.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Politické vzťahy v rámci V4 sú naďalej zložité. Maďarsko síce podporuje európsky štatút kandidátskej krajiny pre Ukrajinu, ale kladie si podmienky. Poľsko naopak získava body v očiach Európskej komisie pre svoju intenzívnu pomoc ukrajinským utečencom a Kyjevu vo vojne proti Rusku.
Riaditeľ SFPA Tomáš Strážay v rozhovore pre Zahraničnú politiku a nadáciu Friedrich Ebert Stiftung vysvetľuje, kto je tu víťaz a ako rozličné postoje krajín V4 ovplyvňujú jej akcieschopnosť.
„Politická spolupráca na pôde V4 možno nebude taká intenzívna, ale podstata fungovania tohto spoločenstva je na nižších úrovniach. Napríklad rozvoj cestnej infraštruktúry na severo-južnej osi, teda od Baltického mora po Čierne more, a veľmi dôležitou oblasťou je aj spolupráca v oblasti energetickej infraštruktúry,“ hovorí T. Strážay.
Spolupráca V4 v oblasti energetiky je kľúčová aj v kontexte vojny na Ukrajine a pri snahách zbaviť sa závislosti na ruskom plyne a rope. Jej politická dynamika by sa mohla posunúť na novú úroveň, ak by sa Ukrajina stala členom EÚ.
„Na východnom krídle EÚ by zrazu boli dve veľké krajiny – Poľsko a Ukrajina, ktoré by mohli vytvoriť tandem. Ten by mohol pôsobiť ako veľmi dôležitý pól európskej integrácie podobne, ako dnes funguje nemecko-francúzsky tandem,“ približuje riaditeľ SFPA.
Na aké konkrétne kroky by Slovensko malo využiť svoje predsedníctvo v rámci V4 i Slavkovského formátu a akým výzvam bude čeliť, odpovedá Tomáš Strážay v priloženom rozhovore.
