>
Zahraničná politika
>
Rusi sú agresívni, lebo s Ukrajinou prehrávajú diplomaticky

Rusi sú agresívni, lebo s Ukrajinou prehrávajú diplomaticky

Eva Mihočková, 10.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Európske riešenie cien elektriny neprinesie Slovensku žiadne peniaze

„Chýba nám európska solidarita a spoločný nákup plynu,“ hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Členské štáty sa podľa neho v energetickej kríze starajú primárne každý sám o seba a slovenské návrhy nemajú veľkú podporu. Aké sú možnosti riešenia?

Cezhraničná spolupráca s Ukrajinou skrýva netušené možnosti

Prešovský a Košický kraj by mohli zažiť podobný rozkvet, ako sa to podarilo rakúskemu Burgenlandu vďaka spolupráci so slovenským pohraničím. Kľúčom je rozvoj úzkych vzťahov s ukrajinskými regiónmi, čo sa dá už dnes. K dispozícii sú aj veľké peniaze. Prečo to nefunguje?

V EÚ kriticky chýba pracovná sila. Aké sú riešenia?

Letiská obmedzujú prevádzku, verejní dopravcovia rušia spoje, nemocnice zatvárajú oddelenia a reštaurácie krachujú. Na Slovensku i v celej EÚ chýba pracovná sila. Kam sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a ako ich pritiahnuť späť? Odpovedá ekonóm Martin Kahanec z inštitútu CELSI.

Hranica a kufre plné peňazí. Prečo Ukrajinci privážajú hotovosť?

Na slovensko-ukrajinskej hranici colníci opakovane riešia Ukrajincov, ktorí na Slovensko privážajú veľkú hotovosť. Objavili sa aj prípady, keď išlo o milióny eur v kufri. Advokát Andrej Leontiev vysvetľuje, kedy sú to špinavé peniaze a kedy životná nevyhnutnosť.

Kvóty na ženy v EÚ – Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo

EÚ prijíma aktuálne niekoľko dôležitých smerníc, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti. Ide o kvóty na ženy, platové rozdiely i domáce násilie. Oľga Pietruchová vysvetľuje, čo to prinesie do praxe a aká je slovenská pozícia.

„Malá vojna je nemožná,“ hovorí Alexander Duleba o možnom vývoji napätia na rusko-ukrajinskej hranici. Ak ruskí ozbrojenci vstúpia na ukrajinské územie, rozkrúti sa špirála násilia, ktoré môže prekročiť hranice regiónu a svoju stranu v tejto vojne si bude musieť vybrať aj Slovensko.

V tejto chvíli to však nevyzerá na bezprostredne hroziacu inváziu. Alexander Duleba v rozhovore vysvetľuje, že pomer útočiacich a brániacich sa vojakov by mal byť 3:1. To znamená, že ak Ukrajinci majú 260-tisíc vojakov v zbrani, tak Rusi by ich mali mať pripravených trojnásobok, teda takmer 800-tisíc. 

Z tohto hľadiska nie je 130-tisíc ruských vojakov pri ukrajinskej hranici až tak veľa, aby sme mohli predpokladať, že nastane veľká invázia. Túto argumentáciu používa aj Kyjev, keď sa snaží upokojovať napätú atmosféru a mierniť slovník medzinárodných hráčov, ktorí už otvorene hovoria o riziku vojny.

„Môže sa to však ešte zmeniť, veď aj teraz vidíme začiatok spoločných vojenských cvičení v Bielorusku,“ hovorí Alexander Duleba.

Diplomatická prehra

Podľa experta SFPA je v pozadí aktuálneho rusko-ukrajinského napätia frustrácia Kremľa z vývoja na Ukrajine. „Tu ide o to, že Rusi zlyhávajú v diplomatickom súboji s Ukrajinou v rámci normandského formátu  a nedarí sa im ich cieľ, ktorým je na základe Minských dohôd prinútiť Ukrajinu inkorporovať separatistické územia dovnútra politického systému krajiny,“ hovorí v rozhovore A. Duleba.

Ak by Kyjev takýmto spôsobom legitimizoval ruských separatistov a ich odštiepenecké územia, Rusi by získali na Ukrajine priamy nástroj na ovplyvňovanie domácej i zahraničnej politiky.

„Separatisti zverejnili, že by chceli mať vlastné ozbrojené sily, políciu, súdy a rešpektovali by len to, že sudcov by navrhoval ukrajinský prezident. To sú však veľmi odvážne požiadavky, pretože neexistuje štát, kde sú dve armády alebo dve polície,“ hovorí A. Duleba.

Aké sú ďalšie možnosti vývoja rusko-ukrajinského konfliktu a ako by prípadná vojna zasiahla Slovensko a zvyšok Európy sa dozviete vo videorozhovore v rámci diskusií SFPA a Nadácie Friedrich Ebert Stiftung.