>
Zahraničná politika
>
Putina môžu zvrhnúť, ale nenahradí ho žiadny demokrat. Problém je putinizmus

Putina môžu zvrhnúť, ale nenahradí ho žiadny demokrat. Problém je putinizmus

Eva Mihočková, 26.03.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.

Zahraničná politika v roku 2023: Debata autorov Ročenky

Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Súhlasíte s tvrdením, že Putin síce môže na Ukrajine zvíťaziť vojensky, ale krajinu nikdy nemôže celkom ovládnuť a dlhodobo ju udržiavať pod svojou vládou?

Samozrejme. Stačí sa pozrieť na situáciu na už okupovaných ukrajinských územiach. Rusi tam majú problém podmaniť si aj tie mestá, ktoré už dobyli, ako je Chersov alebo Berďansk. Ruská armáda tam obsadila radnicu a inštalovala akúsi provizórnu správu, ale predchádzajúce vedenie mesta sa presunulo na iné miesto a naďalej vykonáva všetku nevyhnutnú správu mesta. Zároveň sa v týchto mestách neustále konajú občianske protesty proti ruským okupantom. V Berďansku sú to každý deň tisícky ľudí už dva týždne. Rusi ich potláčajú a aj ja som musel preto z Berďanska odísť.

Kto sú títo protestujúci ľudia? Sú to ruskojazyční obyvatelia?

Samozrejme. Samotní Rusi na Ukrajine protestujú proti ruskej okupácii. Nie sú to len ľudia s proukrajinským postojom, ale nájdete tam podporovateľov všetkých politických strán. Deje sa dokonca zaujímavý fenomén, keď títo Rusi začínajú hovoriť po ukrajinsky. Je to trend, ktorý začal už pred vojnou ako prejav odporu voči ruskej agresívnej politike. Ruská tajná služba a Putin to mohli lepšie vyhodnotiť a pochopiť, že na Ukrajine nebudú nikým vítaní. 

Vy žijete v Berďansku, len pred pár dňami ste odtiaľ odišli. Videli ste niekoho, kto by ruskú armádu vítal ako osloboditeľov? 

Absolútne nie. Práve naopak. Aj miestni Rusi kričia na ruských vojakov, aby sa vrátili, odkiaľ prišli. Rusi v týchto okupovaných mestách nedokážu nájsť žiadnych ľudí do ich dosadenej proruskej vlády. Dokonca ani politici z proruskej strany Viktora Medvedčuka, ktorí doteraz viedli Berďansk, nie sú teraz ochotní s Rusmi spolupracovať. Nakoniec museli ruskí okupanti siahnuť po jednom bezvýznamnom lokálnom politikovi, ktorý sa neúspešne pokúšal kandidovať v miestnych voľbách a teraz sa ulakomil na šancu stať sa dosadeným primátorom vďaka Rusom. 

Ako teda v tomto kontexte vidíte možné scenáre výsledku tejto vojny?

Ruské vedenie by rozhodne malo vnímať a analyzovať, čo sa deje na nimi okupovaných územiach.  Lenže oni tieto územia úplne neovládajú ani len vojensky. Veď ukrajinské jednotky sú stále schopné ostreľovať vybrané ciele, napríklad včera to bol prístav v Berďansku. Rusi nemajú zabezpečený ani len koridor z Krymu na Donbas, čo je jediný významný úspech, ktorým sa Putin mohol doma pochváliť. Je to pre nich kľúčová tepna z hľadiska logistiky a dodávok, pričom ukrajinská armáda stále môže ostreľovať konvoje s vojenským materiálom.

Rusi vedú mimoriadnu brutálnu vojnu a ostreľujú civilné ciele. Môže to byť hra o čas? Môžu dúfať, že Ukrajinci sa po čase zlomia a podriadia sa?

Putin určite predpokladal, že ak spôsobí civilom veľké straty a utrpenie, tak sa poddajú. Lenže problém je, že ľudia na Ukrajine si skutočne nevedia predstaviť, ako by mohli žiť pod ruskou nadvládou. Teraz to nie je situácia ako na Kryme alebo Donbase. Rusi zaútočili na celú Ukrajinu. Putin sa v tomto prepočítal a teraz je zahnaný do kúta. Neviem, čo môže urobiť v takej krajnej situácii, ale obávam sa, že sa pokúsi použiť ešte brutálnejšiu silu. Výsledkom však bude ešte väčšia nenávisť ľudí na Ukrajine, ktorých si chce podrobiť. 

Čo by mohlo byť akýmsi zlomovým bodom?

Možno vás prekvapím, ale nikdy by sme nemali podceňovať význam symbolov. Blíži sa 9. máj, pre Rusov je to Deň víťazstva a pre Putina to bude mimoriadne dôležitý deň, kedy bude chcieť prezentovať výsledky svojej snahy o „denacifikáciu“ Ukrajiny. Preto opakujem západným lídrom, že treba urobiť všetko možné, aby Ukrajina vydržala vzdorovať do tohto dňa. Ak Putin nebude mať v rukách žiadne veľké víťazstvo na Ukrajine, ktorým by sa 9. mája mohol verejne pochváliť, možno to bude nejakým spôsobom zlomovým bodom. 

Robí Západ v tejto chvíli dosť, aby pomohol Ukrajine?

Nie. Myslím si, že NATO si postavilo červené čiary tak, aby až príliš vyhovovali jeho záujmom. Západ sa zdráha poskytnúť Ukrajine viac vojenskej pomoci, pretože sa obáva ruských vyhrážok. Lenže Moskva si to vyhodnocuje ako slabosť Západu a to ju posmeľuje. V tom prípade sa nedá vylúčiť, že Putin vylezie z kúta a trúfne si aj na nejakú formu priamej konfrontácie so Západom.

Rusko sa opakovane vyhráža použitím jadrových zbraní, ak sa bude cítiť existenciálne ohrozené. Je to reálna hrozba alebo len blufovanie?

Viete, toto nie je otázka na politického analytika, ale na doktora… Každý racionálne uvažujúci človek chápe, že použitie jadrových zbraní je šialenosť. Neviem, do akej miery je Putin schopný uvažovať racionálne. Podľa mňa sa snaží Západ vydierať. 

Nie je táto vojna pre Putina otázkou nielen politického ale aj fyzického prežitia?

Zrejme áno. Videli sme, aké boli osudy diktátorov, ktorí začali vojnu a následne ju prehrali. Putin žil v Berlíne a nepochybne vie, ako skončil Hitler. 

Potom ale nemá čo stratiť a môže so sebou stiahnuť ku dnu aj zvyšok sveta.

Bohužiaľ, áno, je to racionálna úvaha. Ale tak ďaleko ešte nie sme. Zatiaľ sa bavíme len o trojuholníku Rusko-Ukrajina-NATO. Ale veľmi dôležitú úlohu tu môže zohrať Čína, ktorej nevyhovujú katastrofálne následky tejto vojny na globálny obchod a ekonomiku. Rastúce ceny energií, nedostatok dodávok a inflačná špirála poškodzujú aj čínske záujmy. Peking by mohol v istom bode veľmi efektívne zatlačiť na Putina, aby s tým celým prestal, pretože už to zašlo priďaleko.

Veľa sa špekuluje o tom, že narastá nespokojnosť s vojnou v úzkom kruhu okolo Putina a mohol by nastať prevrat. Je to možné?

Takéto snahy by neboli prekvapivé. Aj Hitlera sa v istom bode snažili jeho generáli odstrániť. Nikto nevie, čo sa odohráva v Putinovom okolí. Ale videli sme, ako ponižujúco sa správal k členom svojej Bezpečnostnej rady, napríklad k šéfovi tajnej služby Naryškinovi. Je nepochybné, že nespokojnosť so situáciou narastá. Lenže skutočný problém nie je len Putin, ale putinizmus. Je to ideológia, ktorou je Rusko nasiaknuté a ktorej sa len tak ľahko nezbavíte len tým, že odstránite Putina. Obávam sa, že ak by aj niekto zvrhol ruského prezidenta a postavil sa na jeho miesto, tak to nebude žiadny demokrat. Nečakajte nejakého Chodorkovského alebo Navaľného. Bude to človek z mentálneho sveta Vladimíra Putina a to je skutočne nebezpečné. Preto by sme nemali hovoriť ako o hrozbe len o Putinovi, ale o putinizme.

Alvydas Medalinskas je Litovčan, ktorý pôsobil od roku 2014 ako analytik na Donbase v mimovládnej organizácii Donbaské brány (Donbass Gates). V minulosti pracoval ako litovský diplomat, liberálny poslanec a pedagóg prednášajúci medzinárodné vzťahy. V roku 1988 bol spoluzakladateľ hnutia na dosiahnutie nezávislosti Litvy.