.svg)
Stockshot in the European Parliament in Strasbourg.Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
K volebným urnám by 8. júna mohlo prísť aj viac ako 30 percent voličov, čo by bola rekordná účasť v eurovoľbách na Slovensku. Podľa politologičky Anety Világi z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je to výsledok otrasenia, ktoré prežíva slovenská spoločnosť po pokuse o atentát na predsedu vlády Roberta Fica.
„Očakávam, že voliči vládnych strán využijú eurovoľby ako príležitosť prísť vyjadriť podporu Robertovi Ficovi. Jeho priaznivci môžu atentát vnímať ako útok na vlastný tábor, preto budú silne motivovaní prísť volič,“ hovorí Aneta Világi v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná Politika SFPA Evou Mihočkovou.
Viaceré strany tesne po streľbe na predsedu vlády avizovali pozastavenie predvolebnej kampane. Podľa politologičky je pochopiteľné zrušiť veľké verejné podujatia, ale zastaviť akúkoľvek diskusiu o európskych témach by nebolo racionálne.
„Politici predsa môžu naďalej diskutovať o svojich programových bodoch a vymedzovať sa voči sebe, ak sa to deje slušne a na základe argumentov.“
Európska politika je oblasťou, ktorá priťahuje zvýšenú mieru dezinformácií a hoaxov. Často ich používajú aj samotní politici v snahe zaujať voličov cez vytváranie pocitu ohrozenia a následné sľubovanie riešení. Príkladom sú naratívy o „zelených šialenstvách z Bruselu,“ ktoré často šíria aj politici, ktorých strany oficiálne podporujú európske zelené ciele obsiahnuté v európskej politike Green Deal.
„Pri kampani do eurovolieb sa často kandidáti rozchádzajú s programom vlastnej strany a idú si svoju líniu. V tom vidím inštitucionálnu slabosť politických strán,“ hovorí A. Világi. Aké sú dôvody takejto rozpoltenosti a prečo zhrubol politický jazyk na Slovensku? Dozviete sa v priloženom video rozhovore, ktorý zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
