.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Podľa údajov OSN stratí Európa v rokoch 2015 – 2050 až 95 miliónov pracovníkov. Podobne nepriaznivú budúcnosť avizuje aj spoločnosť McKinsey, podľa ktorej európsky pracovný trh do roku 2030 príde o 13.5 miliónov mužov a žien.
Nedostatok personálu už pociťujú firmy a celé sektory naprieč Európou minimálne poslednú dekádu a koronavírusová pandémia to len zhoršila.
Kam sa všetci títo ľudia strácajú? Ekonóm Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI vysvetľuje, že starý kontinent jednoducho vymiera: „Vychádza to z demografie. Máme nízku pôrodnosť, populácia starne a chýba nová generácia, ktorá by prichádzala na trh práce. Má to však ďalekosiahlejšie následky, ako len nedostatok pracovnej sily.“
Práve mladí ľudia sú totiž nositelia inovácií a pokroku. Sú prirodzene modernejší v myslení a odvážnejší v podstupovaní podnikateľského rizika, čo je nevyhnutné pri budovaní start-upov a zavádzaní nových postupov. To je veľký problém, pretože práve inovácie v podobe automatizácie a digitalizácie môžu pomôcť firmám vysporiadať sa s nedostatkom pracovníkov.
A tak vzniká efekt snehovej gule, či začarovaný kruh, pretože čím menej mladých ľudí v Európe žije, tým menej inovácií je schopná vyprodukovať a tým ťažšie sa vysporadúva s nedostatkom mladých ľudí na trhu práce.
„Prehrávame aj v globálnej súťaži o talenty, kde sa nám nedarí získavať tých najschopnejších. USA sú v tomto oveľa lepšie,“ hovorí M. Kahanec. Dodáva, že problémom je aj rozloženie ľudí na trhu práce, ktoré nie je optimálne. Mnohí sa snažia zamestnať v sektoroch, kde po nich nie je dopyt a nepresúvajú sa tam, kde je naopak ponúk dostatok.
Aké riešenia ponúkajú európske politiky? Z eurofondov sa dlhodobo financujú aktívne politiky trhu práce. Hoci celková nezamestnanosť mierne klesla na 6,2 %, problémom zostávajú dlhodobo nezamestnaní, ktorých je čoraz viac. „Aktívne politiky trhu práce fungujú, ale otázka je, ako sú nastavené a vyhodnocované,“ hovorí Martin Kahanec.
Ako to ovplyvňuje európske vyhliadky na prosperitu a životnú úroveň? Do akej miery môže pomôcť pracovná migrácia a ako by sa mali správať zamestnávatelia, ktorí chcú prilákať nových zamestnancov? Odpovede ponúka ekonóm Martin Kahanec vo videorozhovore pre SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.
