.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Štátna hranica na východe Slovenska sa stala cieľom pre masy ukrajinských utečencov, ktorí museli opustiť svoje domovy pod ruskou paľbou. Od 24. februára do približne konca apríla prišlo na územie Slovenska viac ako 365-tisíc osôb, z čoho 95 percent tvorili občania Ukrajiny. O štatút dočasného útočiska požiadalo viac ako 71-tisíc z nich.
Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký v rozhovore vysvetľuje, že hoci sa vojna na Ukrajine ešte neskončila, migračný tok sa už začína obracať: „Máme dni, keď viac ľudí odíde zo Slovenska späť na Ukrajinu ako opačne.“ Stále však platí, že na Slovensko denne prichádzajú zhruba dve tisícky utečencov z Ukrajiny.
Robert Gucký reaguje na kritiku, že v prvých dňoch štát reagoval na migračnú vlnu príliš pomaly a vysvetľuje, ako sa snažil ukrajinskú stranu presvedčiť, aby v období najväčšieho náporu na hranicu púšťala ženy s deťmi rýchlejšie na slovenskú stranu: „… aby sa nám nestávalo, že my stojíme a nikoho nevybavujeme, pričom na ukrajinskej strane vidíme kolóny,“ hovorí R. Gucký.
Ako je technicky zabezpečená slovensko-ukrajinská hranica a ako sa zmenil počet nelegálnych migrantov, ktorí vstupujú na Slovensko práve cez Ukrajinu, sa dozviete v priloženom videu. Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
