.svg)
Zdroj: Facebook/UN Climate ChangeEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Planéta sa čoraz rýchlejšie otepľuje a negatívne následky zmeny klímy si už uvedomuje každý. Štáty napriek tomu nedokázali využiť rokovanie Klimatického summitu OSN COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu na zvýšenie svojich ambícií bojovať proti klimatickej zmene a znížiť ešte viac emisie skleníkových plynov.
Slovenské ministerstvo životného prostredia to hodnotí ako jednoznačné sklamanie. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča, ktorý viedol slovenskú delegáciu na summite.
„Postupný odklon od využívania uhlia už máme zaregulovaný na celosvetovej úrovni. Teraz sa hralo o ropu a zemný plyn,“ približuje M. Kiča. Cieľ sa však nepodarilo dosiahnuť a krajiny sa nedokázali zaviazať, že postupne utlmia emisie zo všetkých fosílnych palív.
„Nemusíme jednoznačne utlmiť spotrebu, ale stačilo by, aby aspoň krajiny prestali dotovať ťažbu plynu a neotvárali ďalšie ložiská,“ vysvetľuje v rozhovore štátny tajomník.
Rusi počas summitu vystupovali v úzadí a robili svoj lobbing, ale nie sú hlavným dôvodom, prečo sa nepodarilo dosiahnuť záväzok postupného odklonu od fosílnych palív. Dôvodom je najmä postoj Číny a Egypta.
„Mali sme iné očakávania od egyptského predsedníctva. Úlohou predsedníckej krajiny nie je reprezentovať záujmy konkrétnej skupiny štátov. Mali sme pocit, že Egypt to robil a preferoval tému vzniku Fondu solidarity pred inými témami. To vyvolalo sklamanie. Bol som svedkom toho, že delegácia EÚ zvažovala, či bude pokračovať ďalej v rokovaniach.“
Rozvíjajúce sa štáty napokon odchádzali zo summitu najspokojnejšie, pretože sa im podarilo presadiť vznik nového Fondu solidarity. Bohaté krajiny by cez neho mali prispievať tým najchudobnejším na zmierňovanie následkov klimatickej zmeny. V tejto súvislosti odznelo v Šarm aš-Šajchu aj niekoľko veľmi emotívnych vystúpení.
„Veľmi zarezonovalo vystúpenie pakistanskej ministerky. Pripomenula devastačné povodne v jej krajine, ktoré si vyžiadali viac ako 1500 obetí a je vedecky dokázané, že je to následok klimatickej zmeny. Predstaviteľ ostrovnej krajiny Tuvalu zasa hovoril o tom, že si nechali vypracovať digitálnu kópiu svojej krajiny, pretože na konci tohto storočia sa dostanú kompletne pod hladinu mora. Chcú teda, aby po nich zostala aspoň nejaká digitálna stopa,“ hovorí štátny tajomník Kiča.
Viac podrobností o výsledkoch summitu, budúcom postavení Fondu solidarity i nových záväzkoch USA a Číny sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý so štátnym tajomníkom Michalom Kičom viedla šéfredaktorka portálu Zahraničná politika Eva Mihočková. Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung
