>
Zahraničná politika
>
Putin už nie je racionálny partner. Globálna vojna sa nedá vylúčiť

Putin už nie je racionálny partner. Globálna vojna sa nedá vylúčiť

Eva Mihočková, 02.03.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Francúzske voľby: Vládny pat dostáva do nebezpečných vôd aj európsku politiku

Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.

Geist: Neočakávam zvrátenie zelenej politiky EÚ. Väčšina opatrení už je schválená

Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.

Zahraničná politika v roku 2023: Debata autorov Ročenky

Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Ruský prezident rozumie len sile a my ju ukazujeme cez našu pomoc a dodávky zbraní Ukrajine – hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus.

Vladimír Putin svojim útokom na Ukrajinu porušil všetky medzinárodné záväzky i svoje nedávne uistenia, že si neželá vojnu. To komplikuje uzatváranie dohôd. „Akékoľvek úvahy o tom, že Rusko je dôveryhodným partnerom, idú bokom,“ hovorí M. Klus.

Vojna na Ukrajine nenapreduje tak rýchlo a hladko, ako ruský líder dúfal a tvrdé ekonomické sankcie Západu začínajú komplikovať život bežným Rusom. Vladimír Putin preto stupňuje svoje agresívne vyhlásenia voči Západu a dokonca dal do stavu pohotovosti jadrový arzenál. Nedá sa vylúčiť, ze ho vo vyhrotenej situácii aj použije. 

„Dúfajme, že sa len vyhráža a napína svaly. Ale po tom všetkom, čo sa deje na Ukrajine, si nie som celkom istý, či je Putin racionálny partner, pretože musel vedieť, aká reakcia Západu príde. Každý už prekročil červené čiary, ktoré sme ešte donedávna nepoznali a z tohto hľadiska už nehovoríme úplne o racionálnom správaní a preto treba Putinovu hrozbu brať vážne a pripraviť sa na najhoršie,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník.

V rozhovore Martin Klus analyzuje, ako sa vyznať v Putinových obvineniach na adresu Ukrajiny. Argumenty ruského prezidenta sú veľmi podobné tomu, čo hovoril Adolf Hitler v roku 1939. Ako zámienku na napadnutie Poľska si vtedy zvolil tvrdenia, že Poliaci masakrujú nemeckú menšinu a podnikajú cezhraničné útoky na nemecké územie. Hitlerove aj Putinove obvinenia nemali a nemajú žiadnu logiku: „Je bláznivé si myslieť, že by Poľsko riskovalo vojnu s Nemeckom takýmito provokáciami. Rovnako je nezmysel, že by Ukrajinci zabíjali ruskojazyčné obyvateľstvo v Donbase,“ hovorí M. Klus.

Existujú dôkazy o údajnej genocíde ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine a kto mohol reálne ostreľovať dediny na Donbase tesne pred vypuknutím invázie? Dozviete sa v priloženom rozhovore s Martinom Klusom, ktorý organizovala SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.