>
Zahraničná politika
>
Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Eva Mihočková, 27.05.2024
Stockshot in the European Parliament in Strasbourg.

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Suverénne na všetky strany – kde stojí Slovensko v zahraničnej politike?

Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.

Európska sociálna demokracia odmieta rétoriku Smeru a Hlasu

Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.

Médiá znamenajú moc: Slovenská vláda sa snaží ísť maďarskou cestou

Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.

Francúzske voľby: Vládny pat dostáva do nebezpečných vôd aj európsku politiku

Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.

Geist: Neočakávam zvrátenie zelenej politiky EÚ. Väčšina opatrení už je schválená

Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.

K volebným urnám by 8. júna mohlo prísť aj viac ako 30 percent voličov, čo by bola rekordná účasť v eurovoľbách na Slovensku. Podľa politologičky Anety Világi z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je to výsledok otrasenia, ktoré prežíva slovenská spoločnosť po pokuse o atentát na predsedu vlády Roberta Fica. 

„Očakávam, že voliči vládnych strán využijú eurovoľby ako príležitosť prísť vyjadriť podporu Robertovi Ficovi. Jeho priaznivci môžu atentát vnímať ako útok na vlastný tábor, preto budú silne motivovaní prísť volič,“ hovorí Aneta Világi v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná Politika SFPA Evou Mihočkovou.

Viaceré strany tesne po streľbe na predsedu vlády avizovali pozastavenie predvolebnej kampane. Podľa politologičky je pochopiteľné zrušiť veľké verejné podujatia, ale zastaviť akúkoľvek diskusiu o európskych témach by nebolo racionálne. 

„Politici predsa môžu naďalej diskutovať o svojich programových bodoch a vymedzovať sa voči sebe, ak sa to deje slušne a na základe argumentov.“

Európska politika je oblasťou, ktorá priťahuje zvýšenú mieru dezinformácií a hoaxov. Často ich používajú aj samotní politici v snahe zaujať voličov cez vytváranie pocitu ohrozenia a následné sľubovanie riešení. Príkladom sú naratívy o „zelených šialenstvách z Bruselu,“ ktoré často šíria aj politici, ktorých strany oficiálne podporujú európske zelené ciele obsiahnuté v európskej politike Green Deal.

„Pri kampani do eurovolieb sa často kandidáti rozchádzajú s programom vlastnej strany a idú si svoju líniu. V tom vidím inštitucionálnu slabosť politických strán,“ hovorí A. Világi. Aké sú dôvody takejto rozpoltenosti a prečo zhrubol politický jazyk na Slovensku? Dozviete sa v priloženom video rozhovore, ktorý zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.