Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Trúsia sa na pracovných poradách sexistické vtipy? Pracujú v úzkom vedení spoločnosti takmer výlučne muži? Dostávajú ženy neprimerane nižšie odmeny ako muži? To všetko skúma rodový audit organizácie, ktorý je bežnou praxou v súkromnej i verejnej sfére v mnohých krajinách EÚ. Slovensko je stále výnimkou, hoci na ministerstve práce a sociálnych vecí sa už pripravovala metodológia výkonu rodových auditov. Prečo je to problém?
Umelá inteligencia môže ohrozovať demokraciu a slobodné voľby. Voliči sa totiž často rozhodujú predovšetkým na základe emócií a práve na tie sa zameriavajú algoritmy sociálnych sietí. „Ak niekto dokáže manipulovať vaše emócie, tak to už nie je slobodná voľba,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Približuje, ako legislatíva môže regulovať umelú inteligenciu.
Predstava strany Právo a spravodlivosť o suverénnej politike voči Bruselu v Poľsku neuspela. Voliči si zvolili proeurópsku alternatívu Donalda Tuska. Politológ Juraj Marušiak vysvetľuje, že očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by teraz bolo naivné a strategické ciele bývalej vlády PiS v zahraničnej politike sú v podstate rovnaké ako pri Občianskej platforme.
Parlamentné voľby v Poľsku prinesú krajine zásadnú politickú zmenu. Víťazom sa stala vládna strana Právo a Spravodlivosť, ale vládu zrejme zostaví opozícia pod vedením Občianskej koalície Donalda Tuska. Šéfredaktor portálu Visegrad Insight Wojciech Przybylski vysvetľuje, ako sa zmení poľská politika.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
„Malá vojna je nemožná,“ hovorí Alexander Duleba o možnom vývoji napätia na rusko-ukrajinskej hranici. Ak ruskí ozbrojenci vstúpia na ukrajinské územie, rozkrúti sa špirála násilia, ktoré môže prekročiť hranice regiónu a svoju stranu v tejto vojne si bude musieť vybrať aj Slovensko.
V tejto chvíli to však nevyzerá na bezprostredne hroziacu inváziu. Alexander Duleba v rozhovore vysvetľuje, že pomer útočiacich a brániacich sa vojakov by mal byť 3:1. To znamená, že ak Ukrajinci majú 260-tisíc vojakov v zbrani, tak Rusi by ich mali mať pripravených trojnásobok, teda takmer 800-tisíc.
Z tohto hľadiska nie je 130-tisíc ruských vojakov pri ukrajinskej hranici až tak veľa, aby sme mohli predpokladať, že nastane veľká invázia. Túto argumentáciu používa aj Kyjev, keď sa snaží upokojovať napätú atmosféru a mierniť slovník medzinárodných hráčov, ktorí už otvorene hovoria o riziku vojny.
„Môže sa to však ešte zmeniť, veď aj teraz vidíme začiatok spoločných vojenských cvičení v Bielorusku,“ hovorí Alexander Duleba.
Diplomatická prehra
Podľa experta SFPA je v pozadí aktuálneho rusko-ukrajinského napätia frustrácia Kremľa z vývoja na Ukrajine. „Tu ide o to, že Rusi zlyhávajú v diplomatickom súboji s Ukrajinou v rámci normandského formátu a nedarí sa im ich cieľ, ktorým je na základe Minských dohôd prinútiť Ukrajinu inkorporovať separatistické územia dovnútra politického systému krajiny,“ hovorí v rozhovore A. Duleba.
Ak by Kyjev takýmto spôsobom legitimizoval ruských separatistov a ich odštiepenecké územia, Rusi by získali na Ukrajine priamy nástroj na ovplyvňovanie domácej i zahraničnej politiky.
„Separatisti zverejnili, že by chceli mať vlastné ozbrojené sily, políciu, súdy a rešpektovali by len to, že sudcov by navrhoval ukrajinský prezident. To sú však veľmi odvážne požiadavky, pretože neexistuje štát, kde sú dve armády alebo dve polície,“ hovorí A. Duleba.
Aké sú ďalšie možnosti vývoja rusko-ukrajinského konfliktu a ako by prípadná vojna zasiahla Slovensko a zvyšok Európy sa dozviete vo videorozhovore v rámci diskusií SFPA a Nadácie Friedrich Ebert Stiftung.