>
Zahraničná politika
>
Putina môžu zvrhnúť, ale nenahradí ho žiadny demokrat. Problém je putinizmus

Putina môžu zvrhnúť, ale nenahradí ho žiadny demokrat. Problém je putinizmus

Eva Mihočková, 26.03.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Súhlasíte s tvrdením, že Putin síce môže na Ukrajine zvíťaziť vojensky, ale krajinu nikdy nemôže celkom ovládnuť a dlhodobo ju udržiavať pod svojou vládou?

Samozrejme. Stačí sa pozrieť na situáciu na už okupovaných ukrajinských územiach. Rusi tam majú problém podmaniť si aj tie mestá, ktoré už dobyli, ako je Chersov alebo Berďansk. Ruská armáda tam obsadila radnicu a inštalovala akúsi provizórnu správu, ale predchádzajúce vedenie mesta sa presunulo na iné miesto a naďalej vykonáva všetku nevyhnutnú správu mesta. Zároveň sa v týchto mestách neustále konajú občianske protesty proti ruským okupantom. V Berďansku sú to každý deň tisícky ľudí už dva týždne. Rusi ich potláčajú a aj ja som musel preto z Berďanska odísť.

Kto sú títo protestujúci ľudia? Sú to ruskojazyční obyvatelia?

Samozrejme. Samotní Rusi na Ukrajine protestujú proti ruskej okupácii. Nie sú to len ľudia s proukrajinským postojom, ale nájdete tam podporovateľov všetkých politických strán. Deje sa dokonca zaujímavý fenomén, keď títo Rusi začínajú hovoriť po ukrajinsky. Je to trend, ktorý začal už pred vojnou ako prejav odporu voči ruskej agresívnej politike. Ruská tajná služba a Putin to mohli lepšie vyhodnotiť a pochopiť, že na Ukrajine nebudú nikým vítaní. 

Vy žijete v Berďansku, len pred pár dňami ste odtiaľ odišli. Videli ste niekoho, kto by ruskú armádu vítal ako osloboditeľov? 

Absolútne nie. Práve naopak. Aj miestni Rusi kričia na ruských vojakov, aby sa vrátili, odkiaľ prišli. Rusi v týchto okupovaných mestách nedokážu nájsť žiadnych ľudí do ich dosadenej proruskej vlády. Dokonca ani politici z proruskej strany Viktora Medvedčuka, ktorí doteraz viedli Berďansk, nie sú teraz ochotní s Rusmi spolupracovať. Nakoniec museli ruskí okupanti siahnuť po jednom bezvýznamnom lokálnom politikovi, ktorý sa neúspešne pokúšal kandidovať v miestnych voľbách a teraz sa ulakomil na šancu stať sa dosadeným primátorom vďaka Rusom. 

Ako teda v tomto kontexte vidíte možné scenáre výsledku tejto vojny?

Ruské vedenie by rozhodne malo vnímať a analyzovať, čo sa deje na nimi okupovaných územiach.  Lenže oni tieto územia úplne neovládajú ani len vojensky. Veď ukrajinské jednotky sú stále schopné ostreľovať vybrané ciele, napríklad včera to bol prístav v Berďansku. Rusi nemajú zabezpečený ani len koridor z Krymu na Donbas, čo je jediný významný úspech, ktorým sa Putin mohol doma pochváliť. Je to pre nich kľúčová tepna z hľadiska logistiky a dodávok, pričom ukrajinská armáda stále môže ostreľovať konvoje s vojenským materiálom.

Rusi vedú mimoriadnu brutálnu vojnu a ostreľujú civilné ciele. Môže to byť hra o čas? Môžu dúfať, že Ukrajinci sa po čase zlomia a podriadia sa?

Putin určite predpokladal, že ak spôsobí civilom veľké straty a utrpenie, tak sa poddajú. Lenže problém je, že ľudia na Ukrajine si skutočne nevedia predstaviť, ako by mohli žiť pod ruskou nadvládou. Teraz to nie je situácia ako na Kryme alebo Donbase. Rusi zaútočili na celú Ukrajinu. Putin sa v tomto prepočítal a teraz je zahnaný do kúta. Neviem, čo môže urobiť v takej krajnej situácii, ale obávam sa, že sa pokúsi použiť ešte brutálnejšiu silu. Výsledkom však bude ešte väčšia nenávisť ľudí na Ukrajine, ktorých si chce podrobiť. 

Čo by mohlo byť akýmsi zlomovým bodom?

Možno vás prekvapím, ale nikdy by sme nemali podceňovať význam symbolov. Blíži sa 9. máj, pre Rusov je to Deň víťazstva a pre Putina to bude mimoriadne dôležitý deň, kedy bude chcieť prezentovať výsledky svojej snahy o „denacifikáciu“ Ukrajiny. Preto opakujem západným lídrom, že treba urobiť všetko možné, aby Ukrajina vydržala vzdorovať do tohto dňa. Ak Putin nebude mať v rukách žiadne veľké víťazstvo na Ukrajine, ktorým by sa 9. mája mohol verejne pochváliť, možno to bude nejakým spôsobom zlomovým bodom. 

Robí Západ v tejto chvíli dosť, aby pomohol Ukrajine?

Nie. Myslím si, že NATO si postavilo červené čiary tak, aby až príliš vyhovovali jeho záujmom. Západ sa zdráha poskytnúť Ukrajine viac vojenskej pomoci, pretože sa obáva ruských vyhrážok. Lenže Moskva si to vyhodnocuje ako slabosť Západu a to ju posmeľuje. V tom prípade sa nedá vylúčiť, že Putin vylezie z kúta a trúfne si aj na nejakú formu priamej konfrontácie so Západom.

Rusko sa opakovane vyhráža použitím jadrových zbraní, ak sa bude cítiť existenciálne ohrozené. Je to reálna hrozba alebo len blufovanie?

Viete, toto nie je otázka na politického analytika, ale na doktora… Každý racionálne uvažujúci človek chápe, že použitie jadrových zbraní je šialenosť. Neviem, do akej miery je Putin schopný uvažovať racionálne. Podľa mňa sa snaží Západ vydierať. 

Nie je táto vojna pre Putina otázkou nielen politického ale aj fyzického prežitia?

Zrejme áno. Videli sme, aké boli osudy diktátorov, ktorí začali vojnu a následne ju prehrali. Putin žil v Berlíne a nepochybne vie, ako skončil Hitler. 

Potom ale nemá čo stratiť a môže so sebou stiahnuť ku dnu aj zvyšok sveta.

Bohužiaľ, áno, je to racionálna úvaha. Ale tak ďaleko ešte nie sme. Zatiaľ sa bavíme len o trojuholníku Rusko-Ukrajina-NATO. Ale veľmi dôležitú úlohu tu môže zohrať Čína, ktorej nevyhovujú katastrofálne následky tejto vojny na globálny obchod a ekonomiku. Rastúce ceny energií, nedostatok dodávok a inflačná špirála poškodzujú aj čínske záujmy. Peking by mohol v istom bode veľmi efektívne zatlačiť na Putina, aby s tým celým prestal, pretože už to zašlo priďaleko.

Veľa sa špekuluje o tom, že narastá nespokojnosť s vojnou v úzkom kruhu okolo Putina a mohol by nastať prevrat. Je to možné?

Takéto snahy by neboli prekvapivé. Aj Hitlera sa v istom bode snažili jeho generáli odstrániť. Nikto nevie, čo sa odohráva v Putinovom okolí. Ale videli sme, ako ponižujúco sa správal k členom svojej Bezpečnostnej rady, napríklad k šéfovi tajnej služby Naryškinovi. Je nepochybné, že nespokojnosť so situáciou narastá. Lenže skutočný problém nie je len Putin, ale putinizmus. Je to ideológia, ktorou je Rusko nasiaknuté a ktorej sa len tak ľahko nezbavíte len tým, že odstránite Putina. Obávam sa, že ak by aj niekto zvrhol ruského prezidenta a postavil sa na jeho miesto, tak to nebude žiadny demokrat. Nečakajte nejakého Chodorkovského alebo Navaľného. Bude to človek z mentálneho sveta Vladimíra Putina a to je skutočne nebezpečné. Preto by sme nemali hovoriť ako o hrozbe len o Putinovi, ale o putinizme.

Alvydas Medalinskas je Litovčan, ktorý pôsobil od roku 2014 ako analytik na Donbase v mimovládnej organizácii Donbaské brány (Donbass Gates). V minulosti pracoval ako litovský diplomat, liberálny poslanec a pedagóg prednášajúci medzinárodné vzťahy. V roku 1988 bol spoluzakladateľ hnutia na dosiahnutie nezávislosti Litvy.