>
Zahraničná politika
>
Summit COP 27: Sklamanie aj úspech chudobných

Summit COP 27: Sklamanie aj úspech chudobných

Eva Mihočková, 02.12.2022
Zdroj: Facebook/UN Climate Change

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Drsné podmienky hranice s Ukrajinou niektorých policajtov Frontexu prekvapili

Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.

Ako drony menia pravidlá hry na hranici (i v biznise)

Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

Môžu sa stať radikáli nevyhnutnými politickými partnermi?

Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.

Aký bol rok 2022 podľa autorov Ročenky zahraničnej politiky?

Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.

Zahraničná politika je v zajatí domácich udalostí

Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?

Planéta sa čoraz rýchlejšie otepľuje a negatívne následky zmeny klímy si už uvedomuje každý. Štáty napriek tomu nedokázali využiť rokovanie Klimatického summitu OSN COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu na zvýšenie svojich ambícií bojovať proti klimatickej zmene a znížiť ešte viac emisie skleníkových plynov.

Slovenské ministerstvo životného prostredia to hodnotí ako jednoznačné sklamanie. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča, ktorý viedol slovenskú delegáciu na summite.

„Postupný odklon od využívania uhlia už máme zaregulovaný na celosvetovej úrovni. Teraz sa hralo o ropu a zemný plyn,“ približuje M. Kiča. Cieľ sa však nepodarilo dosiahnuť a krajiny sa nedokázali zaviazať, že postupne utlmia emisie zo všetkých fosílnych palív. 

„Nemusíme jednoznačne utlmiť spotrebu, ale stačilo by, aby aspoň krajiny prestali dotovať ťažbu plynu a neotvárali ďalšie ložiská,“ vysvetľuje v rozhovore štátny tajomník. 

Rusi počas summitu vystupovali v úzadí a robili svoj lobbing, ale nie sú hlavným dôvodom, prečo sa nepodarilo dosiahnuť záväzok postupného odklonu od fosílnych palív. Dôvodom je najmä postoj Číny a Egypta. 

„Mali sme iné očakávania od egyptského predsedníctva. Úlohou predsedníckej krajiny nie je reprezentovať záujmy konkrétnej skupiny štátov. Mali sme pocit, že Egypt to robil a preferoval tému vzniku Fondu solidarity pred inými témami. To vyvolalo sklamanie. Bol som svedkom toho, že delegácia EÚ zvažovala, či bude pokračovať ďalej v rokovaniach.“

Rozvíjajúce sa štáty napokon odchádzali zo summitu najspokojnejšie, pretože sa im podarilo presadiť vznik nového Fondu solidarity. Bohaté krajiny by cez neho mali prispievať tým najchudobnejším na zmierňovanie následkov klimatickej zmeny. V tejto súvislosti odznelo v Šarm aš-Šajchu aj niekoľko veľmi emotívnych vystúpení.

„Veľmi zarezonovalo vystúpenie pakistanskej ministerky. Pripomenula devastačné povodne v jej krajine, ktoré si vyžiadali viac ako 1500 obetí a je vedecky dokázané, že je to následok klimatickej zmeny. Predstaviteľ ostrovnej krajiny Tuvalu zasa hovoril o tom, že si nechali vypracovať digitálnu kópiu svojej krajiny, pretože na konci tohto storočia sa dostanú kompletne pod hladinu mora. Chcú teda, aby po nich zostala aspoň nejaká digitálna stopa,“ hovorí štátny tajomník Kiča. 

Viac podrobností o výsledkoch summitu, budúcom postavení Fondu solidarity i nových záväzkoch USA a Číny sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý so štátnym tajomníkom Michalom Kičom viedla šéfredaktorka portálu Zahraničná politika Eva Mihočková. Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung