.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Politické vzťahy v rámci V4 sú naďalej zložité. Maďarsko síce podporuje európsky štatút kandidátskej krajiny pre Ukrajinu, ale kladie si podmienky. Poľsko naopak získava body v očiach Európskej komisie pre svoju intenzívnu pomoc ukrajinským utečencom a Kyjevu vo vojne proti Rusku.
Riaditeľ SFPA Tomáš Strážay v rozhovore pre Zahraničnú politiku a nadáciu Friedrich Ebert Stiftung vysvetľuje, kto je tu víťaz a ako rozličné postoje krajín V4 ovplyvňujú jej akcieschopnosť.
„Politická spolupráca na pôde V4 možno nebude taká intenzívna, ale podstata fungovania tohto spoločenstva je na nižších úrovniach. Napríklad rozvoj cestnej infraštruktúry na severo-južnej osi, teda od Baltického mora po Čierne more, a veľmi dôležitou oblasťou je aj spolupráca v oblasti energetickej infraštruktúry,“ hovorí T. Strážay.
Spolupráca V4 v oblasti energetiky je kľúčová aj v kontexte vojny na Ukrajine a pri snahách zbaviť sa závislosti na ruskom plyne a rope. Jej politická dynamika by sa mohla posunúť na novú úroveň, ak by sa Ukrajina stala členom EÚ.
„Na východnom krídle EÚ by zrazu boli dve veľké krajiny – Poľsko a Ukrajina, ktoré by mohli vytvoriť tandem. Ten by mohol pôsobiť ako veľmi dôležitý pól európskej integrácie podobne, ako dnes funguje nemecko-francúzsky tandem,“ približuje riaditeľ SFPA.
Na aké konkrétne kroky by Slovensko malo využiť svoje predsedníctvo v rámci V4 i Slavkovského formátu a akým výzvam bude čeliť, odpovedá Tomáš Strážay v priloženom rozhovore.
