.svg)
Zdroj: Facebook/UN Climate ChangeEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Planéta sa čoraz rýchlejšie otepľuje a negatívne následky zmeny klímy si už uvedomuje každý. Štáty napriek tomu nedokázali využiť rokovanie Klimatického summitu OSN COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu na zvýšenie svojich ambícií bojovať proti klimatickej zmene a znížiť ešte viac emisie skleníkových plynov.
Slovenské ministerstvo životného prostredia to hodnotí ako jednoznačné sklamanie. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča, ktorý viedol slovenskú delegáciu na summite.
„Postupný odklon od využívania uhlia už máme zaregulovaný na celosvetovej úrovni. Teraz sa hralo o ropu a zemný plyn,“ približuje M. Kiča. Cieľ sa však nepodarilo dosiahnuť a krajiny sa nedokázali zaviazať, že postupne utlmia emisie zo všetkých fosílnych palív.
„Nemusíme jednoznačne utlmiť spotrebu, ale stačilo by, aby aspoň krajiny prestali dotovať ťažbu plynu a neotvárali ďalšie ložiská,“ vysvetľuje v rozhovore štátny tajomník.
Rusi počas summitu vystupovali v úzadí a robili svoj lobbing, ale nie sú hlavným dôvodom, prečo sa nepodarilo dosiahnuť záväzok postupného odklonu od fosílnych palív. Dôvodom je najmä postoj Číny a Egypta.
„Mali sme iné očakávania od egyptského predsedníctva. Úlohou predsedníckej krajiny nie je reprezentovať záujmy konkrétnej skupiny štátov. Mali sme pocit, že Egypt to robil a preferoval tému vzniku Fondu solidarity pred inými témami. To vyvolalo sklamanie. Bol som svedkom toho, že delegácia EÚ zvažovala, či bude pokračovať ďalej v rokovaniach.“
Rozvíjajúce sa štáty napokon odchádzali zo summitu najspokojnejšie, pretože sa im podarilo presadiť vznik nového Fondu solidarity. Bohaté krajiny by cez neho mali prispievať tým najchudobnejším na zmierňovanie následkov klimatickej zmeny. V tejto súvislosti odznelo v Šarm aš-Šajchu aj niekoľko veľmi emotívnych vystúpení.
„Veľmi zarezonovalo vystúpenie pakistanskej ministerky. Pripomenula devastačné povodne v jej krajine, ktoré si vyžiadali viac ako 1500 obetí a je vedecky dokázané, že je to následok klimatickej zmeny. Predstaviteľ ostrovnej krajiny Tuvalu zasa hovoril o tom, že si nechali vypracovať digitálnu kópiu svojej krajiny, pretože na konci tohto storočia sa dostanú kompletne pod hladinu mora. Chcú teda, aby po nich zostala aspoň nejaká digitálna stopa,“ hovorí štátny tajomník Kiča.
Viac podrobností o výsledkoch summitu, budúcom postavení Fondu solidarity i nových záväzkoch USA a Číny sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý so štátnym tajomníkom Michalom Kičom viedla šéfredaktorka portálu Zahraničná politika Eva Mihočková. Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung
