>
Zahraničná politika
>
Rusi sú agresívni, lebo s Ukrajinou prehrávajú diplomaticky

Rusi sú agresívni, lebo s Ukrajinou prehrávajú diplomaticky

Eva Mihočková, 10.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Európa vstúpila do roku 2023 zomknutá. Riešiť bude energie a vojnu na Ukrajine

Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.

Štefanec: „Len sa nezačnime s Američanmi pretekať v dotovaní priemyslu!“

Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.

Slovensko môžu zaplaviť miliardy z eurofondov. Ako to pomôže regiónom?

Európska komisia schválila Slovensku nový operačný program eurofondov vo výške 13 miliárd eur. Prioritou má byť podpora zaostávajúcich regiónov. Podľa Antona Marcinčina Slovensko nedokáže tieto peniaze zmysluplne vyčerpať. Problémov je viac, ale predovšetkým chýba systém a decentralizácia.

Summit COP 27: Sklamanie aj úspech chudobných

„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?

Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.

„Malá vojna je nemožná,“ hovorí Alexander Duleba o možnom vývoji napätia na rusko-ukrajinskej hranici. Ak ruskí ozbrojenci vstúpia na ukrajinské územie, rozkrúti sa špirála násilia, ktoré môže prekročiť hranice regiónu a svoju stranu v tejto vojne si bude musieť vybrať aj Slovensko.

V tejto chvíli to však nevyzerá na bezprostredne hroziacu inváziu. Alexander Duleba v rozhovore vysvetľuje, že pomer útočiacich a brániacich sa vojakov by mal byť 3:1. To znamená, že ak Ukrajinci majú 260-tisíc vojakov v zbrani, tak Rusi by ich mali mať pripravených trojnásobok, teda takmer 800-tisíc. 

Z tohto hľadiska nie je 130-tisíc ruských vojakov pri ukrajinskej hranici až tak veľa, aby sme mohli predpokladať, že nastane veľká invázia. Túto argumentáciu používa aj Kyjev, keď sa snaží upokojovať napätú atmosféru a mierniť slovník medzinárodných hráčov, ktorí už otvorene hovoria o riziku vojny.

„Môže sa to však ešte zmeniť, veď aj teraz vidíme začiatok spoločných vojenských cvičení v Bielorusku,“ hovorí Alexander Duleba.

Diplomatická prehra

Podľa experta SFPA je v pozadí aktuálneho rusko-ukrajinského napätia frustrácia Kremľa z vývoja na Ukrajine. „Tu ide o to, že Rusi zlyhávajú v diplomatickom súboji s Ukrajinou v rámci normandského formátu  a nedarí sa im ich cieľ, ktorým je na základe Minských dohôd prinútiť Ukrajinu inkorporovať separatistické územia dovnútra politického systému krajiny,“ hovorí v rozhovore A. Duleba.

Ak by Kyjev takýmto spôsobom legitimizoval ruských separatistov a ich odštiepenecké územia, Rusi by získali na Ukrajine priamy nástroj na ovplyvňovanie domácej i zahraničnej politiky.

„Separatisti zverejnili, že by chceli mať vlastné ozbrojené sily, políciu, súdy a rešpektovali by len to, že sudcov by navrhoval ukrajinský prezident. To sú však veľmi odvážne požiadavky, pretože neexistuje štát, kde sú dve armády alebo dve polície,“ hovorí A. Duleba.

Aké sú ďalšie možnosti vývoja rusko-ukrajinského konfliktu a ako by prípadná vojna zasiahla Slovensko a zvyšok Európy sa dozviete vo videorozhovore v rámci diskusií SFPA a Nadácie Friedrich Ebert Stiftung.