Posledný februárový deň roka 2025 sa mala v Bielom dome konať slávnostná večera na oslavu podpísania zmluvy medzi USA a Ukrajinou, ktorá mala umožniť Američanom prístup k ukrajinskému nerastnému bohatstvu. Mal to byť dôležitý míľnik vo vzťahoch oboch krajín, ktorý by zároveň znamenal potvrdenie pokračovania americkej vojenskej pomoci brániacej sa Ukrajine.

Dohoda sa nerodila ľahko, sprevádzali ju vzájomné obvinenia z nehoráznych požiadaviek a nevďačnosti a tak je len symbolické, že okamih jej plánovaného podpisu sa zmenil na totálne fiasko. Zmarilo sa však oveľa viac ako len podpis dohody a viac bolo aj príčin, ktoré viedli k tomuto nešťastnému záveru. 

Prečo sa to stalo?
Politickí komentátori sa okamžite pustili do interpretácií dôvodov, ktoré viedli k doposiaľ nevídanému sporu medzi šéfom Bieleho domu a hosťom v podobe inej hlavy štátu. Dôvodov je veľa a pravdivá odpoveď zrejme leží v ich kombinácii. 

Trump mal so Zelenskym nevybavené účty ešte z roku 2019, keď na neho tlačil, aby začal na Ukrajine kriminálne vyšetrovať aktivity Huntera Bidena – syna vtedajšieho prezidenta Joea Bidena. Zelenskyj odmietol a napokon to bol Trump, kto pre tieto tlaky musel čeliť impeachmentu na domácej pôde. 

Americký prezident je tiež známy ako človek, ktorý nemá rád odpor a rád si užíva priazeň svojho okolia. Zelenského hrdosť, s ktorou vzdoroval Trumpovej mylnej interpretácii začiatku vojny, ako skopírovanej z manuálu ruskej propagandy, ho nepochybne popudila. V Trumpových očiach to musela byť opovážlivosť, ktorá sa nedá tolerovať.

Keď ho krátko pred tým verejne pred kamerami opravoval francúzsky prezident Macron, bola to predsa len iná liga a Trump to mohol prejsť len úškrnom a zopakovaním svojej lži. Ale prijať rovnakú názorovú konfrontáciu od predstaviteľa krajiny, ktorú mnoho Američanov nevie ani lokalizovať na mape a ktorej prežitie je fatálne späté s pokračovaním americkej finančnej pomoci, bolo na Trumpa priveľa. 

Zmena v Kyjeve

S najväčšou pravdepodobnosťou však zavážil najmä posledný argument a tou je ambícia zhodiť Zelenského pred celým svetom, poškodiť jeho imidž schopného negociátora a dosiahnuť tak politickú zmenu na čele Ukrajiny. 

Túto teóriu potvrdzujú aj nedávne Trumpove slová o tom, že Ukrajina by mala usporiadať prezidentské voľby, pretože ju vedie „nevolený diktátor.“

Je nepochybné, že Volodymyr Zelenskyj stojí opäť raz v ceste Trumpovým plánom. Odmietol podpísať pôvodnú verziu zjavne nevýhodnej dohody, ktorá by Američanom garantovala prístup k ukrajinským vzácnym nerastom za 500 miliárd dolárov a prinútil tak USA k ústupkom, čo Trump nesie len s nevôľou. 

Zelenskyj tiež bráni Trumpovi splniť jeho veľký predvolebný sľub o tom, že ukončí vojnu na Ukrajine do 24 hodín. Ukrajinský prezident skrátka odmieta podpísať potupnú kapituláciu, ktorá by nepochybne ukončila ruskú agresiu (aspoň dočasne) a umožnila by tak Trumpovi naplniť predvolebný sľub. 

Pre Ukrajinu by to však znamenalo jasnú porážku, stratu pätiny územia, potupenie národnej hrdosti a s najväčšou pravdepodobnosťou aj vidinu ďalšej ruskej agresie, ktorá by skôr alebo neskôr ukončila existenciu Ukrajiny ako nezávislého štátu.

Trump skrátka potrebuje v pozícii ukrajinského prezidenta iného človeka, ktorý mu nebude robiť prieky a ideálne sa vôbec nebude miešať do dohôd veľkých hráčov, ktorými sú Trump a Putin. Americký prezident sa totiž netají presvedčením, že dôležitá je moc, sila a jeho vlastná interpretácia reality. Ukrajina má na svojej strane len medzinárodné právo, etiku a pravdu. A to je v Trumpovom svete žalostne málo.