>
Zahraničná politika
>
Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Eva Mihočková, 29.04.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Orbán v EU ešte nepovedal posledné slovo. Na čo sa treba pripraviť?

Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

Ročenka zahraničnej politiky – debata vybraných autorov

Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.

Rusov čaká podobná úloha ako Nemcov po druhej svetovej vojne

Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.

Putina môžu zvrhnúť, ale nenahradí ho žiadny demokrat. Problém je putinizmus

Zlomovým bodom vo vojne na Ukrajine môže byť 9. máj. Pre Rusov je to významný Deň víťazstva nad fašizmom a Putin sa potrebuje pochváliť úspechom na Ukrajine. Bližšie súvislosti vojnového konfliktu i Putinovho uvažovania približuje v rozhovore litovský analytik Alvydas Medalinskas.

Štátna hranica na východe Slovenska sa stala cieľom pre masy ukrajinských utečencov, ktorí museli opustiť svoje domovy pod ruskou paľbou. Od 24. februára do približne konca apríla prišlo na územie Slovenska viac ako 365-tisíc osôb, z čoho 95 percent tvorili občania Ukrajiny. O štatút dočasného útočiska požiadalo viac ako 71-tisíc z nich.

Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký v rozhovore vysvetľuje, že hoci sa vojna na Ukrajine ešte neskončila, migračný tok sa už začína obracať: „Máme dni, keď viac ľudí odíde zo Slovenska späť na Ukrajinu ako opačne.“ Stále však platí, že na Slovensko denne prichádzajú zhruba dve tisícky utečencov z Ukrajiny. 

Robert Gucký reaguje na kritiku, že v prvých dňoch štát reagoval na migračnú vlnu príliš pomaly a vysvetľuje, ako sa snažil ukrajinskú stranu presvedčiť, aby v období najväčšieho náporu na hranicu púšťala ženy s deťmi rýchlejšie na slovenskú stranu: „… aby sa nám nestávalo, že my stojíme a nikoho nevybavujeme, pričom na ukrajinskej strane vidíme kolóny,“ hovorí R. Gucký.

Ako je technicky zabezpečená slovensko-ukrajinská hranica a ako sa zmenil počet nelegálnych migrantov, ktorí vstupujú na Slovensko práve cez Ukrajinu, sa dozviete v priloženom videu. Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur. 

Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).