>
Zahraničná politika
>
Spolupráca V4 je zložitá, ale dôležitá v kontexte vojny na Ukrajine

Spolupráca V4 je zložitá, ale dôležitá v kontexte vojny na Ukrajine

Eva Mihočková, 23.06.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Viac lokálnych aktérov i peňazí – humanitárnu pomoc čakajú zmeny

Európska únia vyčlenila na humanitárnu pomoc pre Ukrajinu od začiatku roka 243 miliónov eur. Michael Köhler, generálny riaditeľ DG ECHO uisťuje, že zdrojov bude oveľa viac. V rozhovore približuje, ako chce spolupracovať s mimovládnym sektorom a aké zmeny čakajú európsku humanitárnu pomoc vo svete.

Rozvojová pomoc sa posúva na vyššiu úroveň vďaka inováciám

Mimovládky poskytujúce rozvojovú a humanitárnu pomoc hľadajú cesty, ako získať viac zdrojov a lepšie výsledky. Príležitosťou na zdieľanie skúseností bolo podujatie Ambrela Development Forum, na ktorom sa zúčastnila aj riaditeľka konfederácie CONCORD Europe Tanya Cox.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Politické vzťahy v rámci V4 sú naďalej zložité. Maďarsko síce podporuje európsky štatút kandidátskej krajiny pre Ukrajinu, ale kladie si podmienky. Poľsko naopak získava body v očiach Európskej komisie pre svoju intenzívnu pomoc ukrajinským utečencom a Kyjevu vo vojne proti Rusku.

Riaditeľ SFPA Tomáš Strážay v rozhovore pre Zahraničnú politiku a nadáciu Friedrich Ebert Stiftung vysvetľuje, kto je tu víťaz a ako rozličné postoje krajín V4 ovplyvňujú jej akcieschopnosť.

„Politická spolupráca na pôde V4 možno nebude taká intenzívna, ale podstata fungovania tohto spoločenstva je na nižších úrovniach. Napríklad rozvoj cestnej infraštruktúry na severo-južnej osi, teda od Baltického mora po Čierne more, a veľmi dôležitou oblasťou je aj spolupráca v oblasti energetickej infraštruktúry,“ hovorí T. Strážay. 

Spolupráca V4 v oblasti energetiky je kľúčová aj v kontexte vojny na Ukrajine a pri snahách zbaviť sa závislosti na ruskom plyne a rope. Jej politická dynamika by sa mohla posunúť na novú úroveň, ak by sa Ukrajina stala členom EÚ. 

„Na východnom krídle EÚ by zrazu boli dve veľké krajiny – Poľsko a Ukrajina, ktoré by mohli vytvoriť tandem. Ten by mohol pôsobiť ako veľmi dôležitý pól európskej integrácie podobne, ako dnes funguje nemecko-francúzsky tandem,“ približuje riaditeľ SFPA.

Na aké konkrétne kroky by Slovensko malo využiť svoje predsedníctvo v rámci V4 i Slavkovského formátu a akým výzvam bude čeliť, odpovedá Tomáš Strážay v priloženom rozhovore.