.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Štátna hranica na východe Slovenska sa stala cieľom pre masy ukrajinských utečencov, ktorí museli opustiť svoje domovy pod ruskou paľbou. Od 24. februára do približne konca apríla prišlo na územie Slovenska viac ako 365-tisíc osôb, z čoho 95 percent tvorili občania Ukrajiny. O štatút dočasného útočiska požiadalo viac ako 71-tisíc z nich.
Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký v rozhovore vysvetľuje, že hoci sa vojna na Ukrajine ešte neskončila, migračný tok sa už začína obracať: „Máme dni, keď viac ľudí odíde zo Slovenska späť na Ukrajinu ako opačne.“ Stále však platí, že na Slovensko denne prichádzajú zhruba dve tisícky utečencov z Ukrajiny.
Robert Gucký reaguje na kritiku, že v prvých dňoch štát reagoval na migračnú vlnu príliš pomaly a vysvetľuje, ako sa snažil ukrajinskú stranu presvedčiť, aby v období najväčšieho náporu na hranicu púšťala ženy s deťmi rýchlejšie na slovenskú stranu: „… aby sa nám nestávalo, že my stojíme a nikoho nevybavujeme, pričom na ukrajinskej strane vidíme kolóny,“ hovorí R. Gucký.
Ako je technicky zabezpečená slovensko-ukrajinská hranica a ako sa zmenil počet nelegálnych migrantov, ktorí vstupujú na Slovensko práve cez Ukrajinu, sa dozviete v priloženom videu. Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
