.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Podľa údajov OSN stratí Európa v rokoch 2015 – 2050 až 95 miliónov pracovníkov. Podobne nepriaznivú budúcnosť avizuje aj spoločnosť McKinsey, podľa ktorej európsky pracovný trh do roku 2030 príde o 13.5 miliónov mužov a žien.
Nedostatok personálu už pociťujú firmy a celé sektory naprieč Európou minimálne poslednú dekádu a koronavírusová pandémia to len zhoršila.
Kam sa všetci títo ľudia strácajú? Ekonóm Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI vysvetľuje, že starý kontinent jednoducho vymiera: „Vychádza to z demografie. Máme nízku pôrodnosť, populácia starne a chýba nová generácia, ktorá by prichádzala na trh práce. Má to však ďalekosiahlejšie následky, ako len nedostatok pracovnej sily.“
Práve mladí ľudia sú totiž nositelia inovácií a pokroku. Sú prirodzene modernejší v myslení a odvážnejší v podstupovaní podnikateľského rizika, čo je nevyhnutné pri budovaní start-upov a zavádzaní nových postupov. To je veľký problém, pretože práve inovácie v podobe automatizácie a digitalizácie môžu pomôcť firmám vysporiadať sa s nedostatkom pracovníkov.
A tak vzniká efekt snehovej gule, či začarovaný kruh, pretože čím menej mladých ľudí v Európe žije, tým menej inovácií je schopná vyprodukovať a tým ťažšie sa vysporadúva s nedostatkom mladých ľudí na trhu práce.
„Prehrávame aj v globálnej súťaži o talenty, kde sa nám nedarí získavať tých najschopnejších. USA sú v tomto oveľa lepšie,“ hovorí M. Kahanec. Dodáva, že problémom je aj rozloženie ľudí na trhu práce, ktoré nie je optimálne. Mnohí sa snažia zamestnať v sektoroch, kde po nich nie je dopyt a nepresúvajú sa tam, kde je naopak ponúk dostatok.
Aké riešenia ponúkajú európske politiky? Z eurofondov sa dlhodobo financujú aktívne politiky trhu práce. Hoci celková nezamestnanosť mierne klesla na 6,2 %, problémom zostávajú dlhodobo nezamestnaní, ktorých je čoraz viac. „Aktívne politiky trhu práce fungujú, ale otázka je, ako sú nastavené a vyhodnocované,“ hovorí Martin Kahanec.
Ako to ovplyvňuje európske vyhliadky na prosperitu a životnú úroveň? Do akej miery môže pomôcť pracovná migrácia a ako by sa mali správať zamestnávatelia, ktorí chcú prilákať nových zamestnancov? Odpovede ponúka ekonóm Martin Kahanec vo videorozhovore pre SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.
