>
Zahraničná politika
>
Rusi sú agresívni, lebo s Ukrajinou prehrávajú diplomaticky

Rusi sú agresívni, lebo s Ukrajinou prehrávajú diplomaticky

Eva Mihočková, 10.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

„Malá vojna je nemožná,“ hovorí Alexander Duleba o možnom vývoji napätia na rusko-ukrajinskej hranici. Ak ruskí ozbrojenci vstúpia na ukrajinské územie, rozkrúti sa špirála násilia, ktoré môže prekročiť hranice regiónu a svoju stranu v tejto vojne si bude musieť vybrať aj Slovensko.

V tejto chvíli to však nevyzerá na bezprostredne hroziacu inváziu. Alexander Duleba v rozhovore vysvetľuje, že pomer útočiacich a brániacich sa vojakov by mal byť 3:1. To znamená, že ak Ukrajinci majú 260-tisíc vojakov v zbrani, tak Rusi by ich mali mať pripravených trojnásobok, teda takmer 800-tisíc. 

Z tohto hľadiska nie je 130-tisíc ruských vojakov pri ukrajinskej hranici až tak veľa, aby sme mohli predpokladať, že nastane veľká invázia. Túto argumentáciu používa aj Kyjev, keď sa snaží upokojovať napätú atmosféru a mierniť slovník medzinárodných hráčov, ktorí už otvorene hovoria o riziku vojny.

„Môže sa to však ešte zmeniť, veď aj teraz vidíme začiatok spoločných vojenských cvičení v Bielorusku,“ hovorí Alexander Duleba.

Diplomatická prehra

Podľa experta SFPA je v pozadí aktuálneho rusko-ukrajinského napätia frustrácia Kremľa z vývoja na Ukrajine. „Tu ide o to, že Rusi zlyhávajú v diplomatickom súboji s Ukrajinou v rámci normandského formátu  a nedarí sa im ich cieľ, ktorým je na základe Minských dohôd prinútiť Ukrajinu inkorporovať separatistické územia dovnútra politického systému krajiny,“ hovorí v rozhovore A. Duleba.

Ak by Kyjev takýmto spôsobom legitimizoval ruských separatistov a ich odštiepenecké územia, Rusi by získali na Ukrajine priamy nástroj na ovplyvňovanie domácej i zahraničnej politiky.

„Separatisti zverejnili, že by chceli mať vlastné ozbrojené sily, políciu, súdy a rešpektovali by len to, že sudcov by navrhoval ukrajinský prezident. To sú však veľmi odvážne požiadavky, pretože neexistuje štát, kde sú dve armády alebo dve polície,“ hovorí A. Duleba.

Aké sú ďalšie možnosti vývoja rusko-ukrajinského konfliktu a ako by prípadná vojna zasiahla Slovensko a zvyšok Európy sa dozviete vo videorozhovore v rámci diskusií SFPA a Nadácie Friedrich Ebert Stiftung.