Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Slovenský premiér Robert Fico otvorene pripúšťa myšlienku vojenskej neutrality a hovorí, že Slovensku by takýto štatút svedčal. Rakúsky publicista Robert Misik však jeho slová vyvracia. Vysvetľuje, že každá krajina je iná a Slovensko sa nemôže porovnávať z hľadiska garancií pre svoju bezpečnosť s Rakúskom alebo Švajčiarskom.
Rakúska neutralita je lacná, pretože Rakúsko je v podstate čierny pasažier európskej bezpečnosti. „Všetci naši susedia sú členmi NATO, takže sme v bezpečí a nehrozí nám ruská agresia. Takže sa dá povedať, že si užívame bezpečnostné garancie NATO bez toho, aby sme boli členmi NATO a bez toho, aby sme museli vynakladať veľa peňazí na našu armádu,“ hovorí Misik.
Pri Slovensku však tento rakúsky vzorec nemôže fungovať. Ak Rusko vyhrá vojnu na Ukrajine a obsadí celú krajinu, tak Slovensko bude mať hranicu priamo s ruskou sférou vplyvu a to zásadne mení situáciu. Čo je teda dnes najlepšou garanciou bezpečnosti pre malú stredoeurópsku krajinu?
Odpovede ponúka rakúsky publicista Robert Misik v rozhovore s Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu v angličtine organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a denníkom Sme.