15. februára 2022 bude venovať aj Hodnotiaca konferencia zahraničnej a európskej politiky SR. 

Je to priestor na ktorom sa pravidelne stretávajú politici, diplomati a experti spolu s tými, ktorým zahraničná politika Slovenska nie je ľahostajná. Tohtoročný jubilejný 20. ročník bude hodnotiť špecifické obdobie presahujúce jeden rok, obdobie zmeny geopolitiky, vytvárania nového bezpečnostného a zahraničnopolitického prostredia, či globálne transformačné procesy.

Občania, máte slovo!

Európska únia sa snaží priblížiť k občanom – to je ambícia, o ktorej európski lídri a elity hovoria od vzniku európskych spoločenstiev. Naplnenie tohto cieľa stále uniká, ľudia často v prieskumoch uvádzajú, že európske dianie vnímajú ako cudzí proces, ktorému nerozumejú. Odráža sa to aj v nízkej účasti na eurovoľbách.

Zmeniť to chce projekt Konferencie o budúcnosti Európy, ktorý minulý rok vtiahol do debaty o budúcej podobe Európskej únie bežných občanov členských krajín vrátane Slovenska. Cez osobné stretnutia aj online platformy náhodne vybraní ľudia diskutujú o tom, čo by malo byť náplňou európskej politiky, aby naozaj spĺňala ich očakávania.

Finálne výsledky budú známe až v roku 2022, ale prvé občianske podnety sa objavili už v minulom roku a priniesli zaujímavé zistenia. Nemalá časť verejnosti sa sťažuje na „diktát Bruselu,“ ale zároveň by si v konečnom dôsledku želala viac kompetencií pre EÚ. 

Vychýlené chápanie tvorby európskej legislatívy a rozdelenia komptencií medzi komunitárnou a národnou sférou sa odráža aj v mnohých návrhoch, ktoré občania prezentovali. Domáhali sa lepšej zdravotnej starostlivosti, alebo vyšších sociálnych štandardov, či dorovnania životnej úrovne medzi západnou a východnou časťou Únie. 

Časť myšlienok z týchto návrhov sa však už začala realizovať, napríklad v podobe avizovaného budovania Európskej zdravotnej únie. Mala by slúžiť na spoločné riešenie zdravotných kríz a zabezpečiť lepšiu dostupnosť a cenovú výhodnosť zdravotníckych potrieb. Európsky parlament má tiež v roku 2022 hlasovať o európskej minimálnej mzde, ktorá síce neznamená jej zjednotenie vyjadrené v eurách, ale zabezpečí jej primeranosť a férovosť v každej členskej krajine.

Zaujímavé zistenia o vnímaní Európy jej občanmi vzišli aj z prieskumu slovenského ministerstva zahraničných vecí počas jeho letnej Roadshow. Najviac respondentov (41%) si želá zachovanie súčasnej úrovne kompetencií EÚ. Viac ako tretina (37%) by dalo Bruselu viac právomocí a len necelá štvrtina (22%) sa operačný priestor EÚ zmenšil.

Konferencia o budúcnosti Európy však priniesla aj návrhy na rozvoj federálneho európskeho štátu. Túto myšlienku podporuje aj Nemecko spolu s Francúzskom, čo je zásadný tandem, ktorý môže potiahnuť európske smerovanie dopredu. 

Pre malé štáty, ako je Slovensko, ktoré veľkú časť svojich verejných investícií realizujú práve vďaka európskym zdrojom a sú ekonomicky závislé na obchode s európskymi partnermi, je posilňovanie európskeho projektu kľúčovou témou národnej prosperity i bezpečnosti.

Zelená revolúcia

Európska únia je tradične lídrom v témach súvisiacich so zelenou a trvalo udržateľnou ekonomikou. Preto Európska komisia prišla s balíkom Fitfor55, čo je súbor opatrení ktorými chce dosiahnuť svoj európsky cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050. 

V praxi to znamená náročné rokovania o veľkom súbore legislatívnych zmien, ktoré by priniesli ústup od výroby spaľovacích motorov do roku 2035, revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie tak, aby tieto zdroje predstavovali 40% energetického mixu do roku 2030, či zavedenie uhlíkového cla, ktoré by zdaňovalo vybrané dovezené výrobky do Európy podľa ich emisnej náročnosti.

Na rokovacom stole je aj revízia systému na obchodovanie s emisnými kvótami (EU ETS) vrátane jeho rozšírenia na lodnú dopravu, budovy a zmeny pre regulácie v leteckej doprave. Cieľom je viac zaťažiť sektory, ktoré sa výrazne podieľajú na produkcii škodlivých plynov, ale doteraz sa vôbec alebo len minimálne zapájali do snáh eliminovať negatívne dopady ich prevádzky na životné prostredie.

Pre európsky a špeciálne slovenský priemysel to bude veľkou výzvou. Mnohé energeticky náročné odvetvia budú stáť pred ťažkou úlohou prispôsobiť svoju výrobu a energetickú spotrebu novým pravidlám. Nemenej náročný bude tento proces zelenej transformácie aj pre bežných obyvateľov.

Tlak na energeticky úsporné bývanie môže výraznejšie zasiahnuť najmä sociálne slabé vrstvy obyvateľstva, čo je špecifický problém Slovenska. Preto bude veľmi dôležité vytvorenie Sociálneho klimatického fondu, ktorý by mal zmierňovať sociálne dopady novej klimatickej politiky sumou viac ako 72 miliárd eur.

Giganti v hľadáčiku

Európa čelí novým formám digitálnych útokov, šíreniu dizinformácií a fenoménu hybridných vojen. Snaha o ovládnutie protivníka sa v modernej dobe 21. storočia presunula zo zablatených zákopov do sterilného prostredia digitálnych platforiem a sociálnych sietí. Brusel chce reagovať na novú realitu novými nástrojmi.

Aj Slovensko je živnou pôdou aktérov, ktorí využívajú najmä sociálne siete na šírenie hoaxov a dezinformačných kampaní. Výrazne je to cítiť nielen v politickom boji ale aj pri téme vakcinácie. Európska komisia chce preto zásadne regulovať škodlivý obsah na internete, ktorý sa šíri najmä cez digitálnych gigantov ako je Facebook alebo Google.

Európski poslanci už majú v programe hlasovanie o Smernici o digitálnych službách, ktorá by mala pomôcť eliminovať negatívne komunikačné efekty sociálnych sietí. Ilegálny obsah, ako napríklad popieranie holokaustu, by sa malo automaticky sťahovať z verejného priestoru. Ťažšie sa bude hľadať riešenie na odstránenie škodlivého obsahu v podobe hoaxov a nenávistných prejavov. 

Európa bude musieť hľadať delikátny mechanizmus na boj proti dezinformáciám, ktorý by na jednej strane nenabúraval slobodu prejavu a na druhej strane by dokázal efektívne čistiť priestor od lživých a manipulatívnych informácií, ktoré často smerujú k rozleptávaniu liberálnej demokracie. 

Európska únia a Slovensko v nej majú za sebou extrémne náročný pandemický rok, ktorého následky budú ešte dlho zaťažovať mimoriadne polarizovanú verejnú mienku, vyčerpané zdravotné systémy a hrozivo nafúknutý verejný dlh. V krízach však zároveň vzniká priestor na reštart a vybudovanie novej kvality systémov.