>
Zahraničná politika
>
Putin už nie je racionálny partner. Globálna vojna sa nedá vylúčiť

Putin už nie je racionálny partner. Globálna vojna sa nedá vylúčiť

Eva Mihočková, 02.03.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Európa vstúpila do roku 2023 zomknutá. Riešiť bude energie a vojnu na Ukrajine

Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.

Štefanec: „Len sa nezačnime s Američanmi pretekať v dotovaní priemyslu!“

Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.

Slovensko môžu zaplaviť miliardy z eurofondov. Ako to pomôže regiónom?

Európska komisia schválila Slovensku nový operačný program eurofondov vo výške 13 miliárd eur. Prioritou má byť podpora zaostávajúcich regiónov. Podľa Antona Marcinčina Slovensko nedokáže tieto peniaze zmysluplne vyčerpať. Problémov je viac, ale predovšetkým chýba systém a decentralizácia.

Summit COP 27: Sklamanie aj úspech chudobných

„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?

Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.

Ruský prezident rozumie len sile a my ju ukazujeme cez našu pomoc a dodávky zbraní Ukrajine – hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus.

Vladimír Putin svojim útokom na Ukrajinu porušil všetky medzinárodné záväzky i svoje nedávne uistenia, že si neželá vojnu. To komplikuje uzatváranie dohôd. „Akékoľvek úvahy o tom, že Rusko je dôveryhodným partnerom, idú bokom,“ hovorí M. Klus.

Vojna na Ukrajine nenapreduje tak rýchlo a hladko, ako ruský líder dúfal a tvrdé ekonomické sankcie Západu začínajú komplikovať život bežným Rusom. Vladimír Putin preto stupňuje svoje agresívne vyhlásenia voči Západu a dokonca dal do stavu pohotovosti jadrový arzenál. Nedá sa vylúčiť, ze ho vo vyhrotenej situácii aj použije. 

„Dúfajme, že sa len vyhráža a napína svaly. Ale po tom všetkom, čo sa deje na Ukrajine, si nie som celkom istý, či je Putin racionálny partner, pretože musel vedieť, aká reakcia Západu príde. Každý už prekročil červené čiary, ktoré sme ešte donedávna nepoznali a z tohto hľadiska už nehovoríme úplne o racionálnom správaní a preto treba Putinovu hrozbu brať vážne a pripraviť sa na najhoršie,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník.

V rozhovore Martin Klus analyzuje, ako sa vyznať v Putinových obvineniach na adresu Ukrajiny. Argumenty ruského prezidenta sú veľmi podobné tomu, čo hovoril Adolf Hitler v roku 1939. Ako zámienku na napadnutie Poľska si vtedy zvolil tvrdenia, že Poliaci masakrujú nemeckú menšinu a podnikajú cezhraničné útoky na nemecké územie. Hitlerove aj Putinove obvinenia nemali a nemajú žiadnu logiku: „Je bláznivé si myslieť, že by Poľsko riskovalo vojnu s Nemeckom takýmito provokáciami. Rovnako je nezmysel, že by Ukrajinci zabíjali ruskojazyčné obyvateľstvo v Donbase,“ hovorí M. Klus.

Existujú dôkazy o údajnej genocíde ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine a kto mohol reálne ostreľovať dediny na Donbase tesne pred vypuknutím invázie? Dozviete sa v priloženom rozhovore s Martinom Klusom, ktorý organizovala SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.