Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Radikálna strana AfD získala v septembri v nemeckom Sasku-Anhaltsku 44%, čo je najväčšie víťazstvo krajnej pravice v nemeckých krajinských voľbách od konca II. svetovej vojny. Politici i komentátori hovoria o zásadnom bode zlomu a nutných zmenách vo vládnej politike. Tému analyzuje politológ Robert Žanony.
Konflikty na Ukrajine i Blízkom Východe ukazujú novú tvár vojny, ktorá je čoraz viac závislá na súkromných firmách. Pomer vojakov a súkromných kontraktorov v amerických vojnách na Blízkom Východe sa posunul od 100:1 k pomeru 1:1. Realitu vysvetľuje profesor Jozef Bátora.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
Slovenský premiér Robert Fico otvorene pripúšťa myšlienku vojenskej neutrality a hovorí, že Slovensku by takýto štatút svedčal. Rakúsky publicista Robert Misik však jeho slová vyvracia. Vysvetľuje, že každá krajina je iná a Slovensko sa nemôže porovnávať z hľadiska garancií pre svoju bezpečnosť s Rakúskom alebo Švajčiarskom.
Rakúska neutralita je lacná, pretože Rakúsko je v podstate čierny pasažier európskej bezpečnosti. „Všetci naši susedia sú členmi NATO, takže sme v bezpečí a nehrozí nám ruská agresia. Takže sa dá povedať, že si užívame bezpečnostné garancie NATO bez toho, aby sme boli členmi NATO a bez toho, aby sme museli vynakladať veľa peňazí na našu armádu,“ hovorí Misik.
Pri Slovensku však tento rakúsky vzorec nemôže fungovať. Ak Rusko vyhrá vojnu na Ukrajine a obsadí celú krajinu, tak Slovensko bude mať hranicu priamo s ruskou sférou vplyvu a to zásadne mení situáciu. Čo je teda dnes najlepšou garanciou bezpečnosti pre malú stredoeurópsku krajinu?
Odpovede ponúka rakúsky publicista Robert Misik v rozhovore s Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu v angličtine organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a denníkom Sme.