>
Zahraničná politika
>
Putin už nie je racionálny partner. Globálna vojna sa nedá vylúčiť

Putin už nie je racionálny partner. Globálna vojna sa nedá vylúčiť

Eva Mihočková, 02.03.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Ruský prezident rozumie len sile a my ju ukazujeme cez našu pomoc a dodávky zbraní Ukrajine – hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus.

Vladimír Putin svojim útokom na Ukrajinu porušil všetky medzinárodné záväzky i svoje nedávne uistenia, že si neželá vojnu. To komplikuje uzatváranie dohôd. „Akékoľvek úvahy o tom, že Rusko je dôveryhodným partnerom, idú bokom,“ hovorí M. Klus.

Vojna na Ukrajine nenapreduje tak rýchlo a hladko, ako ruský líder dúfal a tvrdé ekonomické sankcie Západu začínajú komplikovať život bežným Rusom. Vladimír Putin preto stupňuje svoje agresívne vyhlásenia voči Západu a dokonca dal do stavu pohotovosti jadrový arzenál. Nedá sa vylúčiť, ze ho vo vyhrotenej situácii aj použije. 

„Dúfajme, že sa len vyhráža a napína svaly. Ale po tom všetkom, čo sa deje na Ukrajine, si nie som celkom istý, či je Putin racionálny partner, pretože musel vedieť, aká reakcia Západu príde. Každý už prekročil červené čiary, ktoré sme ešte donedávna nepoznali a z tohto hľadiska už nehovoríme úplne o racionálnom správaní a preto treba Putinovu hrozbu brať vážne a pripraviť sa na najhoršie,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník.

V rozhovore Martin Klus analyzuje, ako sa vyznať v Putinových obvineniach na adresu Ukrajiny. Argumenty ruského prezidenta sú veľmi podobné tomu, čo hovoril Adolf Hitler v roku 1939. Ako zámienku na napadnutie Poľska si vtedy zvolil tvrdenia, že Poliaci masakrujú nemeckú menšinu a podnikajú cezhraničné útoky na nemecké územie. Hitlerove aj Putinove obvinenia nemali a nemajú žiadnu logiku: „Je bláznivé si myslieť, že by Poľsko riskovalo vojnu s Nemeckom takýmito provokáciami. Rovnako je nezmysel, že by Ukrajinci zabíjali ruskojazyčné obyvateľstvo v Donbase,“ hovorí M. Klus.

Existujú dôkazy o údajnej genocíde ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine a kto mohol reálne ostreľovať dediny na Donbase tesne pred vypuknutím invázie? Dozviete sa v priloženom rozhovore s Martinom Klusom, ktorý organizovala SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.