Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Trúsia sa na pracovných poradách sexistické vtipy? Pracujú v úzkom vedení spoločnosti takmer výlučne muži? Dostávajú ženy neprimerane nižšie odmeny ako muži? To všetko skúma rodový audit organizácie, ktorý je bežnou praxou v súkromnej i verejnej sfére v mnohých krajinách EÚ. Slovensko je stále výnimkou, hoci na ministerstve práce a sociálnych vecí sa už pripravovala metodológia výkonu rodových auditov. Prečo je to problém?
Umelá inteligencia môže ohrozovať demokraciu a slobodné voľby. Voliči sa totiž často rozhodujú predovšetkým na základe emócií a práve na tie sa zameriavajú algoritmy sociálnych sietí. „Ak niekto dokáže manipulovať vaše emócie, tak to už nie je slobodná voľba,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Približuje, ako legislatíva môže regulovať umelú inteligenciu.
Predstava strany Právo a spravodlivosť o suverénnej politike voči Bruselu v Poľsku neuspela. Voliči si zvolili proeurópsku alternatívu Donalda Tuska. Politológ Juraj Marušiak vysvetľuje, že očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by teraz bolo naivné a strategické ciele bývalej vlády PiS v zahraničnej politike sú v podstate rovnaké ako pri Občianskej platforme.
Parlamentné voľby v Poľsku prinesú krajine zásadnú politickú zmenu. Víťazom sa stala vládna strana Právo a Spravodlivosť, ale vládu zrejme zostaví opozícia pod vedením Občianskej koalície Donalda Tuska. Šéfredaktor portálu Visegrad Insight Wojciech Przybylski vysvetľuje, ako sa zmení poľská politika.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Súhlasíte s tvrdením, že Putin síce môže na Ukrajine zvíťaziť vojensky, ale krajinu nikdy nemôže celkom ovládnuť a dlhodobo ju udržiavať pod svojou vládou?
Samozrejme. Stačí sa pozrieť na situáciu na už okupovaných ukrajinských územiach. Rusi tam majú problém podmaniť si aj tie mestá, ktoré už dobyli, ako je Chersov alebo Berďansk. Ruská armáda tam obsadila radnicu a inštalovala akúsi provizórnu správu, ale predchádzajúce vedenie mesta sa presunulo na iné miesto a naďalej vykonáva všetku nevyhnutnú správu mesta. Zároveň sa v týchto mestách neustále konajú občianske protesty proti ruským okupantom. V Berďansku sú to každý deň tisícky ľudí už dva týždne. Rusi ich potláčajú a aj ja som musel preto z Berďanska odísť.
Kto sú títo protestujúci ľudia? Sú to ruskojazyční obyvatelia?
Samozrejme. Samotní Rusi na Ukrajine protestujú proti ruskej okupácii. Nie sú to len ľudia s proukrajinským postojom, ale nájdete tam podporovateľov všetkých politických strán. Deje sa dokonca zaujímavý fenomén, keď títo Rusi začínajú hovoriť po ukrajinsky. Je to trend, ktorý začal už pred vojnou ako prejav odporu voči ruskej agresívnej politike. Ruská tajná služba a Putin to mohli lepšie vyhodnotiť a pochopiť, že na Ukrajine nebudú nikým vítaní.
Vy žijete v Berďansku, len pred pár dňami ste odtiaľ odišli. Videli ste niekoho, kto by ruskú armádu vítal ako osloboditeľov?
Absolútne nie. Práve naopak. Aj miestni Rusi kričia na ruských vojakov, aby sa vrátili, odkiaľ prišli. Rusi v týchto okupovaných mestách nedokážu nájsť žiadnych ľudí do ich dosadenej proruskej vlády. Dokonca ani politici z proruskej strany Viktora Medvedčuka, ktorí doteraz viedli Berďansk, nie sú teraz ochotní s Rusmi spolupracovať. Nakoniec museli ruskí okupanti siahnuť po jednom bezvýznamnom lokálnom politikovi, ktorý sa neúspešne pokúšal kandidovať v miestnych voľbách a teraz sa ulakomil na šancu stať sa dosadeným primátorom vďaka Rusom.
Ako teda v tomto kontexte vidíte možné scenáre výsledku tejto vojny?
Ruské vedenie by rozhodne malo vnímať a analyzovať, čo sa deje na nimi okupovaných územiach. Lenže oni tieto územia úplne neovládajú ani len vojensky. Veď ukrajinské jednotky sú stále schopné ostreľovať vybrané ciele, napríklad včera to bol prístav v Berďansku. Rusi nemajú zabezpečený ani len koridor z Krymu na Donbas, čo je jediný významný úspech, ktorým sa Putin mohol doma pochváliť. Je to pre nich kľúčová tepna z hľadiska logistiky a dodávok, pričom ukrajinská armáda stále môže ostreľovať konvoje s vojenským materiálom.
Rusi vedú mimoriadnu brutálnu vojnu a ostreľujú civilné ciele. Môže to byť hra o čas? Môžu dúfať, že Ukrajinci sa po čase zlomia a podriadia sa?
Putin určite predpokladal, že ak spôsobí civilom veľké straty a utrpenie, tak sa poddajú. Lenže problém je, že ľudia na Ukrajine si skutočne nevedia predstaviť, ako by mohli žiť pod ruskou nadvládou. Teraz to nie je situácia ako na Kryme alebo Donbase. Rusi zaútočili na celú Ukrajinu. Putin sa v tomto prepočítal a teraz je zahnaný do kúta. Neviem, čo môže urobiť v takej krajnej situácii, ale obávam sa, že sa pokúsi použiť ešte brutálnejšiu silu. Výsledkom však bude ešte väčšia nenávisť ľudí na Ukrajine, ktorých si chce podrobiť.
Čo by mohlo byť akýmsi zlomovým bodom?
Možno vás prekvapím, ale nikdy by sme nemali podceňovať význam symbolov. Blíži sa 9. máj, pre Rusov je to Deň víťazstva a pre Putina to bude mimoriadne dôležitý deň, kedy bude chcieť prezentovať výsledky svojej snahy o „denacifikáciu“ Ukrajiny. Preto opakujem západným lídrom, že treba urobiť všetko možné, aby Ukrajina vydržala vzdorovať do tohto dňa. Ak Putin nebude mať v rukách žiadne veľké víťazstvo na Ukrajine, ktorým by sa 9. mája mohol verejne pochváliť, možno to bude nejakým spôsobom zlomovým bodom.
Robí Západ v tejto chvíli dosť, aby pomohol Ukrajine?
Nie. Myslím si, že NATO si postavilo červené čiary tak, aby až príliš vyhovovali jeho záujmom. Západ sa zdráha poskytnúť Ukrajine viac vojenskej pomoci, pretože sa obáva ruských vyhrážok. Lenže Moskva si to vyhodnocuje ako slabosť Západu a to ju posmeľuje. V tom prípade sa nedá vylúčiť, že Putin vylezie z kúta a trúfne si aj na nejakú formu priamej konfrontácie so Západom.
Rusko sa opakovane vyhráža použitím jadrových zbraní, ak sa bude cítiť existenciálne ohrozené. Je to reálna hrozba alebo len blufovanie?
Viete, toto nie je otázka na politického analytika, ale na doktora… Každý racionálne uvažujúci človek chápe, že použitie jadrových zbraní je šialenosť. Neviem, do akej miery je Putin schopný uvažovať racionálne. Podľa mňa sa snaží Západ vydierať.
Nie je táto vojna pre Putina otázkou nielen politického ale aj fyzického prežitia?
Zrejme áno. Videli sme, aké boli osudy diktátorov, ktorí začali vojnu a následne ju prehrali. Putin žil v Berlíne a nepochybne vie, ako skončil Hitler.
Potom ale nemá čo stratiť a môže so sebou stiahnuť ku dnu aj zvyšok sveta.
Bohužiaľ, áno, je to racionálna úvaha. Ale tak ďaleko ešte nie sme. Zatiaľ sa bavíme len o trojuholníku Rusko-Ukrajina-NATO. Ale veľmi dôležitú úlohu tu môže zohrať Čína, ktorej nevyhovujú katastrofálne následky tejto vojny na globálny obchod a ekonomiku. Rastúce ceny energií, nedostatok dodávok a inflačná špirála poškodzujú aj čínske záujmy. Peking by mohol v istom bode veľmi efektívne zatlačiť na Putina, aby s tým celým prestal, pretože už to zašlo priďaleko.
Veľa sa špekuluje o tom, že narastá nespokojnosť s vojnou v úzkom kruhu okolo Putina a mohol by nastať prevrat. Je to možné?
Takéto snahy by neboli prekvapivé. Aj Hitlera sa v istom bode snažili jeho generáli odstrániť. Nikto nevie, čo sa odohráva v Putinovom okolí. Ale videli sme, ako ponižujúco sa správal k členom svojej Bezpečnostnej rady, napríklad k šéfovi tajnej služby Naryškinovi. Je nepochybné, že nespokojnosť so situáciou narastá. Lenže skutočný problém nie je len Putin, ale putinizmus. Je to ideológia, ktorou je Rusko nasiaknuté a ktorej sa len tak ľahko nezbavíte len tým, že odstránite Putina. Obávam sa, že ak by aj niekto zvrhol ruského prezidenta a postavil sa na jeho miesto, tak to nebude žiadny demokrat. Nečakajte nejakého Chodorkovského alebo Navaľného. Bude to človek z mentálneho sveta Vladimíra Putina a to je skutočne nebezpečné. Preto by sme nemali hovoriť ako o hrozbe len o Putinovi, ale o putinizme.
Alvydas Medalinskas je Litovčan, ktorý pôsobil od roku 2014 ako analytik na Donbase v mimovládnej organizácii Donbaské brány (Donbass Gates). V minulosti pracoval ako litovský diplomat, liberálny poslanec a pedagóg prednášajúci medzinárodné vzťahy. V roku 1988 bol spoluzakladateľ hnutia na dosiahnutie nezávislosti Litvy.