>
Zahraničná politika
>
Štefanec: „Len sa nezačnime s Američanmi pretekať v dotovaní priemyslu!“

Štefanec: „Len sa nezačnime s Američanmi pretekať v dotovaní priemyslu!“

Eva Mihočková, 25.01.2023
Zdroj: Facebook: Ivan Štefanec

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Americký protiinflačný zákon ponúka balík zelených dotácií vo výške 369 miliárd dolárov pre výrobcov zelených technológií. Prečo to EU vníma ako škodlivý protekcionizmus a diskrimináciu?

Tu treba predovšetkým povedať, že snaha USA podporovať zelené technológie sa v tomto prípade zhoduje s dlhodobými európskymi cieľmi v oblasti ochrany klímy. To je dobrá správa. Dlho sme pritom v tejto kľúčovej oblasti nevedeli nájsť zhodu. Hovorím najmä o období prezidentovania Donalda Trumpa, ktorý odstúpil od Parížskej klimatickej dohody a nesúhlasil s európskymi cieľmi. Teraz je Amerika s nami na spoločnej lodi. Aj tento americký protiinflačný balíček chce znížiť emisie o 40 percent do roku 2030, čo je skvelé. 

V čom je teda problém?

Cieľ máme síce spoločný, ale líšime sa v spôsobe, ako sa k nemu dopracovať. EÚ ten americký prístup označuje za diskriminačný pre európske firmy. Európa má s Amerikou pozitívnu obchodnú bilanciu a ťahúňom je najmä automobilový priemysel. Treba si uvedomiť, že každé štvrté auto v USA je vyrobené v Európe. Znevýhodnenie európskych výrobcov na americkom trhu by veľmi negatívne pocítilo aj Slovensko so svojim silným automobilovým sektorom. 

Najväčšia európska výhrada teda spočíva v tom, že nová americká legislatíva dáva výrazné daňové úľavy len tým výrobcom elektromobilov, ktorí majú celý výrobný i dodávateľský reťazec na území USA, Kanady či Mexika?

Áno. A treba povedať, že Mexiko a Kanada tam pribudli až po výhradách týchto krajín. Je to diskriminačné voči európskym výrobcom. Ak by si chceli zachovať konkurencieschopnosť na americkom trhu, museli by zmeniť celý svoj výrobný model a montovať autá priamo v USA. To je absurdné. Nechceme predsa, aby sa Volkswagen presunul z Bratislavy do Ameriky. 

Je reálna hrozba, že európske automobilky by sa museli delokalizovať do USA, ak by nechceli stratiť tamojší trh?
Presne tak. Preto je to jasná diskriminácia a to nielen z hľadiska Európy ale aj z hľadiska pravidiel WTO. Mimochodom, práve tieto zásady voľného obchodu zastrešené WTO iniciovali Američania a teraz idú proti nim. Ale myslím si, že odpoveďou by nemal byť ďalší protekcionizmus zo strany EÚ. Mali by sme rokovať a snažiť sa nájsť spoločný postup. 

Ale nerobia teraz Američania v zásade to isté, čo EÚ, ktorá sa tiež dlhodobo snaží o dosiahnutie strategickej suverenity v citlivých odvetviach ako je energetika alebo výroba čipov?

Je pravda, že aj my sa snažíme o strategickú nezávislosť v kritických odvetviach. Ale my to robíme iným spôsobom. Rešpektujeme pravidlá WTO a motivujeme výrobcov pôsobiť na európskej pôde. Nediskriminujeme firmy z tretích krajín. To je zásadný rozdiel. Preto je dôležité, aby sme sa dohodli s Amerikou na rovnakých pravidlách, ktorými dosiahneme spoločné ciele. Bolo by veľkou chybou reagovať len recipročne a zaviesť rovnaké opatrenia.

Čo sa s tým ešte v tejto chvíli dá robiť? Zákon je už platný. Šéfka Európskej komisie hovorí o akejsi snahe dohodnúť sa na spoločných normách napríklad na nabíjačky, ale to nevyrieši základný problém.
Stále sa to dá zmeniť našim lobingom a trpezlivou prácou. V tomto smere už bol niekoľko kôl rokovaní v decembri i januári. 

Je reálne, aby Američania novelizovali ten zákon?

Vždy je všetko možné a nesmieme poľaviť. Musíme myslieť na perspektívy európskych výrobcov i budúcnosť európsko-americkej spolupráce. Preto je namieste obnoviť myšlienku spoločného trhu. Či už sa bude volať TTIP alebo inak. (TTIP je Dohoda medzi EÚ a USA o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve z roku 2016, ktorá skrachovala po nástupe Donalda Trumpa; pozn. redakcie). Potrebujeme odpoveď na zločineckú ruskú inváziu na Ukrajinu a tou je intenzívnejšia spolupráca demokratického sveta. Ak sa USA a EÚ dohodnú na spolupráci na základe spoločných pravidiel, budú určovať štandardy pre celý svet.

TTIP je oficiálne uzavretá záležitosť od nástupu Donalda Trumpa do úradu. Žijú ešte rokovania o vzkriesení tejto zmluvy?

Oficiálne nie, ale neoficiálne udržiavame kontakty a „oheň v krbe.“ Veľa amerických kongresmanov z radov Demokratov i Republikánov je stále otvorených tejto myšlienke. Mnohé rozhovory teda prebiehajú a je načase, aby sa to otvorilo aj oficiálne. Ja sám k tomu budem prispievať na pôde Európskeho parlamentu aj v rokovaniach so zástupcami Americkej obchodnej komory v Bruseli. 

Ursula von der Leyen v reakcii na americký protiinflačný zákon uviedla: „Musíme držať krok so subvenciami a stimulmi mimo EÚ, aby európsky priemysel zostal atraktívny. To si vyžaduje uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci.“ Znamená to, že vstupujeme do novej éry globálneho protekcionizmu?

Znie to tak a toto nebezpečenstvo je reálne. Osobne nesúhlasím s takýmito návrhmi Európskej komisie. Teraz skutočne nepotrebujeme rozbehnúť preteky v dotovaní, teda kto dá viac, ten vyhrá. V tejto chvíli je dôležitá spolupráca a spoločné ciele v znižovaní emisií a čistých zdrojoch. 

Prečo sa obávate pretekov v dotovaní?
Je to nezmysel z dvoch dôvodov. Po prvé, budeme s Američanmi súťažiť v tom, kto rozdá viac peňazí, čo nie je dlhodobo udržateľné. A po druhé, v Európe budú v takej situácii zvýhodnené väčšie štáty, ktoré si logicky môžu dovoliť väčšie stimuly ako malé štáty.

Takže slovenské firmy by boli znevýhodnené, pretože zo slovenského štátneho rozpočtu nemôžu dostať rovnako štedré dotácie ako trebárs nemecké firmy?

Presne tak. Preto si nemyslím, že toto je správna cesta. Okrem toho vieme, aké vyčerpané sú štátne rozpočty po výdavkoch na pandémiu, energetickú krízu a vojnu na Ukrajine.

Faktom ale je, že okrem USA podobné dotácie avizuje aj Čína a zjavne to podľa vyjadrení šéfky Európskej komisie je témou aj v EÚ. Nie je to dôkaz toho, že doterajší systém globalizovaných dodávateľských reťazcov končí a nastupuje nová éra delokalizácie a protekcionizmu? Napokon, videli sme, aké zraniteľné tieto reťazce sú v čase pandemickej alebo čipovej krízy, či vojny…

Svet sa mení a naozaj sme na križovatke, či uprednostníme globálnu spoluprácu alebo protekcionizmus.

A nevybrali sme si už tú cestu protekcionizmu?

Zatiaľ ešte nie, ale máte pravdu, že to nebezpečenstvo je veľké. Ak budeme realizovať navrhnuté opatrenia v podobe nekonečnej štátnej pomoci a všetci si budeme chrániť len svoj piesoček, tak to skutočne hrozí. Ale myslím si, že stále máme šancu sa v rámci demokratického sveta rozprávať o spoločných pravidlách spolupráce a máme tak veľkú šancu obnoviť aj dodávateľské vzťahy. Každému predsa musí byť jasné, že protekcionizmus je cesta do záhuby. To nie je cesta k prosperite. Ľuďom určite viac pomôže mať lacnejšie a kvalitnejšie výrobky, ktoré vzídu z globálnej spolupráce.

To zodpovedá našej doterajšej ekonomickej skúsenosti. Ale neukázala nám pandemická, energetická alebo čipová kríza, prípadne zablokovanie Suezského prieplavu jednou loďou Ever Given, že tento model má svoje limity a v dnešnom svete už zlyháva?

Nemyslím si to. Je pravdou, že nedávne udalosti odhalili našu prílišnú závislosť od kritických surovín z totalitných režimov, ktoré cez ekonomické väzby môžu ovplyvňovať aj demokratické procesy. Mám na mysli kobalt a lítium v čínskych rukách, alebo plyn a ropu v ruských rukách. Práve preto potrebujeme green deal, aby sme boli nezávislejší a slobodnejší. 

Ste teda neoblomný zástanca slobodného trhu?

Som, pretože je historicky dokázané, že to funguje. Je jasné, že prichádzajú aj výzvy, ako bola pandemická alebo čipová kríza, ale to k tomu patrí. Keď hovoríme o strategickej suverenite, tak to znamená, že budeme mať dodávky dôležitých surovín a komponentov pod kontrolou, nie že to budeme mať všetko na vlastnom území. To si vyžaduje dobré zmluvy, istotu a prijateľné ceny. 

EK ako reakciu pripravuje zákon na podporu čistých technológií – Net-Zero Industry Act, ktorý stanoví jasné ciele EÚ v oblasti zelených technológii do roku 2030. Vieme o ňom viac?

Podstatou je podpora bezemisných technológií. Má mať štyri piliere. Ide o rýchlosť zavádzania týchto technológií do praxe, ide teda o zjednodušenie administratívy a povoľovacích procesov. Potom sú tam investície a financovanie výroby čistých technológií aj z európskych zdrojov. Tu sa nebavíme o dotáciách, ale o lepšom prístupe ku kapitálu. Ďalej je na stole rozvoj potrebných zručností, teda školstvo a vzdelávanie.  A napokon uľahčenie otvoreného a spravodlivého obchodu v prospech všetkých krajín. To je super! Hovoríme teda o otvorení trhu a nie o protekcionizme. 

Niektoré krajiny volajú aj po vzniku nového fondu, z ktorého by sa financovali zelené technológie. Je to obsiahnuté v tom návrhu?

Je to súčasť tohto návrhu a volá sa to Európsky fond zvrchovanosti. Je to jeden z návrhov a niektoré projekty na podporu obnoviteľných zdrojov by mohli byť práve takto financované. Zatiaľ je to čerstvý návrh a poznáme len základné body. Tento rok to bude určite dôležitou témou európskych inštitúcií.

Ivan Štefanec je poslanec Európskeho parlamentu, kde pôsobí v klube Európskej ľudovej strany. Je členom  KDH. V rámci svojej poslaneckej činnosti sa zameriava na pomoc malým a stredným podnikateľom, odstraňovanie zbytočných byrokratických prekážok, rozvoj digitalizácie a vzdelávania, ochranu práv spotrebiteľa a stráženie dodržiavania princípov subsidiarity.